Líder jednej z najuznávanejších kapiel súčasnosti Thom Yorke z Radioheadu si myslí, že áno. Keď jedna z najpopulárnejších streamovacích služieb Spotify (umožňuje ľuďom počúvať piesne z niekoľkomiliónovej databázy titulov zadarmo s reklamami alebo za mesačný poplatok) vlani oslavovala piate narodeniny, Yorke sa do nej riadne pustil. Už predtým z jej databázy vylúčil albumy svojej sólovej produkcie.
S Radioheadom totiž v roku 2007 spravil čosi podobné. V čase, keď hudobný priemysel márne bojoval s pirátskym sťahovaním hudby, umožnila britská kapela fanúšikom získať ich celý album In Rainbows v digitálnej podobe za ľubovoľnú cenu. Jednou z možností bolo aj to, že členom Radioheadu nepošlú jediný cent. V danom čase išlo o revolučný nápad a hovoril o ňom celý hudobný svet.
„Najvzrušujúcejšie na tom celom bolo, že sme vytvorili priame spojenie medzi muzikantom a poslucháčom. Všetky medzičlánky sme dali preč – boli tam len oni dvaja. A potom sa tam napchali títo "zmrdi“, ktorí chceli byť zrazu sprostredkovateľmi procesu. Ale my ich nepotrebujeme, žiadny umelec ich nepotrebujeme, vieme sa o to postarať sami, tak nech nám dajú pokoj," povedal Yorke pre mexický web Sopitas.
Báli sa aj rádia
Divoké diskusie o nových spôsoboch distribúcie hudby sa niesli celým minulým aj tým súčasným storočím. Prvé hudobné nahrávky vznikli už koncom 19. storočia a v priebehu ďalších rokov sa s nimi začalo pomaly obchodovať. Preto, keď v 20. rokoch 20. storočia nastúpilo nové médium rozhlas, vypukla panika. „Šéfovia vydavateľstiev začali obviňovať rádiá a mali na to dobrý dôvod,“ píše historik Sean Wilentz.
„Naozaj nastal prepad v predaji hudobných nahrávok. Preto vydavateľstvá začali zakazovať rádiám, aby do éteru púšťali komerčne nahratú hudbu, pretože tým vlastne kradnú ich produkt. Nahrávky vychádzali s varovaním, že sa nemôžu šíriť rádiom,“ spomína historik v knihe 360 Sounds: The Columbia Records Story, teda v kronike jedného z najznámejších svetových hudobných vydavateľstiev.
Už v 30. rokoch si však vydavateľstvá našli nových „vrahov“ hudby – jukeboxy. A tak to pokračovalo ďalej. V 80. rokoch minulého storočia potom vznikla prvá kampaň, ktorá spomínala zabíjanie hudby. Vznikla vo Veľkej Británii a varovala pred tragickými dôsledkami nelegálneho nahrávania hudby na magnetofónové pásky. Podobnú rétoriku prezvali kampane proti počítačovému pirátstvu na prelome tisícročí.
Hudba však nikdy neumrela. Naopak, tí, čo ju akože ohrozovali, boli vlastne prvými, ktorí určovali nové trendy. Úspešná služba Napster, ktorá v 90. rokoch umožňovala zdieľanie pesničiek a albumov cez internet, vlastne naštartovala vlnu predaja digitálnej hudby. Aj súčasné streamovacie služby sú odpoveďou na pirátstvo cez torrenty či na pololegálne počúvanie hudby na videoserveri YouTube.
Milióny skladieb po ruke
Ako vlastne streamovacie služby fungujú? Väčšinou ponúkajú viacero možností, ako sa do nich zapojiť. V tých bezplatných obvykle musíte strpieť reklamu alebo obmedzený počet hodín počúvanie muziky. Ak pristúpite na mesačný poplatok, tieto obmedzenia odpadávajú. Výhodou pre poslucháča je, že má zrazu prístup k nepredstaviteľne veľkému hudobnému archívu, aký nemá doma ani najvychýrenejší muzikofil.
Užívateľ môže počúvať celé albumy, jednotlivé piesne, zoznamy skladieb, ktoré zostavili iní užívatelia či samotná služba. Zaujímavou funkciou je však rádio, ktoré umožňuje spoznávať úplne nových interpretov a muziku na základe vkusu či dokonca konkrétnej piesne. Kliknete na obľúbenú skladbu a služba vám automaticky púšťa hudobne príbuzné piesne od interpretov z celého sveta. Práve takýto nový spôsob počúvania hudby mnohých znepokojuje. Kým tradičné nahrávky kládli dôraz na celé albumy interpretov, digitálny predaj dával do popredia v masovom meradle single – jednotlivé piesne. Pri streamovacích službách je už tradičné prijímanie hudby úplne prevrátené. Skáče sa z interpreta na interpreta, koncepcia muzikantov – autorov – je druhoradá, dídžejom je chladný stroj.
Bude to koniec éry koncepčných albumov, ako bol napríklad The Wall od Pink Floyd, ozýva sa z jednej strany. Je to devalvácia zážitku z hudby, kričí ktosi z druhej. Sú to však len povzdychy staromilcov? Žije aj líder progresívnej kapely Radiohead stále v storočí, keď jeho skupina vznikla? Predchádzajúce skúsenosti so strašiakmi hudobného priemyslu naznačujú, že skôr áno. Čo však hovoria čísla?
Len pre veľké ryby?
Na trhu v Spojených štátoch, ktorý je často predzvesťou toho, čo sa onedlho udeje aj inde vo svete, sa skutočne niečo zmenilo. Vlani totiž prvýkrát od nástupu digitálnej distribúcie hudby klesol jej predaj. Kým v roku 2012 sa predalo 1,34 miliardy skladieb, vlani to už bolo len 1,26 miliardy. Predaj fyzických nahrávok sa prepadáva už dlho – vlani o 14 percent na 165 miliónov predaných albumov.
Naopak, počet skladieb, ktoré si ľudia vypočuli cez streamovacie služby, minulý rok poskočil o úctyhodných 32 percent na 118,1 miliardy. Prečo by teda transformácia nemala byť na dobrej ceste? Prečo to podľa niektorých nie je dobrý smer evolúcie hudobného biznisu? Thom Yorke to vysvetlil hneď vtedy, keď v Spotify zrušil svoju muziku. Podľa neho systém vyhovuje len veľkým hráčom a ničí mladé talenty.
„Je to iba spôsob, ako veľké nahrávacie spoločnosti môžu znovu predať hudbu, ktorú už v minulosti predali. Streamovacie služby podporujú, lebo je to jediná cesta, ako nezahynú,“ mieni Yorke. Vyhľadať neznáme, ale kvalitné kapely je podľa kritikov streamovacích služieb stále dosť zložité, takže neobstojí ani argument o dobrej reklame. O finančných výnosoch pre malé ryby nehovoriac…
Britský hudobný publicista Tim Ingham však oponoval. Podľa neho kritici odpisujú streamovacie služby priskoro. Priznáva, že v súčasnosti systém naozaj vyhovuje skôr veľkým hráčom, ale v momente, keď sa do týchto služieb prihlási kritická masa, budú zarábať toľko peňazí, že profitovať budú všetci. Napokon – človek prihlásený na Spotify minie ročne toľko, ako by si mesačne kúpil jeden album. Čo nie je zlé.
Zabíjajú pirátov
Ďalšie neodškriepiteľné plus pre streamovacie služby je ich relatívne úspešný boj s internetovým pirátstvom. Ako sme už spomínali, streamovacie služby boli odpoveďou na nelegálne zdieľanie hudby. Hlavnou myšlienkou bolo poskytnúť ľudom čosi lepšie ako pirátstvo. Väčšiu databázu, zdieľanie bez strachu z vírusov či bez pocitu viny z krádeže duševného vlastníctva. V Škandinávii, kde sú streamovacie služby veľmi populárne, sa výsledok prejavil radikálne. V Nórsku až 66 percent hudobného trhu tvorí predaj streamovacej hudby. Za posledné štyri roky sa im pritom znížil počet nelegálne stiahnutej hudby o neuveriteľných 83 percent! V Spojených štátoch tvorili pred piatimi rokmi nelegálne stiahnuté súbory až tretinu všetkých dát, dnes je to už iba 10 percent.
Vo Švédsku a v Nórsku vlani dokonca zaznamenal hudobný priemysel nárast tržieb oproti predchádzajúcemu roku (vo Švédsku o 12 percent, v Nórsku o 17), čo sa stalo prvýkrát po asi desaťročí neprestajného poklesu. Podľa Business Insider si už pochvaľujú aj nezávislé vydavateľstvá. Britské Beggars Group napríklad potvrdilo, že až 22 percent tržieb z digitálneho predaja tvorilo streamovanie.
Fakt, že ľudia za hudbu ďalej nechcú platiť, však pretrváva. Veď napríklad pre najmladšiu generáciu je najprirodzenejší spôsob počúvania muziky – cez videoserver YouTube, ktorý je zadarmo. Preto je aj čiastočný úspech so streamovacími službami lepšou alternatívou, ako by malo zostať voľné pole len pre internetových pirátov či bezplatné počúvanie muziky na portáli YouTube.
Na Slovensku krátko
Prečo potom tá panika, keď sa zdá, že veci sú na dobrej ceste, len to chce trochu trpezlivosti? „Čakali sme, že predaj digitálnych nahrávok nejako nahradí straty z poklesu predaja fyzických hudobných nosičov. Čo sme však neočakávali, bol taký pokles predaja digitálnej hudby na úkor stále len rodiacich sa streamovacích služieb,“ vysvetľoval expert na hudobný biznis z New York University Larry Miller pre magazín Time.
Ako je to na Slovensku? Zatiaľ je ťažké hodnotiť. Streamovacie služby sa nám totiž dlho vyhýbali. Začiatkom storočia bola aj u nás populárna služba Pandora, pre autorské práva ju však na malom trhu, ako je Slovensko, zastavili. Rovnaký osud postihol onedlho aj ďalšiu obľúbenú streamovaciu službu Last.fm. Noví veľkí hráči prišli len nedávno – Spotify pred necelými tromi mesiacmi, Deezer začiatkom roka.
O tom, že napriek kontroverznému prijatiu novej technológie, bude streamovacím službám patriť aspoň najbližšia budúcnosť, svedčí aj to, že vlastné streamovacie produkty vyvinuli aj dvaja technologickí giganti – Google s Google Play Music a Apple s iTunes Radio. Na Slovensku si na nich však budeme musieť ešte nejaký ten čas počkať.
„Deväť životov – ešte nie je koniec – deväť životov – ži pre ten desiaty,“ povzbudzuje hudobný priemysel aj skupina Aerosmith vo svojej staršej piesni Nine Lives. Veď si ju pustite. Povedzme aj cez streamovaciu službu.
Anketa
1. Populárnym spôsobom počúvania hudby sa stáva streamovanie – myslíte si, že systémy ako Spotify, Dezeer alebo Last.fm adekvátne ohodnocujú autorov?
2. Ak niečo takpovediac zabíja hudbu v súčasnosti, čo to podľa vás je?
Shina (hudobníčka, majiteľka vydavateľstva Slnko records)
Foto: Ľuboš Pilc
1. Vo vydavateľstve to máme vyriešené tak, že nechávame kapelám voľnosť a možnosť rozhodnúť sa, či svoju hudbu zverejnia na streamovacích službách. Ako viem, tie príjmy sú zatiaľ mizivé. Na druhej strane sa tento systém u nás zatiaľ len rozbieha, je teda ťažké ho hodnotiť. Považujem to však rozhodne za lepší spôsob získavania hudby, ako z nejakých nelegálnych úložísk. Ľudia si takto uvedomia, že hudba má svoju cenu.
2. Podľa mňa hudbu nezabíja nič, je živá viac ako kedykoľvek predtým. Možnosti nahrávania, distribúcie, prístupu k fanúšikom sú dnes oveľa lepšie, ako keď všetko ovládalo pár veľkých vydavateľstiev. Pre fanúšikov je to teda určite výhra, či aj pre muzikantov, to sa uvidí. Stále však vyrastá nová a nová generácia, ktorá je ochotná tvoriť hudbu. Akurát niektorí časom z ekonomických dôvodov tvoriť prestávajú alebo sa muzike venujú len ako koníčku.
Pino (hudobník, Puding pani Elvisovej)
Foto: ARCHÍV
1. V kapele sme veľkými fanúšikmi a podporovateľmi streamovania hudby. V ohodnocovaní autorov vidím veľký rozdiel v tom, že kým legálne stiahnutie pesničky cez iTunes je pre autora jednorazovým ziskom, tak zo streamovania získava centy za každé jedno vypočutie a z dlhodobého hľadiska je to pre autorov výhodnejšie.
2. Doba sa mení a napaľovanie CD je už minulosťou. V súčasnosti hudbu ohrozuje pirátske sťahovanie alebo streamovacie služby bez licencií, ktoré oberajú kapely a hudobníkov o návratnosť vynaložených nákladov spojených s nahratím albumu. Za každou nahrávkou je kopa hodín strávených v štúdiu, na ktoré sa kapely skladajú a vrážajú do toho veľa času, peňazí a energie. Ľudia sú však stále zvyknutí, že hudba je zadarmo.
Anton Popovič (SOZA)
Foto: Roman Benický pre Pravdu
1. Výbery autorských odmien v oblasti online predstavujú celosvetovo štyri percentá celkových výberov ochranných zväzov. Na konferencii World Creators Summit, ktorá sa konala minulý rok, sa skonštatovalo, že online služby napriek svojim obrovským príjmom platia autorom, ktorých hudbu ponúkajú, v podobe „arašidových orieškov“. Ponuka online služieb je pritom postavená práve na obsahu, ktorý je vytváraný autormi hudobných diel, združenými v ochranných organizáciách.
2. U nás zabíja hudbu laxný prístup mnohých elektronických médií k jej vysielaniu. Z pomeru vysielania zahraničnej a domácej hudby môžeme konštatovať, že sme na tom o poznanie horšie ako okolité krajiny. Prieskumy dokazujú, že kým podiel použitia domáceho repertoáru v zahraničí rastie, u nás skôr stagnuje.