Pod vaším vedením sa pred 12 rokmi začala protestná akcia s názvom Ďakujeme, odchádzame. Slovenskí lekári vedení Mariánom Kollárom vás nasledovali už v nasledujúcom roku. Čo mali obe akcie spoločné?
Boli veľmi podobné. A čo mali spoločné? Vedeli sme, že musíme na vládu vyvinúť obrovský tlak, ak máme s našimi požiadavkami uspieť.
Obe lekárske odborové organizácie sa pod hrozbou núdzového stavu vtedy dohodli s vládami iba na postupnom zvyšovaní platov a na plnení niektorých ďalších požiadaviek. Súčasná slovenská vláda však ustúpila pod tlakom Lekárskeho odborového združenia takpovediac na celej čiare. Čomu to prisudzujete?
Na rozdiel od rokov 2010 – 2011 mali teraz protestujúci lekári na Slovensku obrovskú podporu verejnosti aj médií. To my sme vtedy nemali. Označovali nás za vydieračov, ktorí si vzali pacientov za rukojemníkov. Teraz navyše slovenská vláda šesť alebo sedem týždňov vôbec nerokovala s odborármi. Chýbalo len pár dní a vaše zdravotníctvo zažije kolaps. To mi pripadalo ako veľký hazard.
Čítajte viac Prinášajú hromadné výpovede očakávaný výsledok?
Preto potom dosiahli od vlády viac ako vy?
Nám vláda okamžite zvýšila platy o 35 % a na ďalší rok o 7 %, čo bol relatívne veľký skok. Slovenskí kolegovia však teraz naozaj dosiahli viac ako my, lebo ich platy budú viazané na priemernú mzdu v národnom hospodárstve a nemusia každý rok vyjednávať valorizáciu. Jediné negatívum vidím v tom, že priemerná mzda je na Slovensku zatiaľ výrazne nižšia ako v Česku.
V Česku vláda pripravovala návrh zákona, ktorý by obmedzil hromadné výpovede ako formu protestu nielen v zdravotníctve, ale napríklad aj v školstve. Ako to dopadlo?
Nikdy niečo také českým parlamentom neprešlo, lebo ide o nezmysel. Veď lekár alebo učiteľ má z ústavy právo podať výpoveď. Čo na tom, že ich požiada o rozviazanie pracovného pomeru sto alebo tisíc naraz? Každý predsa požiada len za seba.
Sú indície, že na Slovensku využijú po lekároch túto formu protestu aj iné profesie, napríklad zdravotné sestry i odborári v iných službách. Vás tiež niekto nasledoval?
Nie, po nás to už nikto iný neurobil ani v zdravotníctve, ani nikde inde.
Čítajte aj Ambulancie vedeli, že LOZ za ne nebojuje. Príspevok dostane len 30 percent zdravotníkov
Ako si to vysvetľujete? Nedokázali sa tak dobre organizovať ako vy?
Bolo na to zrejme viac dôvodov. Jeden je fakt, že bez lekárov by zdravotníctvo skolabovalo. Ide o spoločensky najprestížnejšie povolanie – lekár chráni život a zdravie obrovského počtu ľudí, kým zamestnanci v iných službách sú asi ľahšie nahraditeľní alebo nie sú pre spoločnosť až takí dôležití.
Českí lekári by nestiahli výpovede, keby vláda neustúpila ani krok?
Väčšina určite nie. To už bola aj otázka charakteru. Stiahnuť výpovede v tejto situácii, skloniť hlavy, to by bol predsa životný debakel pre všetkých.
Označovali nás za vydieračov, ktorí si vzali pacientov za rukojemníkov.
Kam by toľkí lekári odišli?
Nemecko vtedy, ako aj dnes, by 2-tisíc českých lekárov privítalo s otvoreným náručím. V tom je tiež naša výhoda v porovnaní s inými profesiami, na ktoré ste sa pýtali, prečo nás nenasledovali, že lekári sú jazykovo lepšie vybavení a vonku sa skôr uplatnia.
Neťažilo vás vedomie, že v prípade masového odchodu lekári nechajú v štichu kolegov, ktorí nepodali výpovede, a tí budú ešte viac preťažení?
Ale predsa to neboli oni, ale politické garnitúry, ktoré dopustili úpadok zdravotníctva a nechali nás pracovať v neúnosných podmienkach. Navyše za podanú výpoveď nenesiete ani právne dôsledky. Vy ste len uplatnili svoje právo a odmietli ďalej žiť a pracovať v marazme.
Čítajte aj Zvyšovanie platov bez reforiem zdravotníctvo nezachráni
Viete o tom, že by vašu protestnú akciu, jej metódy a prostriedky využili kolegovia v ďalších krajinách?
Takto konkrétne a dôsledne iba na Slovensku. Inde sa s vládou zvyčajne dohodnú skôr, ako vznikne dramatická situácia
Čím to je?
Inde sa vlády správajú zväčša predvídavejšie, prezieravejšie a nenechajú to zájsť až tak ďaleko, aby museli ustúpiť v hodine dvanástej a bezhlavo. To znamená, že s odborármi od začiatku ich protestu rokujú a hľadajú vzájomne prijateľný kompromis.