Odpovedí na otázku z titulku je viac: znečistený vzduch, otrávená voda, zničená pôda. Ukrajina krváca z každej strany.
„Vo vojnovej zóne má znečistenie ovzdušia pravdepodobne za následok viac úmrtí ako bomby,“ upozorňujú talianski pneumológovia Sergio Harari a Isabella Annesi-Maesano v článku vo vedeckom časopise The Union pod názvom Vojna na Ukrajine je environmentálna katastrofa (The war in Ukraine is an environmental catastrophe).
Znečistenie vzduchu dramaticky stúpa v dôsledku explózií, úniku toxických látok a ťažkých kovov, kolapsu budov a rozsiahlych požiarov.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie priemerná koncentrácia prachových častíc PM 2.5 vo vzduchu štandardnej kvality predstavuje 15 mikrogramov na kubický meter. Vo vojnových zónach sú tieto hodnoty extrémne – až 500 mikrogramov.
Čítajte viac Ruský útok trhá Ukrajinu na kusy: Horšie ako Černobyľ
Bude stačiť 100 rokov, aby sa zotavila?
Harari pripomína výsledky nedávneho prieskumu, podľa ktorého je už tretina ukrajinského agroekosystému nedostupná, čo znamená ďalšie prehĺbenie problémov s dodávkami kukurice, pšenice, slnečnicového oleja a hnojiva.
Podľa Svetovej banky pritom tretina najúrodnejších černozemí sveta leží práve na Ukrajine. Tieto najkvalitnejšie pôdy sú na rozsiahlej ploche spálené, zamorené alebo zamínované. „Toto je dôvod, prečo sa veľa expertov domnieva, že súčasný konflikt môže spustiť najväčšiu potravinovú krízu od druhej svetovej vojny,“ dodávajú autori článku.
Lenže – Ukrajina môže pre znečistenie kovmi spôsobené ruskou inváziou stratiť úrodu až na 100 rokov. Takto znie titulok článku v britskom denníku The Independent, pričom vychádza z vedeckej štúdie publikovanej v časopise European Journal of Soil Science, kde vedci upozorňujú, že Ukrajinu čaká podobný scenár ako severné Francúzsko. Tam sa farmárska produkcia stále nedokáže vysporiadať s obrovským znečistením vyprodukovaným ešte počas prvej svetovej vojny.
Vedci odobrali vzorky z miest, kde sa odohrávala bitka na Somme. Koncentrácie olova či medi aj po viac ako 100 rokoch vysoko prekračovali limity, niekde dokonca 100-násobne. Podľa vedcov sa na francúzsko-nemeckom fronte vypálilo takmer 1,5 miliardy kusov rôznej munície, pričom tretina podľa odhadov nevybuchla a ešte nebola odkrytá. V roku 2015 dostali farmári v severnom Francúzsku príkaz zničiť celú produkciu, práve pre toxické látky, ktoré stále obsahovala. Nie jedna ani druhá a možno ani tretia generácia ukrajinských farmárov sa nestihne vysporiadať so zničujúcimi dôsledkami ruského besnenia.
100-ročný odhad na zotavenie ukrajinského poľnohospodárstva je pritom minimum. Ukrajina sa pred vojnou podieľala šiestimi percentami na všetkých kalóriách, s ktorými sa obchodovalo na medzinárodnom trhu. V roku 2021 zožala 86 miliónov ton pšenice, kukurice a jačmeňa. Odhadovalo sa, že za rok 2022 Ukrajine zožne menej ako polovicu tohto množstva. „Krajina ako Spojené kráľovstvo by takýto výpadok mohla vynahradiť len tým, že by všetci (jej obyvatelia) prestali jesť tri roky,“ ilustruje britský denník.
Prognózy o polovičnom prepade sa nakoniec nenaplnili, no aj tak sa Ukrajine v roku 2022 podarilo získať iba 51 miliónov ton obilia.
Nie je voda, pijú aj špinavú
71-ročná Olga Lehan sprevádzala reportéra zo spravodajskej agentúry Associated Press po jej splesnivenom dome a zdevastovanom pozemku so znečistenou studňou v dedine Demydiv, jednej z najstarších na Ukrajine.
Dedinu aj dom zaplavila rieka Irpin po tom, čo ukrajinské sily odpálili priehradu, aby zabránili ruským silám v postupe na Kyjev. Pitná voda zhnedla, zanechávala hnedý povlak na hrncoch po varení. Obec bola do apríla minulého roka pod kontrolou ruských jednotiek.
Keď odišli, ukrajinské úrady síce obnovili dodávky pitnej vody, ale tie ustali v októbri. Pretože sa pokazil nákladiak s cisternou. A tak museli obyvatelia znovu piť znečistenú vodu. Aj napriek tomu, že sa u nich šíria hnačky a ďalšie vážne zdravotné problémy. Nemajú inú možnosť. Nemajú peniaze, aby si kupovali balenú vodu.
Príbeh dediny Demydiv je len jedným z mnohých. Už v druhej polovici minulého roka šesť miliónov Ukrajincov stratilo prístup k čistej pitnej vode, prípadne ho majú výrazne obmedzený. OSN už v lete 2022 upozornila, že Rusko nezameriava svoje útoky len na elektrárne, ale aj na vodárenskú infraštruktúru. Výrazné poškodenia sú na prečerpávacích staniciach, čistiarňach odpadových vôd a kanalizácii. To všetko má za následok dramatické zhoršenie kvality vôd.
Foto: SITA/AP, Maxar
Environmentálna katastrofa sa prehlbuje na Donbase, do ktorého vtrhli ruskí agresori už v roku 2014. V regióne sú mnohé priemyselné závody poškodené alebo opustené, zo zničených čistiarní prúdi toxický obsah do riek, poškodené potrubia zapĺňajú mokrade ropou.
Najväčšie obavy však spôsobujú opustené bane, z ktorých sa prestala po vpáde ruských okupantov prečerpávať znečistená banská voda. V niektorých lokalitách to predstavuje rádioaktívnu hrozbu. Podľa odhadu Národného inštitútu strategických štúdií v Kyjeve sa preto uvoľnilo do prostredia vyše 800 miliónov kubických metrov znečistených banských vôd. To je viac, ako majú Liptovská Mara a Zemplínska šírava dokopy.