Len čo sa človek vyšplhá po schodoch z pálených tehál na jeho vetrom ošľahaný vrchol, uvidí pod sebou kráľovský cintorín, ktorý pred 90 rokmi vykopal Brit Leonard Woolley. Jeho nálezy konkurovali aj pokladom nájdeným v Tutanchamónovej hrobke v Egypte v roku 1924, napísala agentúra Reuters. V Uru sa po Woolleym kopalo minimálne, ale teraz sa tam britskí archeológovia vracajú bez ohľadu na nebezpečenstvo, ktoré ich a väčšinu ostatných ľudí, okrem tých najodvážnejších turistov, odrádzalo.
Jane Moonová a Stuart Campbell práve prišli po dni strávenom v lokalite Tall Khaybar, vzdialenej 20 kilometrov od Uru. "Máme určitú predstavu o tom, čo sme našli. Je to veľmi rozľahlé, musela to byť nejaká verejná budova, možno chrám. Teraz musíme zistiť, ako to fungovalo,“ oznámila Moonová, ktorá v Iraku prvýkrát pracovala v polovici 70. rokov. O vedenie vykopávok sa delí s Campbellom a manželom Robertom Killickom. Podľa nich nový nález spadá časovo do prvej časti druhého tisícročia pred naším letopočtom.
Woolley zamestnával stovky robotníkov pri odkrývaní Uru. Opieral sa najmä o svoje znalosti architektúry a keramiky. Jeho dnešní nasledovníci v Tall Khaybar majú k dispozícii len 16 irackých robotníkov, zato však satelitné snímky, analýzy a geofyzikálne údaje, z ktorých by mal Woolley radosť. Hoci Ur je v pokojnej časti Iraku, poskytujú miestne úrady britskej skupine pre každodenné cesty medzi Tall Khaybar a základňou v Uru stráže. "Potrebujeme ochranku, nech sa pohneme kamkoľvek, ale stojí to zato, je to úžasné miesto,“ hovorí Moonová.
Ur je magnetom pre cestovateľov, ktorí chcú uvidieť srdce starobylej Mezopotámie, kde boli založené prvé mestá, v ktorých ľudstvo začalo písať a organizovať sa pod centralizovanou mocou. Záujemcov prichádza málo, o čom svedčia vozíky pripravené pre turistov, väčšinou zaparkované pod zikurratom. Práve za miestom vykopávok leží mesto Násiríja, z ktorého v roku 2003 invázne jednotky začali postupovať do Bagdadu. Uru sa vojnové ničenie vyhlo. Ak nepočítame iracký Kurdistan, potom sú Briti a ešte Taliani, ktorí pracujú neďaleko, jedinými zahraničnými archeológmi v irackých lokalitách. „Táto časť južného Iraku – starobylý Babylon, Summer a Akkad – je z hľadiska pôvodu civilizácie najvýznamnejšie miesto na svete. Od 40. rokov sa tu žiadne väčšie vykopávky nerobili. Povedali sme si, že je čas sa vrátiť,“ hovorí Moonová.
Ur v dobe rozkvetu obchodoval s miestami takými vzdialenými, ako sú Afganistan, India, Turecko, Omán a Egypt. Pobrežie Perzského zálivu pred dávnou dobou ustúpilo k juhu a pozmenil sa aj tok rieky Eufrat, takže dnes sa Ur nachádza viac vo vnútrozemí ako kedysi. Vzdialil sa rieke, ktorá kedysi napájala jeho zavlažovacie kanály, ktoré siahali až do Tall Khaybar.
Keď sa Woolley pozrel z vrcholu zikurratu, zbadal okolo seba more piesku. Púšť, pod ktorou sa možno skrýva ropa, vyzerá rovnako nehostinne a nevyužiteľne ako vtedy. Mestské štáty, ktoré tu bývali pred tisíc rokmi, tu však s úspechom obrábali pôdu. "Kľúčom k fungovaniu spoločnosti bolo bohaté poľnohospodárstvo a kontrola prebytkov, ktoré slúžili na podporu kňazov, personálu chrámov, vládcov i armády. K celému obrazu ekonomiky patrili tiež výrobcovia kovov a keramiky. Bola to veľmi byrokratická spoločnosť,“ povedal Campbell a na mysli mal Ur medzi rokmi 2600 až 2500 pred naším letopočtom. Briti keramické črepy podrobujú chemickej analýze, aby získali informácie o tom, čo ľudia jedli, varili a pili a ako si jedlo pripravovali. Pomáha im to tiež určiť, odkiaľ sa dovážal kameň, kov a drevo, materiály, ktoré na mieste neboli. "Hľadáme prírodný materiál, kúsky kostí a semená a snažíme sa z toho zistiť, čo a ako ľudia vtedy pestovali,“ oznámila Moonová.
Woolley neskúmal také podrobnosti, hľadal budovy. Našiel šperky, dýky, citary a ďalšie umelecké predmety zdobené zlatom, bronzom, lazuritom a chalcedónom. Mnoho z týchto predmetov bolo v 16 kráľovských hroboch, v ktorých našiel tiež pozostatky osôb zavraždených preto, aby mohli svojho kráľa a kráľovnú odprevadiť do podsvetia. V jednom našiel telá 68 žien a šiestich mužov. Woolley dobre vedel, že spopularizovanie objavov mu pomôže k potrebným peniazom. Propagoval preto Ur ako mesto, kde sa narodil biblický Abrahám. Nájdené dôkazy spojil sa summerskými príbehmi o veľkej povodni, na ktorej sa podľa neho zakladá biblický príbeh o Noem. Hoci pravdivosť týchto tvrdení bola spochybnená, pomohla mu v rokoch 1924 až 1932 prilákať mnohých návštevníkov. Bola medzi nimi aj Agatha Christie, vtedy 38-ročná rozvedená žena, ktorá sa neskôr vydala za Woolleyho asistenta Maxa Mallowana. V roku 1935 na základe toho, čo uvidela v Ure, napísala Smrť v Mezopotámii.