Hodnota pitnej vody má pritom v budúcnosti vo svete len stúpať. Stane sa teda z pitnej vody slovenský poklad? Možno. Ale len ak sa oň budeme starať. Práve zelenej ekonomike a ochrane vodných zdrojov je venovaný aj tohtoročný Svetový deň vody, ktorý si pripomíname 22. marca.
Aj vďaka dobrým zásobám a kvalitnej pitnej vode je táto téma na Slovensku naozaj na okraji záujmu. Vo svete, ale aj medzi odborníkmi v strednej Európe, dívajúcich sa ďalej ako po hranice svojej vlasti, sa však o problémoch, ktoré môže priniesť nedostatok vody, diskutuje už dlhé roky. Experti z neziskovej organizácie International Water Management Institute sa tejto agende venujú už od roku 1985. Za hlavný dôvod strachu o nedostatok vody označujú rast svetovej populácie (do roku 2050 majú k siedmim pribudnúť minimálne ďalšie 2 miliardy ľudí).
„Globálna spotreba vody sa za posledných sto rokov zvýšila šesťnásobne a do roku 2050 sa znovu zdvojnásobí. Už dnes pritom existujú krajiny, ktoré už nemajú dostatok vody na produkciu potravín. Nedostatok vody bude určite zvyšovať jej cenu,“ vyjadril sa už pred pár rokmi vtedajší riaditeľ organizácie Frank Rijsberman. Od akútneho nedostatku vody, ktorý vyvolá nestabilitu, nás podľa neho delí maximálne štvrťstoročie. Ku konfliktom o vodu však podľa neho môže prísť ešte skôr, keďže krajiny sa budú snažiť vopred sa vyhnúť situácii, keď zostanú bez vody.
Podľa českého klimatológa a geológa Václava Cíleka, ktorý okrem iného píše aj na tému konca civilizácií, netreba siahať ani po prognózach, stačia už aj súčasné štatistiky. „V Indii potrebujú v poľnohospodárstve na zavlažovanie podzemnú vodu. Kým pred pár rokmi ju čerpali z hĺbky desať až pätnásť metrov, dnes je to už 80 až 120 metrov. Pruh sucha, ktorý to spôsobuje, však zasahuje veľkú časť sveta. Existuje teda značná šanca, že príde ku globálnej prestavbe poľnohospodárstva a celej spoločnosti len na základe potravín,“ povedal pre Pravdu.
Alarmujúce sú aj štatistiky OSN. Podľa nich až približne 1,2 miliardy ľudí (každý šiesty človek na Zemi), nemá prístup k pitnej vode. K tomu treba prirátať ešte 1,6 miliardy ľudí, ktorí trpia ekonomickým nedostatkom vody (krajiny, ktoré majú prírodné zdroje, ale nemajú financie na potrebnú infraštruktúru, aby mohli poskytnúť obyvateľom prístup k nej). Hoci sa pracuje na rôznych riešeniach, akými sú vodné nádrže, využívanie dažďovej vody, atď., najväčším problémom zostáva, že ľudstvo vodou stále plytvá a znehodnocuje ju.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Minimum je 80 litrov na deň
Ako je na tom v ochrane svojho pokladu Slovensko? V spotrebe vody na prvý pohľad príkladne. Za posledných 14 rokov totiž klesla spotreba vody na obyvateľa až o šesťdesiat percent. Kým v roku 1990 predstavovala 425,2 litra na obyvateľa a deň, v roku 2012 bola už len na úrovni 177,86 litra. Odborníci sa však zhodujú, že to nie je ekologickým zmýšľaním Slovákov. „Hlavné faktory poklesu spotreby pitnej vody na Slovensku sú dva. Rastúca cena vody a meranie spotreby," mieni Jozef Kriš z Katedry zdravotného a environmentálneho inžinierstva Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Ekologické minimum predstavuje dnes na Slovensku spotrebu 80 litrov na osobu a deň. „V roku 1989 to bolo ešte 195 litrov, veľmi sa vodou plytvalo. Minimum pre Afriku je však 20 litrov, čo máme aj na slovenskom vidieku v niektorých regiónoch. Pritom bežný človek minie iba na spláchnutie toalety okolo 50 litrov vody, čo je veľa,“ pokračuje Kriš. Jozefína Neradovičová z Výskumného ústavu vodného hospodárstva v Bratislave dodáva, že vysoké ceny pitnej vody vedú obyvateľov tiež k budovaniu vlastných zdrojov pitnej vody, ktorej kvalita je však vo väčšine prípadov za hygienickými normami.
K tomu, že na šetrenie s vodou na Slovensku vplývajú skôr ekonomické, ako ekologické pohnútky, prispieva aj povedomie, že vody je u nás dostatok. To je pravda. Aj podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu má Slovensko dostatok zdrojov podzemných vôd. „Za rok 2012 bolo na Slovensku 78 939 l/s (prietoková jednotka) množstva podzemných vôd. Zároveň sa v tom istom roku odoberalo 10 719 l/s podzemných vôd a z toho 8 150 l/s na pitné účely. V porovnaní s okolitými krajinami sú množstvá podzemných vôd vzhľadom na rozlohu Slovenska nadpriemerné,“ opísal Eugen Kullman zo SHMÚ.
Uvádzané množstvá podzemnej vody predstavujú dynamicky obnoviteľný zdroj, ktorý závisí od stability alebo zmien klimatických parametrov. Problémom do budúcnosti môžu byť zmeny týchto parametrov – napríklad sucho, klimatické zmeny, deficit zrážok… Druhým vážnym faktorom je prípadné zhoršovanie kvality podzemných vôd a nemožnosť jej úprav na pitné účely. "Zásoby nám vydržia tak dlho, ako budeme k nim rozumne pristupovať! Rezervy vzhľadom na nárast populácie sú i z dlhodobejšieho horizontu podľa môjho názoru dostatočné, ak ich budeme chrániť,“ uzatvoril Kullman.
Podľa Kriša je najväčšou hrozbou znečisťovanie vôd. „Voda sa nikdy nedá vyčistiť na sto percent. Maximum je v priemere 90–95 percent. Navyše, ustavične pribúdajú nové druhy znečistenia, ktoré v minulosti neexistovali. Veľkou hrozbou sú napríklad farmaceutiká. Preto je nevyhnutné správať sa k vode ekologicky,“ hovorí. Znečistená voda sa v rámci povodí slovenských riek najviac vypúšťa do povodia Váhu, až desaťnásobne viac, ako napríklad do povodia Dunaja. Druhým v poradí je Hron a tretím Hornád. Z celkového množstva vypúšťaných odpadových vôd bolo 93 percent čistených.
Zlepšiť by sa u nás mohla aj situácia s kanalizáciou. Na Slovensku je na ňu napojených len asi 62 percent obyvateľov. Najhoršie sú na tom v okresoch Námestovo, Bytča, Komárno a Košice-okolie, kde je na verejnú kanalizáciu napojených len 30 percent obyvateľov. Pitnou vodou z vodovodu je na Slovensku zásobovaných 87 percent obyvateľov. Podľa profesora Kriša je to nízke percento. „Za posledných 24 rokov sa počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejného vodovodu zvýšil len o 12 percent, čo je málo. V susednom Česku je takto zásobovaných až 95 percent obyvateľov,“ uzatvára.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Vodu čistia len rastlinami
Pozitívnym faktom je, že o vodu je v posledných rokoch väčší záujem. A to nielen zo strany spotrebiteľov, ktorí sa viac zaujímajú o to, čo vlastne pijú, ale aj zo strany niektorých obcí, firiem či škôl. Zaujímavým projektom bola napríklad Vodná akadémia. Žiaci zapojených základných škôl počas nej monitorovali povodia riek, naberali vzorky z potokov, riek či studní. Ich záber bol široký. Sledovali biodiverzitu na riečnych brehoch, živočíchy a rastliny. Školy mali na záver Vodnej akadémie pripraviť projekt a navrhnúť riešenia. Hlavne však tému starostlivosti o vodu vštepovali už najmenším.
„Pripravili sme biomonitoring, v ktorom prostredníctvom bezstavovcov môžu rýchlo a obrazne zistiť stav znečistenia. Ide o vodomerky, larvy vážok, pošvatky, chrbtoplávky, potápniky. Po spočítaní rozmanitosti týchto druhov vám vyjde číslo, ktoré napovie, či je kvalita dobrá. A tiež, či sa v minulosti nestala nejaká paskuda, ktorá zavinila zlú kvalitu,“ naznačila projektová manažérka Viera Lasáková. „Je jasné, že deti vodu nevyčistia. Stačí však, ak na problémy upozornia. Môžu pripraviť kampaň, oboznámiť širokú verejnosť so znečistením. Môžu osloviť vodárov a pýtať sa ich na názor," dodala.
Zodpovednejšie pristupujú k vode aj niektoré firmy. V poslednom čase zaujal projekt spoločnosti Heineken. Vo svojom pivovare v Hurbanove okrem piva ročne vyprodukuje aj pol milióna kWh elektrickej energie, čo predstavuje ročnú spotrebu pre zhruba 150 slovenských domácností. To všetko vďaka vlastnej čistiarni odpadových vôd, ktorá umožňuje vyrábať elektrinu z bioplynu tvoriaceho sa počas procesu čistenia. Zároveň vďaka ďalšiemu ekologickému projektu zameranému na vodu dokáže pivovar ročne ušetriť viac ako 35-tisíc m3 vody, čo je zhruba ročná spotreba vody 250 slovenských domácností.
Už desať rokov zase spoľahlivo funguje prvá vegetačná čistiareň odpadových vôd na Slovensku v Skýcove. Písmená na tabuli pred čističkou už dávno zliezli, stále ju však mnohí považujú za malý zázrak. Nepoužíva chémiu, ale silu prírody. Vodu čistia v špeciálnych bazénoch rastlinky, ktoré nazbierali z jazier v okolitých lesoch. Na dne nádrže sa usádza hmota, ktorú používajú ako hnojivo na poliach. Premnoženiu rastliniek bránia kačice, ktoré ich pravidelne požierajú. Dôkazom čistoty sú podľa miestnych raky, ktoré sa dajú nájsť v potoku za čističkou.
Údržba je podľa súčasného starostu Tomáša Kolembusa v porovnaní s mnohými inými čističkami minimálna. "Veľkou výhodou je aj samotná lokalita, že je tu samospád a netreba vodu prečerpávať. Od niektorých starostov, ktorí majú čističky s čerpadlami, viem, že sú s tým starosti a údržba motorov je nákladná,” naznačil Kolembus. Tu neudržujú žiadne motory, len občas pokosia, vymenia poklopy, vyčistia nádrže podľa potreby. Čističku si chodia dodnes obzerať odborníci či študenti. Zelené riešenia sú síce zaujímavé, ale do budúcna sa bude musieť zmeniť aj spotreba vody.
Len na porovnanie – každý Slovák vypustí denne do kanála okolo sto litrov pitnej vody iba preto, aby bol čistý. Teda na splachovanie a osobnú hygienu. Je to však desaťkrát toľko, koľko vody má na celý deň obyvateľ Afriky.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Minimálna potreba vody pre domácnosť
- voda pre priamu potrebu a varenie: 5 litrov na osobu za deň
- umývanie (osobná hygiena): 10 až 15 litrov na osobu za deň
- sprchovanie: do 50 litrov na osobu za deň
- kúpanie vo vani: 150 až 250 litrov na osobu za deň
- splachovanie WC: 30 až 50 litrov na osobu za deň
- pranie a bytová hygiena: 5 až 20 litrov na osobu za deň
- ručné umývanie riadu: 7 až 8 litrov na osobu za deň
Zdroj: STU BA