Vonku je síce krásne, ale teraz sú na rade trojuholníky… A zaježovská škola? Žiačka má kolená od pilín, vietor jej strapatí vlasy a dotvára víťazoslávny výraz v tvári, keď konečne dopíli poleno. Vedľa nej prebehnú spolužiaci vo fúriku, naskočia na vozík a lopatami vyššími ako oni sami nakladajú štrk. Vlastnými silami si budujú novú učebňu matematiky. A vlastne aj fyziky, chémie, biológie či slovenčiny…
Zaježovská málotriedka sa teraz na jar spoločne s ďalšími ôsmimi slovenskými školami pustila do pilotného projektu Záhrada, ktorá učí. V Košiciach, Dolnom Kubíne, Lučenci stavajú školské záhrady, v ktorých učitelia plánujú učiť nielen jednoduché výpočty, ale aj fraktály, paraboly, hyperboly, percentá, zlomky. S projektom prišla nezisková organizácia Živica. Zelené triedy sú najnovším príspevkom k alternatívnemu vzdelávaniu na Slovensku, k projektom, triedam a celým školám, ktoré chcú učiť „inak“. Zisťovali sme, ako sa im darí.
Útek z väzenia?
Zvoní na prestávku. V škole XY vychádzajú žiaci na chodbu a kráčajú celý čas do kruhu. „Nekričať! Nezastavovať! Nenaháňať sa!“ napomína ich dozor. Len sa točiť do kruhu… Pre Juraja Hipša, riaditeľa neziskovky Živica, bolo skľučujúce zistenie, že aj takmer po troch desaťročiach, odkedy opustil školské lavice, sa v niektorých školách udržal prestávkový zvyk chodenia do kruhu. Pripomína mu väzenský režim.
Pestuje sa len disciplína a zvyšuje sa ochrana. „Deti vlastne na šesť hodín zatvoríme do školy, do lavíc zoradených v radoch, kde si pozerajú na chrbty a kde sa majú čo najmenej hýbať. A keď sa hýbu, tak len do kruhu. Jediné, čo sa im môže stať, je, že si zošúchajú brušká prstov na tabletoch,“ poznamená kriticky. „Triedy vybavujeme interaktívnymi tabuľami, opravujeme fasády. To všetko sú však len zmeny zvonku. Nemení sa spôsob, akým školy pripravujú deti pre život.“ Spoločnosť napríklad apeluje na školy, aby sa obnovila technická výchova. Hipš si urobil malý prieskum a zistil, že na niektorých školách si deti celý rok počas technickej výchovy aj tak písali len poznámky a nič vlastnoručne nevyrobili.
Práve zelené záhrady majú deti vytiahnuť von a dostať ich do obrazu. Podozrivo zvýšená teplota v komposte ich núti pýtať sa na chemické procesy. V priamom prenose môžu sledovať eróziu. Tu vonku ľahšie vytvoria opis na slovenčine, ako keby si mali predstavovať stromy na vyblednutom školskom strope. Pri pozorovaní chrbtoplávok na jazere sa učia o povrchovom napätí vody. Fyziku sa už niekoľko rokov takýmto spôsobom učia desiatky škôl v Česku či v Nórsku.
Zodpovedná tvorivosť
V škole XY dostal žiak z diktátu trojku. Mal osem chýb, o dve menej ako pri poslednom diktáte, ale zas to bolo len na trojku. Rodiča nebudú nadšení.
V banskobystrickej Škole u Filipa sa však snažia vyzdvihnúť aj ten najmenší pokrok, aby deti motivovali. Tak vysvetľuje zriaďovateľ Juraj Droppa, prečo miesto klasických známok používajú slovné hodnotenia. Žiaci navyše vždy v piatok hodnotia svoje týždenné snaženie sa a spolu s rodičmi sa môžu cez víkend zamyslieť nad ďalším postupom. Miesto klasických rodičovských združení škola využíva štvrťročné konzultačné stretnutia, na ktorých je učiteľ, rodič a žiak. Žiaci učiteľom tykajú.
„Zdá sa, že je to chaos. No nie je to tak. Naše vyučovanie rešpektuje individuálne potreby detí. Nie každé má rovnakú pozornosť, môže preto odísť na chvíľu z lavice a robiť niečo iné. No nesmie pritom rušiť ostatných. Deti majú na našich hodinách väčšiu voľnosť, pretože chceme vytvoriť bezpečné, nestresujúce prostredie. Učiteľ to, samozrejme, usmerňuje,“ vysvetľuje Droppa pri návšteve jednej z tried.
Kľúčová je motivácia. „Najväčším prešľapom učiteľa je, ak deťom povie, že toto budete potrebovať, keď budete veľkí.“ Pútavou formou sa dá poňať aj abstraktná téma podmetu a prísudku. „Deti si skladajú papierik a postupne píšu kto, kedy, kde a čo robil. Vychádzajú z toho nezmyselné vety, ale deti to baví a dá sa na tom pekne vysvetliť, ako veta stratí zmysel, keď z nej vypadne podmet.“
Už druhý rok tu vyučujú matematiku podľa metódy českého profesora didaktiky matematiky Milana Hejného. Deti pri nej rozprávajú viac ako učitelia, spolupracujú vo dvojiciach. „Deti si to medzi sebou vysvetlia oveľa lepšie, pretože sa rozprávajú detským jazykom a nie rečou dospelých,“ opisuje Droppa. Deti navyše nabádajú, aby sa nebáli robiť chyby, zlé výpočty. Práve tie sú cestou k pochopeniu zákonitostí a pravidiel. Ak budeme podľa Droppu deti za chyby len trestať, budú sa báť skúšať nové veci, hľadať nové spôsoby, ako sa dopracovať k riešeniu. Škola u Filipa funguje už 12 rokov, deti sú úspešné na prijímačkách na prestížne gymnáziá a stredné školy, ale to podľa zriaďovateľa nie je podstatné. „Úspechom je to, ak dokážeme objaviť v dieťati talent a rozvinieme ho.“
Čo hovoria testy
Formy alternatívnych škôl sú pestré. Pôsobia tu lesné školy, montessori školy, školy so silným environmentálnym prístupom, niekde funguje integrované tematické vyučovanie, rozbieha sa domáce vzdelávanie. Zriedkavo, no predsa, sa v minulosti objavili aj kontroverzné projekty, ktoré zaváňali sektárstvom a snahou odtrhnúť deti od bežného života. V roku 2005 spôsobila rozruch „rodová škola“ v Hnilčíku.
Nedá sa zovšeobecniť, či sú alternatívne školy lepšie, alebo horšie ako tie klasické. Pri overovaní špeciálnej metódy CLIL vo vyučovaní cudzích jazykov vyšli priaznivé výsledky. „Žiaci v experimentálnej skupine mali na konci 4. ročníka rozsiahlejšiu aktívnu slovnú zásobu ako žiaci v kontrolnej skupine,“ konštatuje ministerstvo školstva. Kým žiaci zapojení do experimentu mali priemernú úspešnosť 74 percent, žiaci z klasickej školy 51 percent.
V rámci Testovania 9 v minulom školskom roku dosiahla zaujímavé výsledky aj škola waldorfského typu v Bratislave. Jej žiaci dopadli v slovenčine lepšie ako 83,1 percenta ostatných škôl a v matematike to bolo dokonca 88 percent. Čísla však nič nehovoria o tom, že aj s touto školou sa spájali určité kontroverzie. A na druhej strane čísla a testy v skutočnosti vypovedajú málo o kvalite žiaka.
„Kde je napísané, že ten, kto dosiahne 96 percent v testovaní, bude naozaj úspešný? Dušu a schopnosti detí, jedinečných bytostí, nebudeme vedieť ohodnotiť celoštátnym testovaním. A ani to nie je cieľ. Dnes už nikto nepotrebuje 50-tisíc ľudí so správnym prstokladom na písacom stroji. Pred 40 rokmi taká potreba bola. Dnes potrebujeme kreatívnych ľudí, ktorí dokážu prichádzať s novými nápadmi a nezľaknú sa prekážok,“ tvrdí riaditeľ bratislavskej Školy Felix Peter Halák.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Ráno je najdôležitejšie
Keď mal jeho syn štyri roky, boli sa pozrieť na bežnú sídliskovú školu XY. A zažil sklamanie. „Od roku 1997 pôsobím v školstve, organizujem celoštátne konferencie pre inovatívnych učiteľov. Veľa vecí sa dá robiť lepšie, ale takmer nič z toho som v tejto škole nenašiel. Je síce milé, že nás deviatačka povodila po priestoroch a ukázala učebňu s dataprojektorom. Ale chýbal mi niekto, kto by sa postavil pred rodičov a povedal by, milí rodičia, toto je naša vízia, takýmto smerom budeme viesť vaše deti,“ vysvetľuje jeden z dôvodov, prečo založil súkromnú Školu Felix. Úlohou jej učiteľov nie je vysvetľovať a potom skúšať. Ale provokovať k hľadaniu riešení a ukazovať spojitosti v bežnom živote. Halák napríklad tvrdí, že sčitovanie zlomkov na mnohých školách je pre žiakov nočná mora. O zlomkoch sa však v jeho škole nevedomky učia už od prvého ročníka. Nevedia, že sú to zlomky, ale pri krájaní koláčov, pri skladaní papiera si ukazujú štvrtiny, tretiny, šestiny…
Kým do školy XY príde frustrovaný žiak z toho, že mu mama vynadala za neskoré vstávanie a ťažko sa potom zaoberá Pytagorom a jeho vetou, u Felixa štartujú rannou komunitou. Trvá asi pätnásť minút, kde sa žiaci zvítajú s učiteľom, porozprávajú sa o starostiach aj radostiach a pripravia sa na aktuálny deň. „Naše deti nie sú stroje, ale citlivé duše. A práve ranná komunita je priestor na ich formovanie. Úspešnosť a kvalita života človeka vôbec nie je závislá od dosahovaného výkonu v škole. Niekto môže byť šťastný automechanik a možno v škole nedosahoval dobrý výkon. A iný možno mal špičkový výkon a dnes je vystresovaný manažér, ktorý sa už trikrát rozviedol, na vlastné deti nemá čas a má pocit, že sa každú chvíľu zrúti,“ mieni Halák. Veľkí vynálezcovia boli v škole podľa neho často rebeli, z ktorých vraj nič nebude. Vytŕčali z davu, čo je dodnes „trestné“. „Nepýtaj sa, nestíhame učivo… Ale čo je podstatnejšie? Učivo alebo nezabiť v deťoch zvedavosť?“
Dôverujú, ale preverujú
Alternatívna britská škola Summerhill, kde si žiaci sami vyberajú, ktoré predmety chcú absolvovať, a kde majú pri hlasovaní rovnako silný hlas ako ich učitelia, fungovala už takmer osem desaťročí, keď sa v roku 1999 na verejnosť dostala zaujímavá informácia. Zistilo sa, že britský úrad pre dohľad nad školstvom má inštitúciu zaradenú na zozname 61 nezávislých škôl, ktoré majú byť pod ustavičnou kontrolou.
Dôveruj, ale preveruj, tak by sa v súčasnosti mohla nazvať stratégia uplatňovaná pri alternatívnych školách. Aj v konzervatívnejších krajinách už povoľujú "iné” ako štandardné vyučovanie, hoci zatiaľ len ako experiment. Na druhej strane stoja liberálne bašty, akou nepochybne je aj americké San Francisco, kde sa neboja dať priestor akýmkoľvek experimentom. Príkladom môže byť škola Brightworks, ktorú si v roku 2011 založil bývalý technický inžinier Gever Tulley. Namiesto vyučovania so 45-minútovými hodinami a postupným prechodom od najjednoduchšieho k zložitejšiemu založil svoju školu na konštrukčných projektoch. "Deti v období, keď by chodili na tradičnú základnú a strednú školu, u nás spravia asi 50 až 60 projektov z najrôznejších oblastí. V jednom z projektov napríklad napíšu román, v inom zahrajú divadelnú hru či postavia most,” vysvetľoval v rozhovore pre Pravdu.
Škola funguje v deväťtýždňových cykloch, ktoré sú rozdelené na štyri týždne spoznávania, štyri vyjadrovania a jeden prezentácie. Aby jeho experiment neskazil budúcnosť detí, Tulley sa vopred dohodol s niekoľkými univerzitami vrátane prestížneho Stanfordu, že jeho absolventov prijmú. V Indii sa zase alternatívne vzdelávanie vracia ku koreňom. K prastarej indickej tradícii, že deti vzdelával, poskytoval im ubytovanie aj stravu ich guru. Stretáva sa tu teda staré s novým – školy totiž využívajú najnovšie technológie a kladú dôraz na kritické myslenie.
Naopak, technológiám sa vyhýbajú waldorfské školy, ktoré pôsobia na celom svete a už aj u nás. Napriek tomu sú tieto školy v USA vyhľadávané top manažérmi technologických firiem. Je vskutku zaujímavé, že ľudia z Google a Apple zverujú deti do škôl, kde sa pri vyučovaní minimalizuje používanie techniky.
Dôveruj, ale preveruj – to sa však netýka len britskej Summerhill, ale aj spomínanej školy Waldorf či takzvaného Montessori vzdelávania, ktoré takisto funguje v školách po celom svete. Už roky sa vedú diskusie, či miera spiritualizmu, ktorá sa pestuje na týchto školách, nie je za hranicou únosnosti. Vo výsledkoch testov sa žiaci týchto škôl síce zväčša umiestňujú lepšie ako ich rovesníci z tradičných inštitúcií. Na alternatívnych, ako aj na tradičných školách by však malo platiť, že rodič by sa mal zaujímať nielen o to, aké majú jeho deti výsledky, ale aj o to, aká k nim viedla cesta. (mč)