Čo všetko o národe dokážu prezradiť pojmy, ktoré na internete vyhľadáva, a akú majú tieto údaje vlastne váhu?
Internet na Slovensku prežíva rozmach. Medzi rokmi 2008 a 2012 zaznamenalo Slovensko podľa Eurostatu v rámci Európskej únie spolu s Českom a Rumunskom najvýraznejší nárast v počte domácností pripojených na internet. Výsledky tiež naznačujú, že denne sa na internet pripojí 60 percent Slovákov a aspoň raz za týždeň asi 74 percent obyvateľov. Sociológ Milan Zeman upozorňuje, že v prípade najčastejšie vyhľadávaných slov cez Google nejde o reprezentatívne výsledky, pretože sa v nich neodzrkadľujú používatelia iných prehliadačov či ľudia, ktorí internet nevyužívajú.
„Ľudia vo veku nad 60 rokov napríklad informačné technológie využívajú podstatne menej ako mladšie vekové skupiny. Tieto výsledky teda nemožno zovšeobecniť na celú populáciu všetkých vekových kategórií,“ upozorňuje Milan Zeman. Napriek tomu si však k internetu sadá každý týždeň množstvo Slovákov a takmer 70 percent ho využíva práve na vyhľadávanie informácií. Prehľad najčastejších vyhľadávaní cez najpoužívanejší prehliadač má tak svoju váhu a na údajoch je pomerne jasne vidieť, čím veľká časť spoločnosti v roku 2013 žila.
Vyhrať za účet mnohých láka
„Rebríček najvyhľadávanejších slovných spojení sa prekvapivo na Slovensku skoro vôbec nemení. Nachádzajú sa v ňom obľúbené kontaktné stránky ako Pokec, Facebook, Youtube, ďalej bazoš, predpoveď počasia alebo televízny program, čo potvrdzuje, že Slováci a televízna zábava patria k sebe,“ hovorí Janka Miklík Zichová zo spoločnosti Google. Trendy pre daný rok podľa nej odrážajú práve kategórie skokanov – teda výrazov, ktoré sa v roku 2013 vyhľadávali podstatne viac ako v roku 2012.
„Slováci sú v porovnaní s inými krajinami veľmi emotívni – radi sledujú emotívne reality šou, seriály – najmä romantické. Práve ony charakterizujú rebríček skokanov. V Česku sú zväčša skokanmi skôr rôzne technické novinky a zariadenia,“ vysvetľuje Janka Miklík Zichová.
Na prvom mieste však nebol ani seriál, ani reality šou. Rok 2013 sa totiž niesol v znamení bločkovej lotérie, ktorá zasiahla široké vrstvy ľudí. Ponúkla ľuďom šancu niečo vyhrať a práve internet je možnosťou zapojiť sa do nej, či zistiť, ako vlastne funguje. „O Slovákoch sa zvyklo hovoriť, že sú hraví, lotérie či žreby ich zvyčajne zaujmú. Preto sa niet čo čudovať, že ich možnosť vyhrať aj bez zakúpenia žrebu upútala. Na internete ľudia toto spojenie vyhľadávali určite aj z praktických dôvodov, aby zistili pravidlá novej lotérie. Ďalším dôvodom môže byť skutočnosť, že za účty registrované on-line nemuseli platiť žiadny poplatok na rozdiel od registrácie cez Tipos,“ vysvetľuje Milan Zeman.
Internet pomôže aj s deťmi
Deti sú naša budúcnosť, a tak niet divu, že sa informácie súvisiace s nimi objavili aj v rebríčku najväčších skokanov. Medzi osobnosťami sa na druhom mieste ocitla Kate Middletonová, o ktorú vzrástol záujem aj vďaka narodeniu dediča britskej kráľovskej koruny. Už druhý rok po sebe medzi skokanmi figurovala stránka Modrykonik.sk, čo svedčí o stúpajúcom trende v jej vyhľadávaní. Podľa sociológa Milana Zemana môže zohrávať úlohu v jej popularite mnoho článkov venovaných téme deti a rodina v časopisoch.
Mamičky si potom dohľadávajú ďalšie informácie či vymieňajú skúsenosti prostredníctvom webu. Témy ich príspevkov sú rôzne – od posudzovania kvality ovulačných testov cez problémy s uplakaným bábätkom až po také, prečo si trojmesačné dieťatko už tretí deň cmúľa prstíky. Zdá sa, že časy, keď mamičky hľadali pomoc a rady najmä u kamarátok, rodiny, susedy alebo kolegyne, sa končia.
„Kedysi možnosť poradiť sa na internetovom fóre neexistovala a rodičia boli o niečo benevolentnejší, čo bolo možno aj dobre. Dnes niektoré mamičky reagujú nezreidka na všetky podnety trochu prehnane a v momente sú na internete a na diskusných fórach. Úlohu v tomto vývoji zohráva aj marketing. Reklamy farmaceutických firiem mamičky obklopujú takmer na každom kroku, ponúkajú prípravky od výmyslu sveta. Občas mám pocit, že v rámci marketingu ľudí aj trochu postrašia, aby ich motivovali spraviť niečo pre zdravie svojich detí, hoci to často ani nie je potrebné,“ vysvetľuje sociológ. Podľa neho si netreba brať všetky rady z internetových fór k srdcu.
„Prejavy ochorení sú rôzne a najlepšie ich vie posúdiť jednoznačne lekár. Uveriť neznámemu človeku z virtuálneho prostredia môže byť často zavádzajúce, pretože väčšinou ide o názor neodborníkov,“ upozorňuje. Koniec koncov, aj v reálnom živote má človek okolo seba ľudí, na ktorých dá, ale aj takých, ktorým z rôznych dôvodov veľmi nedôveruje. V anonymnej poradni ťažko posúdiť, či radí dôveryhodný triezvy človek, alebo nie.
Hokej Slovákom zdvíha náladu
Hokej v rebríčku top skokanov zaujal hneď dve priečky – Slováci vyhľadávali majstrovstvá sveta aj KHL. V roku 2012 sme boli po dlhšej stagnácii až úpadku vo finále majstrovstiev sveta a toto nadšenie sa zrejme prenieslo aj do roku 2013. Slovenský hokej sa dostal opäť na výslnie a venovala sa mu veľká pozornosť v rádiu, televízii, tlači – a na internete.
"Predpokladám, že v tejto nálade aj občasní fanúšikovia vyhľadávali informácie o svojom tíme, najmä, keď sa mu darí. Okrem toho sa hokej stáva súčasťou debaty na pracoviskách aj medzi priateľmi a ak človek nechce byť úplne mimo, vyhľadá si aspoň základné informácie, aby sa mohol zapojiť do rozhovoru. Ďalším dôvodom vyhľadávania týchto informácií môže byť aj stávkovanie.
Ľudia hľadajú novinky o súpiske, zranených hráčoch, posledných skóre, aby mohli čo najlepšie odhadnúť výsledok. Záujem o KHL vzrástol najmä po vstupe slovenských tímov do tejto súťaže. Záujem fanúšikov o Kontinentálnu ligu stúpol aj preto, že hneď vo svojom prvom roku dosiahol Slovan veľmi dobré výsledky a rok predtým hral celkom dobre aj Lev Poprad," sumarizuje Milan Zeman.
Náklonnosť Slovákov k hokeju, samozrejme najmä v prípade dobrých výsledkov, má podľa neho ešte jeden dôvod. „Médiá sú vo všeobecnosti do veľkej miery zaplavené negatívnymi informáciami. Správy v niektorých televíziách sa začínajú množstvom katastrof a nešťastí doma či v zahraničí. Po takýchto informáciách si ľudia radi vypočujú niečo pozitívnejšie, čo ich lepšie naladí, povzbudí. Šport, a u nás najmä hokej, je fenomén, ktorý dokáže ľudí nadchnúť a aspoň na chvíľu možno aj motivovať.“
Zaujímavé je, že hoci najviac ľudí sa aktívne na Slovensku venuje futbalu, tento šport sa v oblasti vyhľadávania nemôže rovnať hokeju. „Keď sme sa dostali na majstrovstvá sveta v Juhoafrickej republike, mohli sme si všimnúť nárast návštev stránok s futbalovou tematikou – domácich, ale aj stránky futbalovej federácie FIFA. V poslednej dobe sa veľmi nedarí ani na klubovej úrovni a ani reprezentácia nebola úspešná v kvalifikácii na majstrovstvá sveta. Ľuďom vtedy zrejme stačia len bežné informácie napríklad z televízneho spravodajstva, nevyhľadávajú si ich až tak na internete.“
Hľadajú vyvolených aj Turkov
Rebríčku desiatich skokanov kraľovali počtom televízne programy ľahších žánrov. Na štvrtej priečke sa umiestnila spevácka šou SuperStar, ktorá potvrdila svoju dominanciu aj skokanom roka medzi osobnosťami – speváčkou Ewou Farnou. Dovtedy o nej na Slovensku veľa ľudí nevedelo, hoci koncertovala už roky a na svoj vek mala úžasný hlas. Hneď za Superstar sa umiestnila internetová animovaná Lokal TV, ktorú vyhľadávajú skôr tínedžeri a mladí ľudia. Na šiestej priečke opäť figuruje klasická televízna zábava – turecká telenovela Sila, na ôsmej slovenský seriál Búrlivé víno a hneď za ním reality šou Vyvolení. Zdá sa teda, že televízny vkus Slovákov ešte vždy ovládajú seriály a reality šou rôznych úrovní.
„Nemôžeme si myslieť, že väčšina divákov si bude žiadať v hlavnom vysielacom čase operný koncert alebo ťažké psychologické drámy. Dnešná doba je dosť zložitá. Ľudia majú veľa starostí, aj existenčných, obava zo straty zamestnania je prítomná takmer všade. Aj preto hľadajú v televízii, ale aj inde formu relaxu alebo ľahšej zábavy. To nie je nič zlé, dopyt po ľahšej zábave tu bude vždy. Otázka však znie, kam až sú napríklad tvorcovia niektorých reality šou schopní zájsť z hľadiska úpadku vkusu. Lebo tento typ zábavy výrazne deformuje vkus ľudí a určite nekultivuje človeka,“ hovorí Milan Zeman.
Podľa jeho názoru sa aj ľahšia zábava dá robiť na solídnej úrovni, ktorá podnieti človeka aj na malé zamyslenie sa. Divákom dnes možno chýbajú kvalitnejšie programy, ako kedysi mali páni Lasica a Satinský, alebo aj dnes napríklad Radošinské naivné divadlo. "Takéto úlohy by mala skôr plniť verejnoprávna televízia. Súkromným televíziám ťažko niečo zazlievať, tiež im ide o prežitie. Len čo im klesne počet divákov, klesá aj cena reklamy. Preto sa snažia všemožne vymýšľať, čím ohúriť diváka a pritiahnuť ho k obrazovke.
V tomto zmysle to má verejnoprávna televízia jednoduchšie, pretože je platená zo štátneho rozpočtu, z koncesionárskych poplatkov a z reklamy, ktorej podiel je však obmedzený. Práve verejnoprávna televízia by mohla podnecovať autorov k tvorbe kvalitnejšej televíznej zábavy. Otázkou je, či má také finančné možnosti, pretože zo zákona musí plniť aj úlohy, ktoré komerčné televízie nemusia""
Ďalším dôvodom veľkej obľúbenosti televíznej zábavy je aj fakt, že je lacná – určite podstatne lacnejšia ako ceny vstupeniek na koncerty alebo do divadla. „Hlavne v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou náklady spojené so zábavou na vyššej úrovni zavážia. Okrem toho, do dedín či malých miest málokedy zavíta nejaké divadlo či interpret, takže treba ísť do okresného či krajského mesta. A to sú ďalšie náklady – časové, finančné, organizačné. Zapnutie televízie zostáva jedným z najlacnejších spôsobov zábavy,“ konštatuje sociológ.
Župné voľby zaujali menej ako seriály
Príbehy ľudí v televízii divákov fascinujú, o dosť menší záujem však venovali voľbám do vyšších územných celkov, ktorými mohli svoj život aj reálne ovplyvniť. O popularite týchto volieb vypovedá podľa Milana Zemana aj samotná účasť. Je z nej zrejmé, že sú na okraji záujmu. "Tento stav je daný aj tým, že sa za roky existencie vyšších územných celkov nepodarilo dostatočne argumentami presvedčiť ľudí o ich dôležitosti pre každodenný život.
Voliči ich stále vnímajú ako niečo vzdialené, čo sa ich takmer netýka. Navyše, vyššie územné celky sú v podstate umelé útvary, nekopírujú hranice tradičných regiónov a Slováci sa s nimi málo stotožňujú," vysvetľuje. Chybu nevidí len v samotných voličoch, ale aj komunikácii VÚC počas celého volebného obdobia. „Keď vzniká nová inštitúcia platená daňovými poplatníkmi, mala by byť aktívna smerom k obyvateľom. Informovať o svojej práci a rozhodovaní rôznymi kanálmi, nielen cez internet, lebo ľudia o tom často nemajú dostatočnú predstavu. Napríklad niektorí župani sa zviditeľnili v súvislosti s rozbitými cestami po minuloročnej zime, ale to nestačí,“ upozorňuje Milan Zeman.
V rebríčku skokanov – osobností sa z kandidátov na župana objavil len jediný – Marian Kotleba skončil v tejto kategórii tretí. Záujem oňho zrejme stúpol najmä po prvom kole volieb, v ktorom sa mu podarilo získať dostatok hlasov na postup do kola druhého. V ňom prekvapivo zvíťazil. „Úlohu v tomto prípade zohrala aj nízka účasť – vtedy môže uspieť aj taký kandidát, ktorého preferencie boli dovtedy nižšie. Ak však ľudia voliť neprídu, volebná účasť sa výrazne zníži, a vtedy majú šancu nadšení a disciplinovaní voliči menších strán a ich kandidáti, ktorých podiel môže výrazne stúpnuť,“ vysvetľuje Milan Zeman.