K trom mestským úľom, ktoré už niekoľko mesiacov fungujú v Bratislave a vo Zvolene, by mali vďaka projektu na jar pribudnúť ďalšie. „Zatiaľ máme dohodnuté dve mestá – Nitru a Žilinu. S ďalšími tromi zatiaľ rokujú kolegovia z organizácie Živica, ktorí budú úle aj prevádzkovať. V každom z piatich miest by mali osadiť po dva úle,“ informovala Miroslava Ábelová z organizácie Greenpeace Slovensko.
Na zriadenie a prevádzku desiatich úľov potrebujú z adopcií vyzbierať 26- tisíc eur. Peniaze poslúžia nielen na nákup včelstiev a vybudovanie včelích príbytkov na strechách mestských budov, ale aj na zaplatenie včelárov. Zabezpečiť musia aj potrebné vybavenie, ako napríklad zariadenie na stáčanie medu.
Adopcia je symbolická
Mestské včely si môže adoptovať ktokoľvek. Prispieť môže sumou od jedného eura až do 250 eur, podľa toho, či si chce adoptovať včeliu larvičku, robotnicu, trúda, kráľovnú alebo celý úľ. Ľudia, ktorí projekt podporia, sa však na chove včiel podieľať nebudú. Kto by si myslel, že sa tak dostane výhodnejšie k včelím produktom, je na omyle.
„Ide o symbolickú adopciu. Keďže je chov včiel náročný, mali by ho robiť ľudia, ktorí sa v ňom vyznajú. O včely sa budú starať včelári, ktorých vytipujú koordinátori projektu. Pomoc ľudí je ale veľmi dôležitá, pretože práve vďaka nim sa budú môcť úle osadiť a prevádzkovať,“ vysvetlila Ábelová.
Menej postrekov a rozmanitejšie rastliny
Od usilovných opeľovačov je závislá veľká časť našej potravy. Keď včely hynú, zmenšuje sa aj objem úrody. Ohrozujú ich nielen agresívne pesticídy a insekticídy, ale aj extrémne výkyvy počasia a nedostatok rozmanitých rastlín. Práve v mestskom prostredí sú podľa organizátorov podmienky pre chov včiel často lepšie ako na vidieku. Včely tam s chemikáliami nemusia prísť do kontaktu.
„Vidiecka krajina môže byť kvôli pestovaniu monokultúr a postrekom pre včely nebezpečnejšia, než mesto s bohatou ponukou kvitnúcich rastlín,“ vysvetlila Petra Ježeková z organizácie Živica. Podľa Ábelovej to však nemusí byť pravidlom. „Nedá sa povedať, že by bolo mestské prostredie pre včely bezpodmienečne lepšie. Aj mimo miest sú totiž lokality, kde sa pesticídy nepoužívajú,“ dodala Ábelová.
Pesticídy včely nezabíjajú, ale oslabujú
Včelár Tomáš Blaškovič, ktorý sa zapája do projektu záchrany včiel, sa v posledných rokoch s väčším úhynom vo vlastných včelínoch nestretol. „Vďačím za to tomu, že väčšinu včelstiev mám umiestnenú v chránenej krajinnej oblasti Záhorie v okolí Moravského Svätého Jána, kde je väčšina poľnohospodárskej pôdy zaradená pod ekologické poľnohospodárstvo. Okrem toho platí dočasný zákaz Európskej komisie na používanie vybraných pesticídov,“ prezradil Blaškovič.
Podľa včelára sa za hlavného vinníka masových úhynov včelstva v západnej Európe a v USA označujú pesticídy na báze neonicotinoidov. „Tie včely priamo nezabíjajú, ale skracujú im život. Znižujú ich vitalitu, narúšajú ich správanie a negatívne vplývajú na včelí plod. Oslabený hmyz potom ľahšie podlieha chorobám a parazitom,“ vysvetlil Blaškovič.
Kvalitou med od mestských včiel nezaostáva
Chov včiel v mestách nie je novinkou, má dlhoročnú tradíciu. Zvyčajne sa však včelíny umiestňujú v častiach s rodinnými domami, v blízkosti záhrad a lesov. O tom, že sa to dá aj priamo v centrách miest a že koncept mestských včiel má potenciál, svedčia podľa Blaškoviča pozitívne skúsenosti zo zahraničia
Za dobrú opateru sa nám aj mestské včely odmenia zdravým medom, ktorý síce môže chutiť trochu inak, ale kvalitou sa vyrovná tým z vidieka. „Med získava charakteristickú chuť podľa zdroja nektáru alebo medovice, nie podľa toho, či sú včely umiestnené na vidieku alebo v meste. Zdroje znášky môžu byť v mestách vďaka rôznorodým kvetom v mestskej zeleni iné alebo pestrejšie, ako na vidieku,“ dodal včelár.
Foto: Pravda.sk, Gabriela Miškovičová
Pomôcť sa dá aj inak
Nielen adopciou sa môžu ľudia do obnovy populácie včiel zapojiť. K blahobytu opeľovačov prispejú aj nákupom lokálnych a ekologických potravín, pestovaním rozmanitých medonosných rastlín vo vlastných záhradách a vylúčením používania postrekov. Môžu postaviť aj takzvané hmyzie hotely z dreva a ďalších prírodných materiálov, ktoré poslúžia ako úkryt pre hmyz najmä v blížiacom sa zimnom období.
„Vybudovanie takéhoto hmyzieho hotela je dobré nielen pre včely samotárky a užitočný hmyz, ale aj pre záhradu, v ktorej hotel postavíme. Hmyz a včely totiž na oplátku opeľujú rastliny a ničia škodcov v záhrade, ktorí su im potravou,“ vysvetlila koordinátorka projektu Miriam Rajterová.