Ochranári vracajú hviezdam Vianoc pestré chute

Stará Turá Na pultoch by ste staré odrody hľadali márne, to však neznamená, že zmizli. Vzácne jablone dodnes rodia v zabudnutých záhradách a ochranári sa ich spolu s Technickou univerzitou vo Zvolene rozhodli zachrániť.

26.12.2014 11:00
Zuzana Ištvanová Foto: ,
Za prekrajovaním jabĺčok nie sú Vianoce, ale aj veda. Takto sa jablká fotia do zoznamov odrôd, ukazuje Zuzana Ištvanová.
debata

Chladná hmla ustupuje a jeden po druhom z nej vyskakujú malé stromčeky, až sa ukážu šíre rady. Stoja na lúke pri Starej Turej ako vojaci. A majú dôležitú misiu. Nesú mimoriadne cenný genetický materiál. Je to úplne nový genofondový sad na Slovensku, kde sú pre budúce generácie vysadené vzácne staré a krajové odrody jabloní a hrušiek.

Sad pred mesiacom založila Správa CHKO Biele Karpaty v spolupráci s Technickou univerzitou vo Zvolene. Zvládli to za štyri víkendy aj vďaka pomoci občianskeho združenia Pre Prírodu a ochote približne 90 dobrovoľníkov. Sú tu odrody, ktoré boli vyšľachtené pred stovkami rokov, tiež také, z ktorých sa na Slovensku zachovalo už len niekoľko málo stromov. No kým vôbec vznikol tento sad, museli odborníci dva roky pátrať po starých odrodách v krajine.

Stratený poklad

Hľadali ich v Bielych Karpatoch v rámci projektu Bielokarpatský ovocný poklad, ktorý realizuje Štátna ochrana prírody, Správa CHKO Biele Karpaty a Technická univerzita so švajčiarskym partnerom ProSpecieRara.

Prešli 21 obcí, mapovali staré záhrady, záhumienky, spustnuté sady a aleje. Ľudia si často ani neuvedomujú, že majú v babkinej záhrade takúto vzácnosť, nejakú starú odrodu jablka, hrušky či slivky. A hoci ich nevedia presne pomenovať, sú pre nich niečím zvláštne. Z jednej sa akoby zázrakom vždy podarí dobrý lekvár, z inej zas výborná hruškovica. „Bývalý starosta v Bzinciach pod Javorinou má hrušku, z ktorej dobre tečie. Je obrovská, a tak prikúpil aj susedný pozemok, aby ju nič neobmedzovalo, a hovorí, že tie úrody a dobrá hruškovica mu už,stokrát vrátili pozemok,“ opisuje,s úsmevom Katarína Rajcová,zo Správy CHKO Biele Karpaty, koordinátorka projektu.

Väčšina plodov zo starých,odrôd sa dnes premení na pálenku. No pôvodné využitie, bolo oveľa pestrejšie. Niektoréhrušky boli určené na pečenie, lekvár či do koláčov. Obrovské jablko odrody Kardinál pásikavý si získalo medzi gazdinami prezývku Štrúdľovka, pretože jedno stačilo na celú štrúdľu. Boli to tiež jablká na mušty, vína, pre zvieratá, na kvasenie do kapusty… Boskoopské červené, jedno z takzvaných kožúšok, bolo ideálne na sušenie. Jeho živá a korenistá chuť sa nedá porovnať so sušenými jablkami z obchodu.

„Jablká sú vlastne jediným druhom ovocia mierneho pásma, ktoré môžete mať čerstvé po celý rok,“ pripomína Bruno Jakubec, spoluautor projektu. Práve staré odrody vynikajú v tom, že sa dajú veľmi dlho skladovať. Napríklad Strýmka alebo Zvonkové, ktoré sa zberajú koncom októbra a vydržia až do mája či júla.

Navyše až počas skladovania sa rozvíja ich chuť. Čerstvo odtrhnuté môžu prekvapiť kyslou až trpkou chuťou. Vhodné na skladovanie sú tiež kožovky, ktoré môžu mať pre niekoho možno nevábny vzhľad pre hrubšiu šupku, no vnútri ukrývajú jedinečnú chuť. Ako raz pre Pravdu prezradil predseda Ovocinárskej únie SR Marián Varga, chuť kožovky mu vždy pripomenie strom, pod ktorým pobozkal prvé dievča.

Mohutné solitéry, osamelé ovocné stromy sú dodnes znamienkom krásy kultúrnej krajiny. No len zriedka sa o ne ľudia starajú. A potom sú to celé lány starých sadov, ktoré len zarastajú. Stromy sa nestrihajú, a ak áno, tak často nevhodne. V takejtom„džun­gli“, na dedinských dvoroch a vo voľnej prírode Bielychm Karpát našli realizátori projektu 136 starých a krajových odrôd jabloní a 63 odrôd starých hrušiek. Kedysi sa však na Slovensku pestovalo vyše 300 odrôd. Dnes sa komerčne pestuje len asi 8 až 10 odrôd…

Nie je hviezda ako hviezda

Každý objavený vzácny strom si odborníci odfotili, zaznačili jeho polohu, zhodnotili zdravotný stav. Znalci pomológovia určovali plody priamo v teréne a potom si ich fotografovali v celku, ale aj prepolené, presne tak, ako sa to robí na Vianoce, a tu sa podľa Zuzany Ištvanovej zo CHKO Biele Karpaty ukazuje zaujímavá vec.

„Každé jablko má inú hviezdu. Líšia sa tvarom, veľkosťou komôrok, v ktorých sú uložené jadierka a sú tu aj iné odlišnosti,“ Takže je to pravda, že kedysi možno mali na vianočných stoloch ľudia viac druhov hviezd. A aj pestrejšie vône a chute. Renety sú korenisté, Malinové hornokrajské má malinový odtieň chuti, tiež existuje Banánové zimné, Citrónové zimné, Boikovo, ktoré pripomína grapefruit.

Zrazu sa pri téme jablko otvára mimoriadne pestrá paleta chutí a šanca pre pestovateľov a nastupujúce slow food reštaurácie ponúknuť niečo nové, nepoznané, i keď v podstate len zabudnuté. Aj preto doktorandka Andrea Uherková rozbehla v rámci štúdia na Sokratovom inštitúte tento rok projekt Staré sorty sú „in“. V novembri zorganizovala pre študentov Hotelovej akadémie v Piešťanoch varenie zo starých odrôd spojené s výstavou hotových jedál a 30 odrôd. Študenti pripravili šamrole, koláče či čatní – omáčku k mäsu.

V novom roku chce spolupracovať s ďalšími školami. Nečudo, že na trhoch, kde ochranári vystavia kolekciu starých odrôd, sa nahrnú ľudia, ktorí s nadšením berú do rúk jabĺčka a hovoria – veď takéto mala moja babka v záhrade, takéto som si trhal z dedovej jablone, a kde môžem kúpiť stromček? Nuž na Slovensku zatiaľ takmer nikde.

Presvedčili sa o tom aj ľudia z občianskeho združenia Campanula, ktorí sa v túto jeseň pustili do výsadby jedlého lesa v kultúrnom centre Hidepark v Nitre. Takisto chceli zohnať staré odrody, no žiadna zo slovenských ovocinárskych škôlok ich neponúka. Najbližšia škôlka so starými odrodami je zrejme až v Bojkoviciach na Morave.

Druhou možnosťou, ktorú využili aj zakladatelia genofondového sadu pri Starej Turej, je tradičné vrúbľovanie či očkovanie. Stačí si zo zdravých stromov narezať konáriky. Vrúble, ktoré majú v sebe zakódované to, ako bude ovocie chutiť, akú bude mať farbu a veľkosť. Konáriky sa potom zaštepia do podpníka, ktorý má zas veľký vplyv na vitalitu stromu.

„Nesie informáciu o sile koreňovej sústavy, o veľkosti rastu. My sme pri vrúbľovaní využili Jaderničku moravskú. Kultovú odrodu, ktorá je na moravskej strane Bielych Karpát veľmi rozšírená. Je navyše mrazuvzdorná,“ dodáva Jakubec. V novom sade vysadili spolu 48 odrôd jabloní a 21 odrôd hrušiek.

Hospodár. Najohrozenejší druh

Zakladatelia sadu pri Starej Turej majú ambície dostať ho do zoznamu slovenských repozitórií, čo sú tiež ovocné sady, kde sa uchovávajú vzácne genetické zdroje nájdené na území Slovenska. Tento sad je navyše jediný, ktorý je verejne prístupný. Stromy budú označené a časom sa tu budú robiť exkurzie, ochutnávky a ľudia si odtiaľto budú môcť brať vrúble na množenie.

A hoci sad zarodí možno až o desať rokov, ekológovia ho pred očami laika už dnes kreslia ako záhradu plnú košatých korún na vysokých kmeňoch, kde si môže návštevník urobiť výlet do histórie. K najstarším vysadeným odrodám patrí Parména zlatá zimná, dodnes veľmi obľúbená jabloň. Objavila sa už v roku 1510 a pochádza pravdepodobne z Francúzska. Z opačného kúta Európy zas pochádzaAstrachán biely, čo je letné jabĺčko pôvodom z Ruska. V sade má svoje miesto aj „slovenské jablko“ – Hontianska končiarka.

Sú tu aj jablká zo Severnej Ameriky, hrušky z Francúzska a Belgicka. To všetko dokladuje čulý obchod s ovocnými drevinami v minulosti. „Kedysi to bol veľký boom, ľudia si nosili odrody z ciest. Každý gazda túžil mať čo najlepšiu odrodu,“ prezrádza Ištvanová.

Prečo vlastne upadli do zabudnutia? Príčin je podľa ochranárky Rajcovej viacero. Konkrétne v Bielych Karpatoch sa to začalo zrejme tým, že v 70. a 80. rokoch bolo trendom vyľudňovanie kopaníc. Ľudia odchádzali za prácou do miest, veľa lokalít spustlo. V súvislosti s rozvojom poľnohospodárstva a so sceľovaním pôdy sa zničili medze, ktoré často tvorili práve staré ovocné stromy.

„Nuž a v krajine dnes chýba človek hospodár. Ten je vlastne najohrozenejším druhom v Bielych Karpatoch,“ prízvukuje. Ale tak, ako kedysi ľudia odchádzali z vidieka do miest, sa dnes mladí pomaly vracajú späť na dediny a to je šanca pre staré odrody. A tie zas podľa Jakubca môžu v sebe skrývať odpovede, ako môžu moderní ovocinári prispôsobiť stromy na klimatickú zmenu.

„Sú rezervoárom génov. Pri zmene podmienok prostredia, zvýšenom tlaku či nástupe nových chorôb a škodcov možno opäť budeme mať záujem o spoznanie a využitie ich vlastností. Oprášime rodinné striebro a vrátime ovocné stromy do krajiny. Urobíme ju tak krajšou a lepšie fungujúcou.“

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #ovocie #jablko #Stará Turá