Zatiaľ čo vo svete žijú miliardy obyvateľov o hlade a v nedostatku životných potrieb, menšina si užíva blahobyt. Päťdesiat percent globálnych emisií spôsobuje desať percent najbohatších krajín, medzi ktoré patrí aj Slovensko. Nároky na produkciu potravín vo svete neustále stúpajú, čo vedie k intenzívnejšiemu obrábaniu pôdy, viacnásobnému zberu úrody výdatnejšiemu používaniu agrochemikálií, čo zvyšuje úrodu, ale na úkor dlhodobej udržateľnosti. Na uspokojenie stále sa zvyšujúcich nárokov sa z roka na rok celosvetovo zvyšuje produkcia živočíšnych produktov.
V dôsledku týchto zmien sa poľnohospodárstvo a potravinárstvo v značnej miere podieľajú na zhoršujúcich sa klimatických podmienkach. Potravinársky priemysel sa ročne podieľa zhruba na štvrtine a chov dobytka na mäso a mlieko pridáva ďalších 14 percent skleníkových plynov produkovaných vo svete.
Napriek tomu, že miliardy obyvateľov žijú v biede, časť ľudstva žijúceho v blahobyte premrhá asi jednu tretinu jedla vyrobeného pre ľudskú potrebu, t. j. 1,3 miliardy ton. Podľa FAO vyhodené jedlo predstavuje 8 percent všetkých emisií skleníkových plynov. Nerovnosti v spotrebe potravín sú aj v rámci EÚ. V roku 2014 si až 55 miliónov ľudí dovolilo len každý druhý deň poriadne jedlo (Eurostat) a pritom ročne sa v EÚ premrhá 88 miliónov ton jedla. Najviac jedla vyhodia obyvatelia Holandska (541 kg ročne na obyvateľa), Belgicka (345 kg), najšetrnejšie sa správajú Slovinci (72 kg).
Vysoká spotreba potravín na osobu a plytvanie nimi je charakteristické pre ekonomicky prosperujúce štáty. Výnimočné postavenie vo svete v spotrebe potravín na obyvateľa majú USA. Ak by ľudia vo svete spotrebovali na obyvateľa v priemere toľko ako priemerný obyvateľ USA (124 kilogramov mäsa na obyvateľa ročne), potom by sme na chov dobytka potrebovali rozlohu ďalších štyroch planét. Bohužiaľ, prechod na západný životný štýl spôsobil, že za tridsať rokov sa zvýšila spotreba mäsa v Číne a Japonsku zo 4 na 54 kg mäsa na osobu a rok, prevažne konzumáciou steakov, hamburgerov a hot dogov.
Európska únia je jedným z najväčších svetových výrobcov potravín a vyrába približne jednu desatinu celosvetového objemu obilnín, bezmála jednu tretinu hovädzieho a bravčového mäsa, jednu pätinu mlieka, dve tretiny vína a tri štvrtiny olivového oleja. Významne sa podieľa na exporte. Za rok 2016 dosiahol obrat krajín EÚ v obchode s potravinami 173,9 miliardy eur s aktívnym 30-miliardovým saldom.
Export o 42 percent prevyšuje import. Poľnohospodárska produkcia je sústredená v 15 štátoch EÚ, ktoré vyrábajú 84 percent rastlinných komodít, 73 percent živočíšnych. Historicky je to dané tým, že tieto štáty v minulosti naakumulovali kapitál, ktorý použili na rozvoj vedy, genetických vstupov do výrobného procesu, robotizácie a technického pokroku. To sa prejavilo vo vysokých výnosoch v rastlinnej výrobe a úžitkovosti hospodárskych zvierat.
Dotácie a ich zvrátená podoba
Ekonomika štátov EÚ 15 prospieva aj vďaka štedrej podpore zo strany štátu a dotačnej politike EÚ, keď rozhodujúca časť podpôr (78 – 80 percent) prúdi do pôvodných členských krajín. Takáto politika EÚ udržuje hegemóniu štátov EÚ 15 v produkcii potravín a spôsobuje, že zostávajúce štáty EÚ stratili schopnosť konkurovať a sú závislé od dovozu potravín. Výrazne sa to prejavilo na Slovensku, ktoré nielenže stratilo sebestačnosť, ale od vstupu do EÚ zvýšilo závislosť od dovozu potravín.
Ak v roku 2005 bolo pasívne saldo zahraničného obchodu 699,6 milióna eur, potom v roku 2018 to bolo viac ako dvojnásobné – 1,648 miliardy eur. K tomuto stavu výdatne prispela spoločná poľnohospodárska politika EÚ a vlády SR, ktoré preferujú vyplácanie miliardy eurodotácií v priamych platbách, ktoré neboli viazané na produkciu a zamestnanosť, ale vyplácané ako takmer čistá pozemková renta za hektár pôdy cca 250 euro/ ha (M. Klimek).
Vážnosť klimatických zmien, dosah na životné prostredie a poľnohospodárstvo si uvedomujú vedci aj politici. Európska komisia vypracovala dlhodobú stratégiu pre znižovanie emisií do roku 2050, pod názvom Čistá planéta pre všetkých. Stratégia ráta so znížením emisií do roku 2050 o 80 percent. To si vyžiada radikálnu transformáciu energetického systému, poľnohospodárstva, modernizáciu priemyslu a dopravných systémov. Ročné náklady na dekarbonizáciu budú predstavovať čiastku 520 – 575 miliárd eur, čo je 2,8 percenta HDP.
Spoločnosť si uvedomuje, že k riešeniu problematiky znižovania emisií môže prispieť znižovaním enormnej spotreby potravín, predovšetkým živočíšnych výrobkov. Vedci z rôznych častí sveta, ekologickí aktivisti aj vlády niektorých štátov pripravili rad opatrení, medzi iným zavedenie novej dane (klimatická daň) u hovädzieho mäsa, mlieka, prasiat, kuracieho mäsa, ale aj napr. pre rastlinné oleje atď. Napokon od realizácie odstúpili.
Zavedenie klimatickej dane je veľmi zložité predovšetkým politicky, globálne, ekonomicky a pre mnohé štáty má výroba potravín strategický význam. Je zrejmé, že táto cesta je v krátkom časovom horizonte ťažko riešiteľná. Pokus o zníženie emisií pri chove hovädzieho dobytka sa pod tlakom verejnosti rozhodla riešiť vláda v Nemecku. Predpokladá zvýšiť daň u hovädzieho mäsa zo 7 na 19 percent DPH. Výber dane použije na zlepšenie životných podmienok zvierat a odškodnenie producentov dotáciou. Zákonodarca očakáva zníženie spotreby mäsa na domácom trhu. Je predpoklad, že prebytok sa vyvezie do krajín, ktoré pristúpili na hru dovozu lacných potravín zo zahraničia a zníženie emisií bude minimálne.
Problémom nášho ekonomického systému sú zvrátené dotáciev poľnohospodárstve, doprave a energetike.Robert Watson, predseda medzinárodnej platformy OSN pre biodiverzitu
Na výzvu spoločnosti na znižovanie vplyvu poľnohospodárskeho a potravinového sektora na klímu a životné prostredie reagoval eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Phil Hogan. Zastáva názor, že dobre nastavené stimuly môžu zmeniť stav a naplniť cieľ. Platby na poľnohospodárske podniky viazať na dobré environmentálne postupy a technológie. Predpokladá podpory z prvého, druhého piliera, ktoré môžu navyšovať poľnohospodári. V podstate sa zachováva existujúci systém podpôr zabezpečujúci európsku sebestačnosť pri zachovaní vysokej produkcie potravín nad rámec potrieb EÚ.
OSN zverejnilo správu o stave ekosystémov, na ktorej sa podieľali stovky vedcov a inštitúcií, ktoré konštatovali, že ľudstvo vážne poškodilo suchozemské a vodné prostredie. Robert Watson, predseda medzinárodnej platformy OSN pre biodiverzitu, konštatoval, že „problémom nášho ekonomického systému sú zvrátené dotácie v poľnohospodárstve, doprave a energetike“.
Každý ťahá na inú stranu
O slovo sa hlási aj časť vedecko – technickej základne, ktorá sa zaoberá problematikou geneticky modifikovaných potravín (GMO) a ktorá tvrdí, že bez GMO sa nezaobídeme. S iniciatívou na riešenie pravidiel GMO ako aj na nové techniky šľachtenia rastlín (NPBT) prichádzajú vlády 14 štátov EÚ a požadujú od EK, aby aktualizovala právne predpisy EÚ súvisiace s GMO a NPBT. Úprava génov by mohla zvýšiť odolnosť rastlín voči suchu, vysokým teplotám, odolnosť voči škodcom, zvýšiť úrody a znížiť spotrebu pesticídov. Vzhľadom na 20 rokov starú smernicu, ktorá upravuje použitie GMO, sa dá očakávať s prihliadnutím na technický pokrok zmena na GMO a NPBT.
Z uvedeného je zrejmé, že vedecká základňa aj občianski aktivisti podporujú ekologické poľnohospodárstvo, politická reprezentácia obhajuje skôr záujmy ekonomické. Rozhodujúce v oboch prípadoch bude, do akej miery a ako rýchlo sa podarí vyvinúť a do praxe zaviesť nové, čisté technológie. Spoločnosť požaduje urgentné riešenie, ktoré momentálne vedecká základná nevie poskytnúť a chýbajú aj finančné zdroje vo väčšine štátov EÚ.
Ako možné riešenie sa ponúka na základe konsenzu štátov EÚ prijať rozhodnutie znížiť spotrebu (prevažne živočíšnych produktov) potravín u obyvateľov na hranicu odporúčanú zdravotníckymi organizáciami, s prihliadnutím na zvyklosti obyvateľstva. Druhou alternatívou pre štáty s vyššou spotrebou na obyvateľa, ako odporúčajú zdravotné organizácie, je ponechať spotrebu k 31. decembru 2018 s tým, že sa stanoví čas napríklad päť rokov na dosiahnutie hodnôt odporúčaných zdravotníckymi organizáciami.
Takáto dohoda predpokladá zavedenie kvót na poľnohospodársku produkciu, predovšetkým na produkty živočíšnej výroby. Kvóty by zohľadňovali odborníkmi odporúčanú spotrebu potravín obyvateľstva v jednotlivých štátoch s prihliadnutím na zvyklosti obyvateľov. Nevyhnutnosťou je zrušenie dotácií pre poľnohospodárov nad rámec stanovených kvót, zároveň zrušiť aj iné podporné programy zo strany štátu. V žiadnom prípade to neznamená obmedzenie produkcie nad rámec stanovených kót, ale bez podpôr a dotácií.
Vytvára sa priestor na to, aby ušetrené finančné prostriedky z dotácií a podpôr boli použité prednostne na ekologické poľnohospodárstvo a podporu pestovania netradičných produktov rastlinnej výroby použiteľných v potravinárstve a podporu malých farmárov. Prijatie predloženého návrhu si vyžaduje prijať (aktivovať) na úrovni EÚ projekt zameraný na vzdelávanie a osvetu zdravého stravovania a ekologického poľnohospodárstva. Nevyhnutnou podmienkou na splnenie cieľa – znížiť spotrebu predovšetkým potravín živočíšneho pôvodu u obyvateľstva – je stanoviť nové pravidlá v medzinárodnom obchode s EÚ. Ide o to, aby výpad v produkcii nebol vykrytý dovozom zo zahraničia (napr. dovoz z USA, MERCOSUR).
Navrhnuté riešenie zníženia potravín predovšetkým živočíšneho pôvodu u obyvateľstva nemá mimoriadne finančné požiadavky. Jeho náročnosť je v nutnosti zabezpečiť prijatie spoločných rozhodnutí a organizácie na jeho realizáciu na úrovni štátov EÚ.
Viďme dáta v súvislostiach
Celoeurópskym aj svetovým trendom, ktorý neobišiel ani Slovensko, je boj za záchranu klímy. Slovensko neostalo pozadu a prihlásilo sa mládežníkmi v rámci Akčného dňa 2019 (26. apríla) s požiadavkou na zabránenie environmentálnemu kolapsu. Nechýbali ani výzvy na zrušenie živočíšnej výroby a chválospevy na vegetariánsku stravu.
Na adresu mladých aktivistov treba uviesť, že na Slovensku má od roku 1990 vývoj emisií skleníkových plynov klesajúcu tendenciu. Poľnohospodársky sektor sa podieľa približne len 7,3 percentami objemu emisií vyprodukovaných v SR. Podľa SHMÚ v roku 2017 48,1 percenta z vyprodukovaných emisií tvorí oxid dusný emitovaný do ovzdušia z obhospodarovanej pôdy, 37,9 percenta emisií tvorí metán emitovaný do ovzdušia ako produkt látkovej výmeny u bylinožravcov.
Podiel amoniaku emitovaného z poľnohospodárskej pôdy z celkových emisií tvorí 69,7 percenta a zostatok 30,3 percenta ide na vrub chovu nosníc, HD (26,6 percenta), brojlerov(18,3 percenta) a ošípaných (17,4 percenta). Amoniak emitovaný z poľnohospodárstva sa na národnom súčte NH3 podieľa 90,6 percentami.
Priaznivé výsledky v oblasti klimatických zmien v poľnohospodárstve nemôžeme spájať s úsilím znižovania emisií, ale dramatickým poklesom stavov hospodárskych zvierat. Pri vstupe do EÚ (2004) sme mali 1,488 mil. ošípaných, 13,580 mil. kusov. hydiny a 646-tisíc hovädzieho dobytku, z toho 243-tisíc dojníc. Za obdobie 15 rokov nám klesli stavy ošípaných o 861-tisíc, hovädzieho dobytka o 207-tisíc, a to napriek tomu, že zo strany EÚ sme dostali miliardové podpory. Z krajiny, ktorá bola v roku 1989 v potravinách sebestačná, sa stalo odbytisko prebytkov 15 štátov EÚ. Podľa Správy o poľnohospodárstve a potravinárstve za rok 2018 sme doviezli nahraditeľné komodity v hodnote 3 447,5 mil. eur, čo je viac o 179,2 mil. eur ako minulý rok a saldo zahraničného obchodu bolo 1 648,1 mil. eur.
Návrh na zavedenia kvót predovšetkým pre produkty živočíšnej výroby na úroveň odporúčanú zdravotníckymi organizáciami s prihliadnutím na zvyklosti obyvateľov otvára možnosť podstatného zvýšenia produkcie živočíšnych výrobkov na Slovensku. Podľa prepočtu odporúčanej spotreby produktov živočíšnej výroby potrebujeme vyrobiť 222-tisíc ton bravčového mäsa, 72-tisíc ton mäsa hovädzieho, 125,7-tisíca ton hydiny, 1 188 ton mlieka a mliečnych výrobkov a 1,088 miliardy kusov vajec (Zväz výrobcov krmív). Pre slovenských poľnohospodárov sa otvorí priestor zvýšiť domácu produkciu o cca 140-tisíc ton bravčového mäsa, 40-tisíc ton hovädzieho a cca 50-tisíc ton hydinového mäsa a znížiť dovoz o miliardy eur. Zvýšenie počtu chovaných zvierat zvýši pridanú hodnotu neefektívneho vývozu obilia a produkciou hnoja obohatí pôdu.
Pri svojich úvahách o zavedení kvót vychádzam z predpokladu, že stanovenie kvót a zrušenie dotácií pre poľnohospodárov v rámci EÚ prinesie pokles produkcie, zvýšenie cien potravín predovšetkým v štátoch EÚ 15. Zvýši sa výroba a konkurencieschopnosť v štátoch, ktoré sú nateraz závislé v rámci EÚ od dovozu potravín (Slovensko). Zároveň sa dá očakávať postupné vyrovnanie v sebestačnosti v štátoch EÚ. Pridanou hodnotou je zníženie klimatickej záťaže v prospech životného prostredia v štátoch EÚ.