Prvé sekundy po narodení. Posledná šanca na zdravý život?

Iba 10 percent zo všetkých buniek v našom tele tvoria ľudské bunky. Až 90 percent sú baktérie a mikróby. Každý človek je jeden samostatný svet, ktorý obývajú miliardy organizmov. Neškodia mu. Naopak, sú nevyhnutné pre zdravie. Hoci tento poznatok je známy prinajmenšom 40 rokov, posledné vedecké výskumy pripomínajú, ako veľmi ho ľudstvo podcenilo. Nielen fajčenie, obezita, ale aj ignorancia tohto kľúčového faktu je zodpovedná za nárast civilizačných chorôb.

06.09.2016 07:00
bonding, matka, novorodenec Foto:
Vedci zistili, že prikladanie detí na kožu matky nemá len psychologický, ale aj biologický význam.
debata (6)

Ani bonding, teda prikladanie novorodenca na kožu matky, nie je žiadna novinka. Zdôrazňuje sa význam pre správny vývoj vzťahovej väzby medzi matkou a dieťaťom. "Výskumy dokazujú, že prežívanie materstva je často iné u žien, ktoré boli s dieťaťom po pôrode oddelené,” pripomína klinická psychologička a dula Hana Celušáková. 

Tieto ženy nemajú menej lásky, ale viac strachu. "Sú úzkostlivejšie. Ťažšie zvládajú plač bábätka a majú problém ho napríklad zveriť iným ľuďom.” Skupina dvanástich vedcov sa však najnovšie rozhodla nazrieť nie do duše čerstvých mamičiek a bábätiek, ale pôrod sledovali pod mikroskopom. Výsledky ich výskumu priniesol film Microbirth (Mikropôrod), ktorý mal tento rok premiéru na Slovensku. Na festivale Ekotopfilm získal hlavnú cenu v kategórii Veda a technika, cenu ministerstva hospodárstva. V druhej polovici septembra sa vydáva spolu s ďalšími filmami z festivalu na turné po 50 slovenských mestách.

Sám vo vesmíre

To, že človek je len jednou desatinou „človečina“ a zvyšok tvoria mikróby, teda už vieme. Vedci tiež vedia, že tieto drobné stvorenia sa podieľajú na ľudskom zdraví, správnom trávení, pomáhajú budovať obranyschopnosť organizmu. A vedci vedia celkom presne, kedy sa k nám nasťahovali. Počas pôrodu.

Novorodenec je v prvých okamihoch života ako neobývaná planéta. A teraz ide o to, či sa na ňu nasťahujú užitoční obyvatelia a takí, čo budú svoje prostredie chrániť a zveľaďovať. Sú pripravení v tele matky a ak pôrod prebieha normálnym spôsobom a matka a dieťa nie sú od seba oddelené, tak bábätko kolonizujú. No vedci upozorňujú, že súčasná pôrodnícka prax tomu bráni. Bábätká sa často odnášajú po pôrode ihneď preč. Alebo rastie počet cisárskych rezov, keď dieťa nemá šancu byť prirodzene osídľované tými správnymi mikróbmi od matky.

"Za posledných 20 až 30 rokov vidíme dramatický nárast detskej astmy, cukrovky, celiakie, obezity. Takisto vidíme stúpajúci trend cisárskych rezov. Sú na vine? Nie. Cisársky rez je však zodpovedný za to, že dieťaťu sa neumožní, aby bolo osídlené mikróbmi. Imunitný systém sa nerozvíja. A mení sa metabolizmus. A to je to, čo prispieva k týmto chorobám,” naznačuje Rodney Dietert, expert na imunotoxikológiu z Cornell University v USA. Deti, ktoré sa narodili cisárskym rezom, sú podľa posledných štúdií náchylnejšie na spomínané choroby o 20 percent.

Tak ako svetová veda bije na poplach, že na Zemi dramaticky vymierajú druhy, klesá biodiverzita, aj vedci vo filme Microbirth upozorňujú, že podobné vymieranie druhov mikróbov zažívajú ľudia vo svojom vnútri. 

Zachraňujeme prírodu. Pamiatky. A seba?

Zuzana Bajkaiová, dula, terapeutka a členka občianskeho združenia Ženské kruhy prirovnáva človeka k ekosystému rieky. K lesu. "Všetok život na Zemi sa vyvíjal z baktérií a ten najzdravší život je založený na pestrosti druhov, ktoré spolu existujú v rovnováhe. Narušením sa ekosystém vychýli z rovnováhy a je ľahko napadnuteľný chorobami, môže dokonca vyhynúť. Toto sa môže stať na úrovni planéty, ale aj jednotlivých druhov, teda aj nám ľuďom.”

Za posledných 100 rokov sa ekosystém človeka ocitol po boku organizmov, o ktorých záchranu bojujú ochranári na všetkých kontinentoch. "Prišli sme o tretinu diverzity mikróbov. Ukazuje sa, že za nárastom ochorení, ktoré poznáme pod názvom civilizačné, nie sú len dôvody, ktoré uvádza Svetová zdravotnícka organizácia. Fajčenie, alkohol, obezita, nedostatok pohybu alebo klimatické zmeny. Nesprávnymi pôrodníckymi postupmi, akým je napríklad umývanie po pôrode alebo oddeľovanie detí od matiek, vytvárame generácie detí s poškodeným imunitným systémom.” Všetko sa to začína pôrodom.

"Iste je dôležité, že zachraňujeme lesy, rieky, prírodné bohatstvo alebo pamiatky, ale ak nezachránime človeka, načo nám to všetko bude?” pýta sa Bajkaiová. "Je potrebné vrátiť sa na začiatok. Tam nájdeme odpovede na mnohé otázky, ktoré si ako ľudstvo kladieme.” Film prináša ďalšie hypotézy. Napríklad, že stres a hormóny spojené s prirodzeným pôrodom môžu byť spúšťačmi rôznych génov, ktoré sú previazané s imunitným systémom a metabolizmom. A hoci je to celé približne hodinový príbeh o pôrode, na festivaloch nezaujal iba úzke spektrum diváčok.

Ak sa dieťa odnesie po pôrode okamžite preč,... Foto: Wikimédia.org
bábätko, inkubátor Ak sa dieťa odnesie po pôrode okamžite preč, aby sa urobili základné vyšetrenia, stráca šancu získať tú správnu mikroflóru od matky.

  "Hoci názov vyvoláva dojem, že ide skôr o film pre ženské publikum, tešili sme sa aj účasti viacerých mužov. Film mal veľmi pozitívne ohlasy. Na besedu po filme prišli ľudia všetkých vekových kategórií, boli aktívni. Bolo vidieť, že ich téma nadchla,” hovorí výkonná riaditeľka festivalu Ekotopfilm Jana Kadlečíková o premietaní v Bratislave a Banskej Bystrici. Teraz sú zvedaví, aké budú mať reakcie v Žiline, Košiciach, Nitre, Prievidzi, Partizánskom, Čadci, Spišskej Novej Vsi a ďalších mestách. A ako sú na tom vlastne slovenské pôrodnice?

Dve hodiny trvajú 15 minút

Na Slovensku bol schválený dokument pod názvom Národný neonatologický resuscitačný program, ktorý vypracovali popredné vedecké kapacity v odbore pôrodníctva a starostlivosti o novorodenca. A v ňom sa píše, že ak dieťa nie je potrebné oživovať, bolo donosené a nenastali žiadne vážne komplikácie, má byť bezprostredne po pôrode uložené na kožu matky a tento kontakt má trvať neprerušovane minimálne dve hodiny.

"Všetky potrebné vyšetrenia zdravého bábätka je možné robiť na tele matky. Realita je však výrazne iná,” upozorňuje Hana Celušáková, spoluautorka projektu Sprievodca pôrodnicami. Je to prieskum, ktorý každoročne hodnotí pôrodnice a aj toto leto priniesol prehľad o tom, čo sa v nich zlepšilo a čo nie. Cieľom projektu je odbornej, ale aj laickej verejnosti stále pripomínať dôležitosť kvalitnej zdravotníckej starostlivosti v období pôrodu a zdôrazňuje tiež  význam prvého a bezprostredného kontaktu bábätka a mamy.

Je pozitívne, že v roku 2015 väčšina hodnotených pôrodníc, až 95 percent, realizovala prvé priloženie zdravého dieťaťa na kožu matky. No neboli to vždy dve hodiny, ako odporúčajú slovenskí vedci. Často to bolo len pár krátkych okamihov. "Päť, desať minút. A potom sa dieťa odnesie na ošetrenie a oblečenie a následne bohužiaľ veľmi často nasleduje oddelenie od matky na novorodenecké oddelenie,” hovorí Celušáková. 

Len päť pôrodníc na Slovensku podporuje podľa prieskumu bezprostredný a neprerušovaný kontakt mamičky s dieťaťom, keď sa dieťa vôbec neodnáša ani neoblieka a umožnia mu prisať sa na prsník vtedy, keď sa samo rozhodne. Hoci aj päť pôrodníc je úspech, pred pár rokmi to boli len dve. Pre úplnosť, 17 pôrodníc to robí na žiadosť matky, 26 to vôbec neumožňuje.

Tlak

Veľmi mierne sa zlepšila aj situácia s cisárskymi rezmi. V roku 2015 ich počet klesol na 30,2 percenta, čo znamená, že sa zastavil stúpajúci negatívny trend z posledných rokov. V roku 2013 dosiahol počet cisárskych rezov zatiaľ najvyššiu hodnotu – 30,8 percenta. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je optimum 15 percent. "Na Slovensku sú pôrodnice, v ktorých je toto číslo nižšie ako 15 percent. No stále sú aj také, kde sa drží nad 40 percent,” prízvukuje Silvia Hnilicová, analytička Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku a zároveň spoluautorka a odborná garantka projektu Sprievodca pôrodnicami.

Čo sa skrýva za takým vysokým číslom? Rôzne faktory. Bagatelizácia komplikácií cisárskeho rezu zo strany niektorých pôrodníkov, menšia časová náročnosť. Čoraz vyšší vek rodičiek. Veľmi dôležitú úlohu tiež zohráva stres, nedostatok súkromia, ženy sa počas prvej doby pôrodnej v podmienkach našich pôrodníc nedokážu dostatočne uvoľniť, aby pôrod mohol prebehnúť spontánne. Jedným z dôvodov je aj veľký tlak na pôrodné sály. Jednoducho je málo pôrodných sál a veľa rodičiek. V niektorých mestách zrušili pôrodnice bez toho, aby zabezpečili dostatočnú kapacitu sál v zostávajúcich. Najhoršia situácia je dlhodobo v Bratislave. "Keď niekde čaká veľa rodičiek, personál sa snaží pôrody časovo manažovať, niekedy urýchliť, alebo pôrod aj ukončiť cisárskym rezom, ak to vyzerá, že bude trvať veľmi dlho. Niekde sú automatickým dôvodom pre cisársky rez dvojčatá, inde nie,” naznačuje Hnilicová.

Na druhej strane, cisárske rezy si neraz pýtajú aj samotné ženy. "Myslia si, že to bude pre ne lepšie, že pôrod bude menej bolieť a bude to jednoduchšie. Nie je to pravda. V tomto treba vzdelávať spoločnosť. Aby si ženy uvedomovali, že s cisárskym rezom sú spojené riziká aj pre matku, aj pre novorodenca,” dodáva. Cisársky rez by mal byť podľa nej len život zachraňujúcim zákrokom a nie alternatívou. A ak je nevyhnutný, stále sú spôsoby, ako umožniť bábätku ten kľúčový kontakt s mikróbmi matky. Už sú aj na Slovensku prvé lastovičky a zopár pôrodníc prikladá bábätká mamičkám aj po cisárskom reze. "Je to dôležité. Existujú prieskumy, ktoré uvádzajú, že po cisárskom reze trvá dieťaťu rok, kým sa mu etabluje črevná mikroflóra tak, ako po prirodzenom pôrode,” dodáva Celušáková.

Na ďalšiu podstatnú vec, ktorá v niektorých slovenských pôrodniciach žalostne chýba, však netreba vedecké výskumy. A nie je to ani tak veľa, čo mnohé mamičky žiadajú, aby sa zmenilo. Aspoň o trochu viac pochopenia a láskavého prístupu.

"V systéme nášho zdravotníctva stále prevláda rutina a tehotná žena sa stáva pacientkou od momentu, keď jej tehotenstvo potvrdí lekár. Nasleduje množstvo vyšetrení, ktorých cieľom je vylúčenie akejkoľvek patológie plodu alebo možných komplikácií. Tehotenstvo a pôrod sú však aj záležitosťou psychiky a mnohé ženy potom vnímajú vnútornú neistotu a strach o seba aj o svoje dieťatko,” mieni Bajkaiová.

Dôsledkom takejto starostlivosti môže byť, že na jednej strane má žena pocit, že je o ňu postarané, ale na druhej strane niekde v jej duši vibruje strach o nenarodené dieťa, pocit nedôvery v jeho zdravý vývin a potreba kontroly. "Ak si uvedomíme, ako je od počatia dieťa prepojené s matkou, aký silný vplyv má emočné prežívanie matky na novovzniknutý život, musíme si priznať, že strach a úzkosť z prípadného zlého výsledku vyšetrenia nie sú tou najlepšou pôdou pre rast nového človiečika. Emočná toxicita má podhubie podobné toxicite z fajčenia alebo popíjania alkoholu v tehotenstve,” dopĺňa.

Žena podľa nej potrebuje podporu, rešpekt a dôveru v jej schopnosť donosiť svoje dieťa a postarať sa oň. "Napriek skutočnosti, že väčšina našich pôrodníc disponuje titulom Baby friendly hospital, čiže Nemocnica priateľská k deťom, podpora bondingu, teda nepretržitého kontaktu matky s dieťaťom bezprostredne po pôrode, je skôr výnimkou ako dobrou praxou. Tento nerušený kontakt má pritom význam nielen v rovine psychologickej, ale aj biologickej. A toto je nesmierne zásadné poznanie, ktoré, verím, prinesie zmenu v starostlivosti o matku a dieťa.”

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #pôrod #ekotopfilm #novorodenec #pôrodnice #bonding