Zmeniť sa to v súčasnosti snaží viacero projektov. Týždeň pred Veľkou nocou sa konal tretí Trnavský rínek, v sobotu prebiehal na bratislavskom Jakubovom námestí populárny Dobrý trh a už v tucte slovenských miest sa pravidelne od piatka do soboty rozkladajú predajcovia Farmárskych trhov.
Keď hovoríme o prerušenej tradícii, treba dodať, že trhy z miest nikdy celkom nezmizli. Boli však rôzne devastované. Časť zákazníkov im ubrali reťazce, kde si ľudia z pohodlia zvykli nakúpiť nielen trvanlivé potraviny, ale aj zeleninu, mäso, skrátka všetko. Trhovníci neboli pripravení a ani nemali prostriedky na veľkú kampaň, ktorá by ľuďom vysvetlila, že ponúkajú inú kvalitu. Niektorí, žiaľ, začali navyše sami využívať služby veľkopredajcov a ponúkať rovnaký tovar, aký majú v supermarketoch, aj na trhoch. Tým sebe a kolegom len škodili.
Predávať na trhu bolo stále zložitejšie aj pre zbytočnú byrokraciu, ktorú bolo (a je) potrebné absolvovať, aby človek mohol predať trochu zeleniny z vlastnej záhradky. Nuž a k tomu všetkému sa pridalo odsúvanie trhov na perifériu, keďže viaceré zaberali lukratívne pozemky v centrách. Stalo sa to aj v meste, ktorého názov je odvodený od slávneho sobotného trhu – v Trnave (staronemecký výraz pre sobotu Tyrnau či maďarský Szombat). Zeleninový trh tam odsunuli z mesta k zimnému štadiónu, čím centrum aj trh stratili na atraktivite.
Práve návrat trhoviskového virvaru do srdca Trnavy bol jednou z motivácií organizátorov Trnavského rínku. „I keď v posledných rokoch sa toho veľa mení, centrum mesta vnímame ako dosť vyprázdnený priestor,“ hovorí Mirka Hlinčíková z neziskovej organizácie Bronoco, ktorá trh organizuje.
Inšpirovali sa akciami vo Francúzsku a v iných európskych krajinách, nadchol ich však aj bratislavský Dobrý trh, asi prvá akcia takéhoto druhu na Slovensku. Jeho premiéra sa konala ešte v septembri 2011 na Panenskej ulici, ktorá sa vďaka trhu premenila na nepoznanie.
Miesto pre zážitky
„Dobrý trh oživuje mestský verejný priestor, otvára ulice a dvory pre ľudí, vytvára miesto pre stretnutia a zážitky. Podporuje malovýrobcov a kvalitné domáce produkty, ale aj produkty rozmanitých kultúr a etník. Pestuje alternatívny životný štýl,“ stručne zhŕňajú myšlienku okolo Dobrého trhu jeho organizátorky – Illah van Oijen a Barbara Zavarská z občianskeho združenia Punkt. Trh sa v hlavnom meste teší veľkej popularite a oživil nielen Panenskú ulicu, ale aj ďalšiu lokalitu – Jakubovo námestie. Konal sa však aj v budove Starej tržnice.
Foto: DOBRÝ TRH
Ani tam však neostal trh „uväznený“ len v budove. „Vždy som chcela, aby som dokázala vyvolať u iných ľudí príjemné zážitky na miestach, kde by to nečakali. Predajcovia pred Vianocami predávali v tržnici, ale ja som chcela, aby ich niekoľko bolo aj za ňou – na Nedbalovej ulici,“ popisovala Illah van Oijen pre Pravdu. Malá zmena – vytvorenie susedského trhu – z ulice spraví priestor, ktorý spĺňa aj iné funkcie, ako tú na prechod z bodu A do bodu B. Stane sa priestorom, kde sa ľudia stretávajú, a miestom, kde sa vymieňa či predáva tovar a myšlienky.
Podobný koncept vyšiel aj nadšencom v Trnave. „Musíme sa priznať, že sme sa skutočne báli, ako zareagujú Trnavčania, či sa im takýto trh bude páčiť. Z reakcií ľudí sme ale boli veľmi príjemne prekvapení,“ opisuje Hlinčíková. Viac ako prilákať ľudí bol napokon problém s predajcami. Je síce pravda, že napriek neistote, ako to celé dopadne, už na prvý rínek prišli všetci, ktorí účasť prisľúbili. „Od začiatku máme ale trochu problém pritiahnuť viac zeleninárov a drobných pestovateľov. Veríme, že časom sa začnú hlásiť sami,“ pokračuje organizátorka.
Na nových mestských trhoch však nemôže predávať každý, kto sa prihlási. Organizátori chcú, aby zákazník nemusel sám zisťovať, či si kupuje poctivý tovar, ale že ten prvotný výber spravia za neho. Dobrý trh má na predajcov celý rad kritérií, na rínku sa snažia, aby predajcovia ponúkali lokálne produkty, skôr z malovýroby, skrátka jedinečný tovar. Rínek ani Dobrý trh nie je len potravinový trh. Nájdete tu aj textilné výrobky, ručne robenú bižutériu, hračky, knihy… Na potraviny sa viac zameriava ďalší nový trhoviskový projekt – Farmárske trhy.
Na kus reči s predajcom
Nový koncept je to len na Slovensku. „Na nič nové sme neprišli. Farmárske trhy fungujú v Anglicku dvesto rokov, v Taliansku sto a v Českej republike osem. Keďže som tam nejaký čas žil, len som oprášil to, čo na Slovensku bolo dávno zaužívané, že ľudia si prišli kúpiť to, čo niekto miestny vyrobil, priamo na tržnicu. Po skúsenostiach z Česka, kde farmárske trhy zamestnávajú asi 5 000 ľudí a tvoria alternatívu k reťazcom, sme sa rozhodli založiť túto tradíciu aj u nás,“ vysvetľuje zakladateľ slovenských Farmárskych trhov Vladimír Novotný.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Prvé Farmárske trhy sa uskutočnili len vlani v októbri vo Zvolene. Postupne pribúdali ďalšie mestá. Tento týždeň organizátori potvrdili Trnavu, ktorá je už dvanástym miestom, kde sa trhy konajú pravidelne (okrem toho fungujú vo Zvolene, v Banskej Bystrici, Prievidzi, Martine, Liptovskom Mikuláši, Poprade, Topoľčanoch, Nitre, na troch miestach v Bratislave, od 30. apríla aj v Trnave, v pláne sú ešte Košice, Prešov, Michalovce a Humenné). Farmárske trhy by sa mali na daných lokalitách konať vždy raz týždenne v rovnaký deň.
„Je to dobré, ľudia si zvyknú, že sme tu napríklad každý štvrtok, a prídu znova. Ja som tu vždy a máme viacero takých zákazníkov, čo sa vrátia a kúpia znova. Musia, inak bude zle,“ žartoval mäsiar Róbert Bodiš z Lehníc na bratislavskej Poľnej ulici, kde sa farmárske trhy konajú každý štvrtok. „Výhodou pre zákazníka je, že so mnou môže o tovare podiskutovať. Dozvie sa, ako sme pripravovali klobásky či piekli chlebík, ktorý máme tiež v ponuke,“ pokračuje. Hovorí, že cenou reťazcom konkurovať nemôže, ale za kvalitu ručí vlastným menom.
Hoci si ľudia na nový trh ešte len zvykajú, predajcovia na Poľnej ulici sa na nezáujem nesťažovali. „Nie je to len o predaji. Dôležité je, že sa o vás ľudia dozvedia. Naša pekáreň sídli v Prievidzi, ale vďaka skúsenosti z trhu sa u nás minule zastavil jeden pán z Prievidze,“ dodáva Marek Antol z pekárne Davpek. Hneď vedľa neho sme našli zeleninárov z Moravy. Tí Farmárske trhy dobre poznajú, veď u nich fungujú už roky. Aj preto sa cítia povolaní upozorniť na riziká. V Česku sa vraj koná už toľko trhov, že výber na predajcov nie je taký prísny a kvalita klesá.
Aj na Slovensku je problém nájsť dobrých, poctivých predajcov. Nie však preto, že by si ich takpovediac „rozchytali“ konkurenčné trhy. „Mnohým autentickým výrobcom už odpadla chuť púšťať sa do akéhokoľvek podnikania. Tá byrokracia, príkazy, zákazy znechutili ľudí natoľko, že podnikanie v tomto smere opustili. Napriek tomu ešte sú tu ľudia, ktorých baví niečo robiť – a tých sa snažíme predstaviť kupujúcim,“ dodáva Novotný. V rámci svojho projektu sa aj preto snaží predajcov odbremeniť od iných povinností, okrem samotného predaja.
Alternatíva k reťazcom
Cieľom Farmárskych trhov je nadviazať na tradíciu slovenských trhov. „Máme na mysli tú tradíciu, keď babke na záhrade dozreli čerešne a ona ich prišla predať na trhovisko. Niečo si zarobila, na trhu si pohovorila, ale najmä – títo ľudia vytvorili atmosféru, ktorá k trhom patrí a ktorú nikde inde nenájdete. Žiaľ, túto tradíciu môžeme obnoviť len do určitej miery. Pokiaľ príslušná pani nemá potvrdenie, že je samostatne hospodáriaci roľník, a k tomu povolenie, nemôže ísť na trhy predávať. Takže tradícia áno, ale len v rámci legislatívy,“ opisuje stav Novotný.
Podobne to vidia aj ľudia okolo Trnavského rínku. „Už na začiatku, pri výbere názvu a loga trhu, sme sa snažili skĺbiť tradíciu a moderný dizajn. Zároveň sme však chceli priniesť niečo nové – chceme, aby Trnavský rínek bol moderným mestským trhom pre všetkých ľudí a obyvateľov mesta, nie trhom historickým,“ dodáva Hlinčíková. Trnavský rínek úmyselne organizujeme v priľahlých uliciach historického centra. Je zaujímavé sledovať, ako sa vďaka rínku mení atmosféra inokedy nevyužívanej ulice.
A ako vidia organizátori nových mestských trhov budúcnosť? Budú súperiť navzájom, či dokonca majú šancu konkurovať reťazcom? Podľa Novotného stále bude existovať skupina ľudí, ktorí nakupujú tovar v zľavách a je im jedno akej kvality. Práve preto podľa neho farmárske trhy nikdy nemôžu konkurovať reťazcom a budú vždy len alternatívou. Trhy si podľa neho budú konkurovať aj navzájom, čo bude pozitívne len do momentu, kým neskĺznu do zóny priekupníkov, ktorí tovar nevyrábajú a nevypestujú, ale nakúpia vo veľkoskladoch.
Organizátori Trnavského rínku si zase myslia, že jednotlivé mestské trhy ako je ten ich či Dobrý trh, si navzájom nekonkurujú, skôr si ich organizátori pomáhajú. „S Farmárskymi trhmi ešte zatiaľ nemáme skúsenosť. Ale ak ich organizácia prinesie pravidelne sa konajúce trhy s miestnymi produktmi, určite ich vítame,“ dodala Hlinčíková. Zároveň verí, že trhoviská v centrách budú podporovať aj mestá. „Aj na Trnavskom rínku je badateľné, že ľudia majú záujem nakupovať dobré potraviny a kvalitné produkty a táto skupina ľudí sa stále zväčšuje,“ uzatvára.