Odborníci pripúšťajú, že nápad má logiku, ale jeho úspech bude závisieť predovšetkým od okolností realizácie.
Prvýkrát sa o veci ako o rýchlej a potrebnej reakcii na neodkladný problém, ktorému čelia členské krajiny „v prednej línii“, zmieňuje už v máji zverejnený Európsky program pre migráciu. Naposledy minulý týždeň sa premiéri a prezidenti dvadsaťosmičky zhodli, že koncept musí začať plne fungovať najneskôr na konci novembra.
Ak teda bude dovtedy všetkým jasné, čo to vlastne hotspoty sú.
Nie centrá, ale podporné tímy
„Nie sú to centrá, sú to podporné tímy,“ vysvetľuje Daniel Rosario, jeden z hovorcov Európskej komisie. Pomáhať budú na európskom území, hoci niektorí politici ich doteraz umiestňujú napríklad do Severnej Afriky či do Turecka alebo inam na Blízky východ. Základom „ohniskového bodu“, ako možno do slovenčiny preložiť termín hotspot, sú totiž medzinárodné skupiny expertov, ktorí majú preťaženým úradom v Taliansku a Grécku pomáhať s rýchlou identifikáciou, vzatím odtlačkov prstov a registráciou tisícok prichádzajúcich migrantov.
Urýchliť by sa malo aj rozhodovanie o tom, koho vrátiť späť tam, odkiaľ do únie prišiel. Prvým miestom, kde takýto koncept práce s utečencami začal v júni skúšobne fungovať, je sicílska Catania.
Koncept má umožniť aj nedávno presadené prerozdelenie 160 000 utečencov z Talianska a Grécka. Bude na mieste aj vo chvíli prípadného spustenia trvalého mechanizmu na prerozdeľovanie utečencov, navrhovaného Európskou komisiou.
Riešenie nefungujúcej gréckej a talianskej byrokracie
Práve ľudia z hotspotov teraz budú v prvom rade zodpovední za vyčlenenie príslušného počtu Sýrčanov, Eritrejčanov a Iračanov, ktorí ako jediní môžu byť vydaní do inej úniovej krajiny. Tá potom bude riešiť ich žiadosť o azyl.
Prácu tímov, ktoré budú spadať pod grécke a talianske vedenie, majú na operačnej úrovni podporovať európske agentúry ako je Frontex, Europol alebo Európsky podporný azylový úrad (EASO). Agentúry majú sľúbenú príslušnú finančnú injekciu, ktorá im už tento rok umožní pribrať do tímov niekoľko desiatok osôb.
„Zatiaľ nevieme, koľko personálu bude k dispozícii a či skutočne zaplnia diery v gréckej a talianskej administratíve,“ upozornila v rozhovore s ČTK Suzan Fratzkeová z Inštitútu migračnej politiky (MPI), ktorá vec intenzívne sleduje. Pripomenula tiež, že expertom z ostatných štátov únie bude pri najlepšej vôli určitý čas trvať, než zvládnu procedúry, ktoré v tejto oblasti uplatňujú grécke a talianske úrady a vytvoria si s nimi hladký pracovný vzťah. „To je slabina celého prístupu – a Taliani s Grékmi na ňu neustále upozorňujú,“ podotkla Fratzkeová.
Hotspoty sú v prvom rade riešením problému nefungujúcej gréckej a talianskej byrokracie. Koncept sa len okrajovo zaoberá otázkou, kde budú utečenci či migranti žiť dovtedy, než bude ich registrácia vybavená. Práve na tento nedostatok upozorňujú mimovládne organizácie ako Lekári bez hraníc či Amnesty International (AI).
Nevyhnutnosť hotspotov verzus porušovanie ľudských práv
„Asi sú na zlepšenie azylových procedúr nutné. Ale ten systém môže viesť k porušovaniu ľudských práv,“ myslí si Louise Ortonová z AI. V rozhovore s ČTK varovala napríklad pred možným používaním sily pri identifikácii, neodôvodneným zadržiavaním migrantov či ich hromadným vyhosťovaním.
Podľa Úradu vysokého komisára pre utečencov OSN (UNHCR) je v prvom rade dôležité, aby ľudia po ceste cez more do Grécka či Talianska dostali lekársku pomoc v zodpovedajúco vybavenom stredisku. Ich identifikácia a registrácia, hoci určite potrebná a nutná, by sa mala diať až následne – a pokojne na inom mieste než by boli tieto prvé „záchytné“ centrá.
„Počty prichádzajúcich sú každopádne pre jednu jedinú krajinu príliš vysoké, je potrebné spolupracovať,“ povedal ČTK William Spindler z UNHCR. Organizácie teraz čaká na podrobné informácie o tom, ako budú hotspoty v praxi vyzerať.
Následnú relokáciu žiadateľov o azyl úrad OSN podporuje, zdôrazňuje však, že zďaleka nie každý prichádzajúci je skutočný utečenec s právom na ochranu.
Súčasťou odozvy by preto podľa Spindlera mal byť jednoduchší legálny spôsob cesty do Európy pre tých, ktorí do únie mieria za prácou. Potom by títo ľudia nemuseli riskantne prichádzať spolu so skutočnými utečencami. Únia by však tiež mala nájsť efektívny, ale humánny spôsob, ako ekonomických migrantov po nelegálnom príchode vracať do krajín pôvodu, dodal Spindler.
Centrá pre stovky, keď prichádzajú desaťtisíce ľudí
Ani po tom, čo schôdzka šéfov štátov a vlád dvadsaťosmičky minulý týždeň posunula „hotspoty“ medzi kľúčové body európskej agendy namiesto doteraz preberaných „kvót na utečencov“, však nie je isté, že koncipovaný mechanizmus bude dostatočný. Podklady pre summit sa totiž v súvislosti s hotspotmi napríklad zmieňujú, že na gréckom ostrove Lesbos by malo vzniknúť prijímacie stredisko s kapacitou 480 osôb, ďalšie na ostrove Samos má mať kapacitu 393 osôb. Len v auguste na grécke ostrovy priplávalo približne 88 000 ľudí.