Tamojšia vydavateľská sféra je špecifická. Prekladová literatúra do nej prenikne iba ťažko a tvorí malý podiel na knižnom trhu, čo aj poniektorí domáci vnímajú ako „škandalóznu nevšímavosť“.
Úspech prekladu vyžaduje okrem iného veľké nasadenie prekladateľa, ktorý sa stáva i literárnym agentom a vyslancom „svojho“ autora. Ak má zvýšiť svoje šance, nevenuje sa len prekladu textu, ale prezentuje daný titul na všetkých dostupných fórach. Obchádza s ponukou vydavateľstvá, píše do literárnych časopisov a ak preklad vyjde, sprevádza autora na čítačkových turné.
V prípade, že celý podnik „uspeje“ a daný autor sa vo povedomí tamojších čitateľov presadí výraznejšie, je to do veľkej miery aj zásluha tejto prekladateľskej mravčej práce. Príkladom nech je úspech maďarského spisovateľ Lászlóa Krasznahorkaia, ktorý v roku 2015 dostal prestížnu medzinárodnú Man Bookerovu cenu.
Autor spolupracujúci s režisérom Bélom Tarrom bol vo Veľkej Británii a USA známy v intelektuálnych kruhoch už dlhšie obdobie. O jeho diele s uznaním hovorili autori ako Susan Sontagová či Colm Tóibín. Do povedomia širšej verejnosti sa dostal až spomínanou cenou. Podelil sa o ňu so svojimi dvoma prekladateľmi – Georgeom Szirtesom a Ottiliou Mulzet, o ktorých sa opakovane vyslovil veľkým uznaním.
Ponúka sa otázka, aké šance uspieť má v takomto prostredí slovenská literatúra. Pred časom sa slovenské knihy v angloamerických vydavateľstvách vyskytovali sporadickejšie. Podobne to bolo i s ich recepciou – po roku 1989 tam výraznejšie zarezonovali len Rivers of Babylon Petra Pišťanka a Kniha o cintoríne Daniely Kapitáňovej.
V poslednom období je však situácia – aspoň pre slovenskú prózu – omnoho priaznivejšia, a to nielen pre sústredenejšiu podporu prekladania z domácich zdrojov. Slovenská literatúra našla svojich zapálených propagátorov, resp. propagátorky.
Ich aktivity sa vonkoncom nekončia len za písacím stolom. Aj preto nájdete knižky slovenských autorov a autoriek povedzme na policiach veľkého kníhkupectva v centre Londýna.
Zásluhou činorodosti prekladateľov ako Julia Sherwood, Peter Sherwood, Magdalena Mullek či Janet Livingston pribudli v priebehu posledného pol druha roka na anglofónnom knižnom trhu prózy Uršuly Kovalyk, Jany Juráňovej, Ballu a Jany Beňovej.
Na popredných literárnych portáloch sa objavili ukážky z próz aktuálnych finalistov ceny Anasoft litera (aktuálne poviedka Islanďania Vandy Rozenbergovej). Asi pred mesiacom vyšla v preklade a edícii Magdaleny Mullek a Julie Sherwood antológia Into the Spotlight, hodnoverne zachytávajúca naše súčasné literárne dianie. A to stále nie je všetko – z iniciatívy Julie Sherwood vznikol pre portál literaryhub zoznam súčasných prozaičiek, ktoré by stálo za to v blízkej budúcnosti preložiť.
Prorokovať, že sa i slovenská literatúra dočká Man Bookerovej ceny, je možno ešte predčasné. Všetky uvedené aktivity sa však nepochybne zaslúžili o to, že sa slovenská literatúra dostala v tomto výrazne konkurenčnom prostredí bližšie do centra pozornosti.