Ruský útok trhá Ukrajinu na kusy: Horšie ako Černobyľ

Tisíce mŕtvych a ranených padajú k zemi, státisíce utekajú, no v tichosti a takmer nebadane sa vkráda ďalší obrovský a strašidelný tieň vojny. „Ukrajinci budú trpieť dlho po tom, čo sa konflikt skončí,“ píše americký mesačník Wired. Ruský útok doslova trhá Ukrajinu na kusy, otrávil vzduch aj vodu.

, 13.03.2022 06:00
Russia Ukraine War Foto: ,
Tí, čo prežijú bombardovanie alebo pomáhajú so záchranou, zaplatia na zdraví vysokú daň. Na snímke sú hasiči v Charkove.
debata (224)

„V ozbrojenom konflikte je toľko ľudského utrpenia, že sa niekedy zdá neprimerané premýšľať o environmentálnych problémoch,“ povedal Carl Bruch, riaditeľ medzinárodných programov amerického Inštitútu environmentálneho práva (ELI). „No pravdou je, že environmentálne dôsledky dokážu zasiahnuť živobytie, verejné zdravie a zabíjať ľudí šírením chorôb, ktoré by sa inak nevyskytli.“

Carla Brucha cituje spravodajská agentúra Inside Climate News, ktorej reportéri sú držiteľmi prestížnej Pulitzerovej ceny. A jeho slová sa žiaľ napĺňajú. Už v deň, keď Rusko masívne zaútočilo na Ukrajinu, vychádza na portáli britského denníka The Daily Telegraph článok s názvom Druhý Černobyľ: Východná Ukrajina ohrozená rádioaktívnou katastrofou.

Necieli na jadrové elektrárne. Ale na staré bane, ktorých desivé tajomstvá nemali nikdy vyplávať na povrch.

Zem sa správa čudne

Ukrajina je už osem rokov vo vojne. To, čo spôsobila v Luhansku a Donecku, sa teraz premieta do celej krajiny.

„Zem v Donbase na východe Ukrajiny sa správa zvláštne,“ píše začiatkom marca Wired. Na najnovších satelitných snímkach spoločnosti Terra Motion je vidno, ako sa niekde ponára, inde sa zas dvíha. Zem tu je prevŕtaná stovkami kilometrov tunelov pod mestami a továrňami. Nebezpečne ju rozhýbala voda.

Matrioška, Boris Jeľcin, Vladimir Putin Čítajte viac Sľub o nerozšírení NATO? Rusi o ničom takom nehovorili

„Vojenský konflikt ohrozuje podzemné vody. Uhoľné bane sa plnia vodou, ktorú treba odčerpať. Ak dôjde k zastaveniu čerpania v dôsledku vojenských aktivít, existuje nebezpečenstvo, že sa podzemné vody kontaminujú ťažkými kovmi, ktoré potom môžu preniknúť do podzemných vrstiev a okolitých pôd. To sa už stalo s opustenými uhoľnými baňami na východnej Ukrajine a mohlo by sa to stať ešte závažnejším problémom, ak sa bude konflikt predlžovať,“ upozorňuje WWF stredná a východná Európa (WWF CEE). V týchto dňoch zhromažďuje prvé údaje o dôsledkoch vojny ukrajinskej pobočky WWF.

Ešte pred vypuknutím konfliktu v jednej z najväčších uhoľných oblastí na svete identifikovalo ukrajinské ministerstvo ochrany životného prostredia v Donecku 4 240 nebezpečných miest, kde hrozili úniky metánu, toxických látok alebo radiácie.

Jadrová kaverna

Vedecký časopis Bulletin of the Atomic Scientists tesne pred ruským vpádom pripomenul, že už v roku 2016 bolo zaznamenané zatopenie 35 baní v Donecku, z ktorých hrozí kontaminácia ortuťou, olovom či arzénom. „V niektorých prípadoch sa ložiská dolovali nukleárnymi výbuchmi, sú plné ožiarených úlomkov, ktoré by takisto mohli odniesť povodňové vody,“ varuje Bulletin.

V tom istom roku sa preverovala bezpečnosť zdrojov pitnej vody. Zo 66 testovaných 55 už nebolo vhodných na pitie. V troch zaznamenali významne zvýšenú úroveň radiácie.

Pojem Druhý Černobyľ použil ukrajinský minister životného prostredia Ostap Semerak v roku 2018 na pôde Európskeho parlamentu. Varoval pred zámermi proruských separatistov vypnúť čerpanie vody z bane JunKom, kde sa v roku 1979 uskutočnila riadená podzemná jadrová explózia, ktorá sa však skončila fiaskom.

Zaplavené bane na východe Ukrajiny predstavujú... Foto: SHUTTERSTOCK
ukrajina-bana-uhlie Zaplavené bane na východe Ukrajiny predstavujú rádioaktívne riziko.

Zostala po nej obrovská kaverna, ktorá pripomína vajce so sklenou škrupinou – objekt Kliváž. Aby sa rádioaktívne látky nevyplavili von, aj z tejto bane sa musela odčerpávať voda. Bolo to nákladné, vychádzalo to asi na päť miliónov dolárov ročne, na čo proruskí separatisti nemali peniaze. Tvrdili, že baňa aj tak už rádioaktívna nie je. V apríli 2018 odčerpáva­nie vypli.

Zakrátko voda nesúca rádioaktívny odpad dosiahla mestá Debaľcevo, Vuhlehirsk, Ždanivka, Šachťarsk, uvádza americký think tank The Jamestown Foundation. A poznamenáva, že aj proruskí separatisti, ktorí rádioaktívnu hrozbu sprvu odmietali, už postrehli, že situácia je vážna. V Donbase sú tri ďalšie bane, ktoré obsahujú rádioaktívny odpad.

„Neustále ostreľovanie ohrozuje prístup k vode pre 3,9 milióna ľudí vrátane 500-tisíc detí na východe Ukrajiny.“ Takto zhodnotil situáciu think tank už pred dvomi rokmi. Súčasné bombardovanie a obliehanie ukrajinských miest ruskými silami výrazne narušilo dodávky (nielen) vody naprieč celou krajinou. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred niekoľkými dňami oznámil, že v obkľúčenom Mariupole zomrelo dieťa na dehydratáciu.

Potopa, požiar a prach

V úvode spomínaný Carl Bruch je spoluautorom otvoreného listu z 3. marca, ktorým varuje pred environmentálnou katastrofou, ktorú ruská invázia na Ukrajine prehĺbila. List podpísalo vyše 1 000 organizácií a odborníkov na humanitárne krízy z vyše 75 krajín.

Experti sa obávajú, že ako sa bude konflikt stupňovať, ruskí vojaci budú čoraz častejšie cieliť na odkaliská plné nebezpečných materiálov, úložiská toxického odpadu a priehrady. Už sa to deje.

vojna, Ukrajina, Kyjev Čítajte viac Ukrajina má pestrú zmes národností

„Podľa dostupných informácií mal 26. februára ukrajinský systém protivzdušnej obrany zničiť raketu mieriacu na 22 metrov vysokú vodnú priehradu na rieke Dneper s rozlohou 922 štvorcových kilometrov, ktorá patrí medzi najväčšie vo východnej Európe. To by spôsobilo obrovskú záplavovú vlnu s potenciálne katastrofálnymi následkami,“ píše WWF CEE.

Keď prístroje zaznamenali zvýšenú úroveň radiácie v Černobyľskej oblasti, odborníci „upokojovali“, že to ťažká ruská technika „iba“ rozvírila rádioaktívny prach. Podľa agentúry Inside Climate News však sa môže vďaka silnému vetru (Ukrajinou sa prehnal počas tohto týždňa) nebezpečný prach rozniesť aj do hustejšie obývaných oblastí.

Ďalšie riziko predstavujú rádioaktívne sedimenty z rieky Pripjať pretekajúcej cez Černobyľ, ktoré sa nahromadili v nádrži. Ak by sa vplyvom vojenských operácií pretrhla, kontaminácia by podľa WWF CEE zasiahla rozsiahle územie.

Na Ukrajine je celkovo vyše 460 odkalísk (veľkých umelých nádrží, ktoré majú zadržiavať rádioaktívny, toxický alebo iný odpad, ktorý zostáva po priemyselnej činnosti). Zadržiavajú asi šesť miliárd ton nebezpečného materiálu, z toho asi 200 takýchto lokalít je v Donbase. Mnohé boli postavené práve v blízkosti vodných zdrojov, ich poškodenie by viedlo k masívnej ekologickej katastrofe.

Boje prebiehajú v husto osídlených a priemyselných oblastiach, kde je množstvo rafinérií, chemických a metalurgických závodov. V noci z 26. na 27. februára útočiace sily vyhodili do vzduchu plynovod v Charkove a sklad ropy pri leteckej základni vo Vasilkive. 28. februára začal horieť ropný sklad v Ochtyrke v regióne Sumy. O týždeň neskôr, 5. marca, bol poškodený hlavný plynovod Doneck-Mariupoľ. V prvý týždeň okupácie ruská technika ostreľovala vojenské objekty, letiská, sklady palív a munície. V pribúdajúcich masívnych požiaroch unikali do ovzdušia ťažké kovy a ďalšie toxické materiály.

„Boje v Čiernomorskej biosférickej rezervácii, najväčšom chránenom územi na Ukrajine a Ramsarskej lokalite (ide o mokraď s medzinárodným významom, pozn. red.), majú za následok požiare, ktoré je vidieť z vesmíru,“ píše Bruch s ďalšími autormi v otvorenom liste.

Ale prečo to zdôrazňujú?

Kto prežije, zaplatí trpkú cenu

Ukrajina nestráca len bezpečnú vodu, ale aj „bezpečný“ vzduch. Ešte pred ruskou inváziou patrili mnohé oblasti na Ukrajine medzi miesta s najviac znečisteným vzduchom v Európe. Toxické látky a splodiny, ktoré sa v súčasnej vojne hromadia vo vzduchu, možno nie sú tak dobre viditeľné ako rakety, ale majú ničivejšiu silu. Otrávia obyvateľstvo na obrovskej ploche, ich devastačný účinok na zdravie netrvá deň ani mesiac, ale roky, celé dekády.

Nejde však len o chemikálie a plyny unikajúce z vojnou poškodených priemyselných objektov. Znečistenie vzduchu, ktorému musia čeliť Ukrajinci, je „divoko komplexné“ – píše magazín Wired. „Je to dané povahou modernej vojny.“ Rakety, bomby, tankové strely a explózie vytrhávajú zo zastavaného prostredia čiastočky betónu, káblov, potrubí, azbestu (na Ukrajine bol tento materiál spájaný s ochorením pľúc a rakovinou zakázaný len nedávno), premiešavajú sa s nebezpečnými materiálmi v modernej munícii.

Nord Stream 2, Lubmin Čítajte viac Zatvorí vojna cestu ruskému plynu?

Znečistený vzduch sa nedrží len na mieste, kde vybuchla bomba. Rozptýlené častice sa šíria do veľkých výšok a môžu sa presúvať stovky kilometrov ďalej a zasahovať početnejšie obyvateľstvo. Znečistený vzduch preukázateľne ukrajuje ľuďom roky života. Je vedecky zdokumentovaný súvis medzi znečisteným ovzduším a častejším výskytom chorôb. A napríklad aj medzi rýchlejším šírením covidu (na Ukrajine je len približne tretina obyvateľstva plne zaočkovaná).

Ale stále je to len časť strašnej „odmeny“ za to, že človek prežije bombardovanie. Pre lepšie pochopenie toho, akej ďalšej neviditeľnej hrozbe čelia civilisti, ale aj záchranári, hasiči v ukrajinských mestách, ktoré ruské útoky menia na ruiny, uvádza magazín Wired medicínsku štúdiu. Robila ju newyorská lekárska škola Icahn School of Medicine. Preverovala podozrivo vysoký počet ochorení na rakovinu u ľudí, ktorí pred vyše 20 rokmi prežili pád newoyorských dvojičiek, ale aj u tých, ktorí zachraňovali ľudí a tiež u pracovníkov, ktorí neskôr odstraňovali trosky spod toxického prachu. Aj tu sa nahromadili čiastočky viacerých nebezpečných materiálov vrátane azbestu.

Výskumníci prišli so závermi, že u týchto ľudí bola celkovo o deväť percent vyššia pravdepodobnosť, že ochorejú na rakovinu. Až o 41 percent bolo vyššie riziko leukémie a dokonca o 291 percent vyššie riziko rakoviny štítnej žľazy.

Dôkazy vojnových zločinov

Otvorený list Carla Brucha vychádza tri dni po tom, čo Karim Khan, hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu v holandskom Haagu oznámil začiatok vyšetrovania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti na Ukrajine.

Prokurátor má právomoc vzniesť obvinenia aj za škody na životnom prostredí, ktoré sú rozsiahle, dlhodobé a závažné, ale podľa agentúry Inside Climate News je nepravdepodobné, že tak urobí. „Napriek tomu by environmentálny aspekt vojny mohol hrať úlohu pri tom, ako bude súd posudzovať iné zločiny,“ píše.

Lenže keď sa vojna skončí, keď aj dostane spravodlivosť svoj priestor, kto nakoniec uprace enormné záťaže? Kto a ako zbaví vodné zdroje rádioaktivity, vyčistí mestá a pôdy od toxicity? Kto zvládne chronické a vážne ochorenia, ktoré budú nasledovať?

Raz spadne posledná bomba. No žiaľ nebude to koniec vojny.

Ďalšie dôsledky

  • Ľudstvo sa už ocitlo v najhoršom konflikte v dejinách, čelí klimatickej kríze, ktorá so sebou nesie tisíce obetí a je otázne, či vojna na Ukrajine klimatické úsilie zbrzdí, alebo, naopak, povzbudí napríklad razantným odklonom od závislosti od fosílnych palív.
  • Konflikt prehlbuje chudobu na celom svete a vyvoláva obavy v severnej Afrike a na Blízkom východe. Napríklad Tunisko dováža z Ukrajiny polovicu pšenice, rovnako aj Libanon.
  • Štvrtina černozemí sveta je na Ukrajine, vojna ohrozuje aj najúrodnejšiu pôdu sveta.
  • Na Ukrajine sa nachádza 35 % (!) biodiverzity Európy, 70-tisíc druhov, z ktorých mnohé sú mimoriadne vzácne, v krajine je 50 mokradí medzinárodného významu s celkovou rozlohou 9 500 km2. Všetky tieto hodnoty sú priamo alebo nepriamo ohrozené vojenskými zásahmi.

Zdroje: The Guardian, Al-Džazíra, WWF CEE

© Autorské práva vyhradené

224 debata chyba
Viac na túto tému: #bane #Černobyľ #vojna na Ukrajine #jadrové elektrárne
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy