Pásla včely na betóne

Keď na Zemi zahynie posledná včela, ľudstvu zostávajú posledné štyri roky života. Tento legendárny výrok v skutočnosti nepatrí Albertovi Einsteinovi. Ale so včelami je to naozaj zlé. A s ľudstvom, zdá sa, tiež. Na problémy s opeľovaním a s tým súvisiacou bezpečnosťou potravín sa snažia upozorniť mladí slovenskí včelári, aktivisti a ochranári, ktorí v tomto roku plánujú osadiť ďalšie úle priamo do mestskej betónovej džungle.

, 18.03.2015 11:00
Zlaté včely zdobia jeden z najvyšších... Foto: profimedia.sk
včely, Eureka Tower Zlaté včely zdobia jeden z najvyšších mrakodrapov sveta Eureka Tower v austrálskom Melbourne - v meste, kde sa už dlhšie chovajú včely na strechách.

Výrok o vyhynutí poslednej včely dodnes citujú mnohé prestížne časopisy, noviny, býva vytlačený na plagátoch včelárskych konferencií a stretnutí. Je to silný výrok a mnohých zvádza dôverovať tomu, že ho skutočne vyslovil Einstein. Veď predpovedal zásadné javy vo vesmíre, ktoré sa po desiatkach rokov potvrdzujú. Tak prečo by nedokázal predpovedať kolaps včiel na prelome milénií a s tým súvisiace environmentálne a ekonomické problémy?

Lenže Einstein nebol entomológ. A ani autorka zbierok Einsteinových citátov Alice Calaprice pri skúmaní diela geniálneho fyzika na nič podobné nenatrafila. Je skôr pravdepodobné, že sa tento výrok po prvý raz objavil až takmer štyri desaťročia po Einsteinovej smrti.

Bolo to na letákoch francúzskych včelárov, ktorí v roku 1994 v Bruseli protestovali proti dovozu lacného medu spoza hraníc Európskej únie. Tento výrok vložili do úst slávnemu fyzikovi, aby mal väčšiu váhu. Ich logika bola prostá. Lacný med zničí domácich včelárov. A to zničí včely…

Včely však skutočne niečo decimuje a odborníci nevedia celkom presne vysvetliť, prečo sa to deje. Indície ukazujú na množstvo chémie v poľnohospodár­stve, pestovanie monokultúrnych lánov, zmenu klímy či dokonca negatívny vplyv mobilných sietí.

V Európe uhynulo počas zimy na prelome rokov 2012 a 2013 asi 20 percent včelích kolónií. V Severnej Amerike to bolo dokonca 30 percent. Odhady vo Veľkej Británii hovoria o tom, že za posledných 20 rokov sa ich počty včelstiev scvrkli o polovicu. Je to dosť veľké riziko, ak si to človek spojí s faktom, že 90 percent celosvetovej výživy zabezpečuje 100 druhov rastlín. A 71 z nich opeľujú práve včely…

Ľudia z neziskovej organizácie Živica, ktorá sa venuje vzdelávaniu a ekoporadenstvu, sa snažia na tento problém upozorniť osádzaním mestských úľov v rámci projektu Nevyšliapanou cestou. Vďaka nim majú možnosť obyvatelia miest spoznať nielen samotné včely, ich starosti, ale dokážu možno lepšie identifikovať neduhy mestského prostredia.

A možno včely dokážu niektorým ľuďom otvoriť oči a ukázať im, koľko prírody a potenciálu pre zdravý život sa skrýva aj v samotnom meste. A že mesto je skutočne džungľa a nie iba betónová.

Bzučiaci balkón

Mestské včely už bzučia priamo v centre Bratislavy. Dva úle osadila Živica ešte v lete 2014 na streche Starej Tržnice. Ďalšie dva pribudli v komunitnej záhrade Vodárenského múzea. Dvomi strešnými úľmi sa už pár mesiacov pýši aj Národné lesnícke centrum vo Zvolene. Tento rok pribudnú napríklad v Žiline a v Lučenci.

Nie sú pritom ničím výnimočným. „Mestských úľov je neúrekom. Po celom Slovensku odjakživa boli a stále aj sú. Iba sa o nich nehovorilo,“ pripomína koordinátorka projektu Petra Ježeková. Priamo v hlavnom meste pôsobí približne 300 včelárov, ktorí sú členmi Slovenského zväzu včelárov alebo Spolku včelárov Slovenska. Včely sú v záhradách, mestských lesoch a v meste dokonca pôsobí aj jeden balkónový včelár.

Včely rovno v strede Bazileja chová aj švajčiarsky partner slovenského projektu, organizácia Urban Agriculture Netz Basel a po včelárskych kurzoch je taký veľký dopyt, že záujemcovia musia čakať aj štyri roky, kým sa uvoľní miesto. O mestské a špecificky balkónové včely sa starajú v New Yorku, Londýne. V týchto mestách ľudia dokonca včelám zabezpečili prominentné miesta na operách či divadlách.

Včely sa pripravujú na jar na streche Starej... Foto: Richard Lutzbauer
včely, včelár Včely sa pripravujú na jar na streche Starej Tržnice v Bratislave, tento rok pribudnú aj v Žiline a Lučenci.

Včely vystavuje na obdiv aj obchodné centrum v pražskom Chodove. Od návštevníkov ich oddeľuje sklo a včely im naznášajú asi 120 kilogramov medu ročne. „Med a iné včelie produkty sa spracúvajú v mnohých iných veľkých mestách sveta. Len susedná Viedeň sa hrdí počas leta 200 miliónmi včiel, čo predstavuje asi 5 300 úľov. Stará sa o ne približne 600 mestských včelárov,“ pripomína Ježeková.

Med mestských včiel má nevšedné, niekedy až exotické chute. V uliciach miest a v parkoch sú totiž vysadené pestré okrasné stromy a kríky, množstvo kvitnúcich rastlín. V mestských úľoch tak možno objaviť napríklad mätový, medovkový či gaštanový med. Obavy zo znečisteného medu nazbieraného v uliciach mesta sú podľa odborníkov zbytočné. Včely do svojich plástov nič škodlivé nezanášajú a mestský med je podľa Živice rovnako zdravý ako ten z vidieka.

Čistejšie ako vidiek?

Pestrosť chutí mestského medu však ukazuje na zaujímavý paradox. Asi každý má v hlave zakódované, že na vidieku sa žije zdravo. Je tu menej škodlivých vecí, ktoré zaťažujú životné prostredie a hlavne je tu pestrejšia príroda. No mestské včely odhaľujú, že to nemusí byť celkom tak.

Zelená ponuka miest môže byť skutočne pestrejšia ako tá na vidieku, môže byť v nej prekvapujúco väčšia biodiverzita. Najmä ak si človek predstaví čoraz bežnejší obrázok dediny, ktorú obkolesujú obrovské a jednoliate polia, na ktorých už dávno zmizli voľné zelené pásy, kde si príroda mohla robiť, čo chcela. V meste je navyše nižšie riziko, že by med mohol obsahovať pesticídy.

„Mesto nie je enkláva vo vákuu, má svoje zelené miesta, biokoridory, ktorými sem príroda prirodzene prichádza. Ak porovnávame monokultúrnu poľnohospodársku krajinu a mesto s druhovo rôznorodými parkmi a záhradkami, tak skutočne môže byť na tom mesto s biodiverzitou lepšie,“ uznáva expertka na mestské včely.

To však neznamená, že každé slovenské mesto je zrazu úžasným zeleným miestom na život. Práve pri osádzaní mestských úľov odhaľujú ochranári, kde všade a v čom konkrétne treba veci zlepšovať. „Ľudia by napríklad mohli sadiť menej tují a sterilných trávnikov a viac pôvodných kvitnúcich nektárodajných rastlín,“ radí odborníčka.

Ilustračné foto. Foto: Tomáš Halász/ Greenpeace
včela, plást Ilustračné foto.

Mestské včely, ktoré najnovšie pribudli v Bratislave či vo Zvolene, patria k šľachteným menej štípavým včelám. Obyvatelia ani okolité prevádzky, kaviarne či reštaurácie s nimi problémy zatiaľ nezaznamenali. Včela nie je útočný hmyz a nakoniec v meste je zrejme aj tak väčšie riziko, že človeka zrazí skôr auto, ako by ho mala poštípať včela…

Ochranu viac potrebujú samotné včely. Slovenské včelstvá a tie mestské nevynímajúc ohrozujú rôzne choroby. Kým veľká časť včelárov bežne využíva chemické prípravky, včelári zo Živice sa zatiaľ starajú o včely bez použitia tvrdej chémie. Počas letných a jesenných mesiacov ich ošetrujú kyselinou mravčou, v zime zas kyselinou šťaveľovou. Obe kyseliny sú prostriedkom v boji najmä proti zákernej klieštikovitosti (varoóze), ktorá sa za uplynulé zimy podpísala pod výrazný úbytok včiel na Slovensku.

Nejde o med

Posledné dva roky naozaj neboli priaznivé. Potvrdzuje to aj vedúca Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku Tatiana Čermáková. Súvisí to s nezvyčajne teplými zimami. Mimoriadne teplý bol aj koniec roka 2014. V rozko­lísanom zimnom počasí dobre prežíva spomínaný parazit klieštik včelí. No škodili aj rôzne virózy, mor včelieho plodu.

Mnohí včelári nestihli včas a vhodne reagovať na rýchle zmeny v počasí a výsledkom bol asi 8-percentný úhyn včiel na prelome rokov 2013 a 2014 na Slovensku, v Nemecku aj v Poľsku. V Portugalsku to bolo vyše 14 percent a v Rakúsku viac ako 12 percent.

Niektorí včelári sa obávajú, že po zime 2014 a 2015 to bude ešte horšie. Veď podaktorí už vlani v novembri nachádzali pusté úle. Presné čísla však bude Ústav včelárstva poznať až v apríli. Neznamená to pritom len riziko, že bude málo kvalitného medu a že sa ešte zväčší priestor pre obchodníkov, ktorí ponúkajú náhrady.

Hlavnou úlohou včiel je opeľovanie. „Až 80 percent kultúrne pestovaných plodín v Európe, ktoré majú vysoký dopad na ekonomiku spoločnosti a na priamy život človeka, sú závislé od včiel. Hoci poznáme aj iné opeľovače ako čmeliaky, vtáky či vietor, nie všetky môžu nahradiť usilovnú prácu včiel,“ upozorňuje Čermáková a dodáva, že z globálneho hľadiska je hodnota prínosu opeľovačov odhadovaná na 153 miliárd eur.

Ilustračné foto. Foto: Tomáš Halász/Greenpeace
včely, Tomáš Blaškovič Ilustračné foto.

Správca Včelárskej paseky a Múzea včelárstva v Kráľovej pri Senci Rudolf Moravčík pripomína, že to nie je len globálne otepľovanie, používanie chémie v poľnohospodárstve či premnoženie škodcov, čo ohrozuje včely na celom svete. Je to vôbec zmena tradičnej poľnohospodárskej výroby. Zásadná premena kultúrnej krajiny, v ktorej často chýba celoročný, najmä jesenný porast.

„Napríklad aj pôsobenie elektromagnetického smogu na včely. Novým precedensom, ktorý musia odborné kruhy riešiť, je zníženie celkovej imunity včelstiev. Nuž a pre udržanie prirodzených pomerov je najväčším rizikom zavedenie geneticky modifikovaných organizmov,“ mieni muž, ktorý sa včelám venuje už pol storočia.

Človek podľa neho zásadne mení „pravidlá hry“ v krajine a prírode. Chýbajúca živočíšna výroba má za následok nižší počet múch. „Takmer 40 druhov spevavcov stratilo prirodzený spôsob obživy, a tak sa stali predátormi včiel,“ upozorňuje na ďalší aspekt.

Mestské úle preto v neistých časoch vníma ako jednoznačne pozitívny, prospešný a do budúcnosti nevyhnutný krok pre prírodu a jej faunu. A spomína si pritom na to, ako už pred 20 rokmi obdivoval šesticu úľov v okolí chrámu Notre Dame v Paríži… Ak úle osadené v slovenských mestách vydržia roky a mladí nadšenci sa o ne budú skutočne starať, má to cenu.

Čísla o včelách

  • 250-tisíc včelstiev obhospodarujú včelári na Slovensku (pôvodne to bolo 450-tisíc)
  • 95 percent celého zeleného spektra na Zemi vrátane polí, lúk a lesov opeľujú včely
  • 70 percent svetovej populácie bude mať problém s potravinami, ak vyhynú všetky včely

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #včelári #včela