Rozdelené štáty americké

Frázu "Spoločne stojíme, rozdelení padneme" ako prvý vo svojej tvorbe využil bájkar Ezop. V anglickom preklade "United we stand, divided we fall" bola jedným z hesiel americkej vojny za nezávislosť. Nový národ, ktorý sa počas dvoch storočí vytváral z prisťahovalcov, pôvodných obyvateľov i násilne dovezených otrokov a ich potomkov, jednotu potreboval. A napriek rozlohe a rozdielom ju svojským spôsobom skutočne mal. Pred prezidentskými voľbami v USA však celý svet hovorí o rozdelenom americkom národe. Čo dnes Američanov rozdeľuje a ako?

08.11.2016 07:00
voľby, usa, američania Foto: ,
Odborníci sa zhodujú, že nech už si Američania v utorok zvolia kohokoľvek, krajina ostane nateraz rozdelená.
debata (16)

Americký spisovateľ John Steinbeck v roku 1960 tušil, že sa jeho dni krátia. Prenajal si preto karavan, vzal so sebou svojho pudla Charlieho a prešiel viac ako 15-tisíc kilometrov naprieč svojou domovinou. Na rozlúčku. Ameriku zachytil autor, ktorý väčšinu života prežil v prvej polovici 20. storočia, v dôležitom bode zlomu. V knihe Potulky s Charliem napísal o tom, ako sa vďaka masmédiám vytrácajú regionálne rozdiely, ako sa Spojené štáty unifikujú, ako sa drastickým, ale nevyhnutným spôsobom odstraňujú predsudky – rasové, náboženské, spoločenské.

Steinbeck očakával, že na základe svojej cesty bude môcť o Amerike vysloviť nejaké všeobecne platné tvrdenia. Napokon prišiel s jediným: „Napriek všetkej našej zemepisnej rozlohe, napriek všetkej našej krajovej rivalite, navzdory všetkým našim premiešaným plemenám, pochádzajúcim zo všetkých častí etnického sveta, tvoríme národ, nové plemeno. Američania sú omnoho viac Američanmi, ako sú severanmi či južanmi. Kalifornskí Číňania, bostonskí Íri, wisconsinskí Nemci a, áno, aj alabamskí černosi majú viac toho, čo ich spája, než toho, čo ich rozdeľuje.“

Steinbeck Ameriku opísal verne. Spojené štáty vykazovali v 60. rokoch nevídanú jednotu. Ako spomína publicista Bill Bishop pre magazín Politico, od roku 1961 až do začiatku 80. rokov hlásili všetky americké okresy každoročne nárast dĺžky života svojich obyvateľov. Rovnosť v dnešnom ponímaní pritom neexistovala, veď ešte v roku 1960 museli černošské dievčatko na ceste do zmiešanej školy v New Orleanse sprevádzať ochrankári, ktorí ho bránili pred vulgárnym a zúrivým davom. Američania však priemerne umierali od západného po východné pobrežie všade približne v rovnakom veku.

Zmena prišla v roku 1983. Vo väčšine okresov sa dĺžka života predlžovala, no v niektorých začala stagnovať, v iných dokonca klesala. Na začiatku 21. storočia už bol rozdiel medzi okresom s najväčšou a najmenšou očakávanou dĺžkou života na úrovni 18 rokov pre mužov a 13 pre ženy. Údaj o dĺžke života je pritom len jedným z mnohých, ktoré poukazujú na to, ako sa Američania začali rozdeľovať. Kedysi boli po krajine rovnomerne „distribuovaní“ aj ľudia s vysokoškolským titulom, dnes sa sústreďujú na určitých miestach, inde takmer úplne chýbajú. A mohli by sme dlho pokračovať…

Rozmanitosť je aj nerovnosť

Tým, že rôzne vrstvy obyvateľstva sú čoraz menej premiešané, začínajú sa voči druhej strane výraznejšie vyhraňovať. Ako dokazuje jeden zaujímavý prieskum Stanfordskej univerzity o polarizácii spoločnosti v USA, táto priepasť medzi dvoma tábormi sa vytvorila aj pri najintímnejších vzťahoch. V roku 2010 by bolo až 49 percent republikánov a 33 percent demokratov nešťastných, keby si ich dieťa vzalo partnera z opačnej strany, v porovnaní s 5 a 4 percentami v roku 1960. Kým v roku 1960 malo len 65 percent manželov rovnaký politický názor, v roku 2010 to už bolo 90 percent.

Mladí podporovatelia Donalda Trumpa. Generácia,... Foto: SITA/AP
donald trump, voľby, usa, Mladí podporovatelia Donalda Trumpa. Generácia, ktorá nikdy nezažila časy, keď bolo prirodzené mať za partnera alebo za suseda človeka z opačného politického tábora.

V 80. rokoch teda začali Američania viac žiť v susedských bublinách (každým rokom sa zvyšuje počet ľudí, ktorí sa pri výbere nového bydliska rozhodujú aj podľa politického presvedčenia susedov), v 21. storočí sa pridali aj bubliny, ktoré vytvára internet a najmä sociálne siete. Výsledok? Rozdelené štáty americké s voličmi Donalda Trumpa, z ktorých 72 percent si myslí, že americký spôsob života sa od 50. rokov zhoršil, a na druhej strane 70 percent voličov Hillary Clintonovej, ktorí sú presvedčení, že všetko smeruje k lepšiemu. Z čoho pramení ten rozdiel?

Publicista Andrew Sullivan pre magazín New York napísal rozsiahlu esej o tom, že Spojené štáty sú momentálne živnou pôdou pre budúceho tyrana. Píše v nej o tom, že v demokratických režimoch sa slobody stále rozširujú a tolerancia k akejkoľvek inakosti a rozdielom sa prehlbuje. Rozmanitosť, to je však aj nerovnosť. Liberálnejšie zmýšľajúci lídri akoby nebrali do úvahy, že v ich krajine vznikajú celé súostrovia „zabudnutých“. Kým jeden tábor oslavuje otvorenejšiu spoločnosť, druhému sa zatvárajú jedny dvere za druhými. A Sullivan o ich neistotách píše takto: „Práca pre robotnícku triedu už nevyžaduje takú remeselnú zručnosť, ktorá by bola ich pýchou a náplasťou za nižšiu mzdu. Kedysi uznávané verejné priestory pre socializáciu ako kostol a spoločenské haly pre vojnových veteránov, sú opustenejšie a sociálna izolácia narastá. Globálna ekonomická sila doľahla na robotníkov viac ako na akúkoľvek inú časť spoločnosti, keďže dnes nesúperia len s chlapmi a ženami vo svojom meste, ale so stovkami miliónov rovnako zručných pracovníkov z celej planéty. V 90. rokoch sa ich nikto nepýtal, či toto je budúcnosť, ktorú si želajú.“

Rozdeľuje trieda a vzdelanie

Ako je teda rozdelená súčasná modro-červená Amerika? Magazín Atlantic sa zameral na porovnávanie elektorátu Clintonovej a Trumpa v rôznych oblastiach. Kým v minulosti boli častou deliacou líniou konzervatívno-liberálne spory (náboženstvo, LGBT…), pred prezidentskými voľbami 2016 voličov oboch táborov najviac rozdeľuje triedna príslušnosť (bohatší Clintonovej voliči proti chudobnejším Trumpovým) a vzdelanie (vzdelanejší demokratickí voliči verzus republikánski priaznivci s nižším vzdelaním). Obe kategórie sa pritom bytostne týkajú príležitosti uplatniť sa na trhu práce a v živote i vyhliadok do budúcnosti.

A tie nie sú pre Trumpových voličov ružové. Jeho úspech sa podľa Sullivana dal predvídať. Na základe skúseností z minulosti vieme, že masový odpor sa nestrhne vtedy, keď sú na tom ľudia najhoršie (aktuálne to bolo po efektoch finančnej krízy v roku 2008), ale keď sa svet z krízy trochu pozviecha, no vyhliadky nie sú úplne optimistické. „Je to práve v dobe, keď sa začína s obnovou, no jej priebeh je pomalý, čo vyvoláva hnev. Nie zúfalstvo vyvolá odpor, ale frustrácia kombinovaná s hnevom,“ píše Sullivan. Preto tie zdanlivo nepochopiteľné vzbury nahnevaných voličov nielen v USA, ale po celom svete.

Logicky si preto Trump vybral volebné heslo – Make America Great Again (Spravme Ameriku opäť veľkou). Pre voličov, ktorým sa svet zdá čoraz komplikovanejší a budúcnosť bez istôt, je to rana do čierneho. Spomienkový optimizmus je takisto nielen americkým, ale celosvetovým fenoménom, ktorý núkajú populisti ako liek pre ľudí, pre ktorých sú nekonečné možnosti a neistoty demokracie na príťaž. Hodnotové témy, ako sú napríklad potraty, LGBT práva či legalizácia marihuany, ostávajú oproti minulosti trochu v tieni, ale stále sú súčasťou mixu rozdeľujúceho súčasnú Ameriku.

Veľkou témou volieb sa pôvodne zdala aj rasa, no podľa zistení Atlanticu napokon nehrá takú úlohu, ako sa pôvodne očakávalo. Určite sa nedá povedať, že je to súboj Trumpovej bielej Ameriky s Clintonovej farebnou. Trump síce má prevahu v štátoch s výraznou väčšinou belošského obyvateľstva, no týka sa to len tých štátov, kde bieli žijú viac izolovaní. Voči Trumpovi sa zase negatívne stavajú prevažne Hispánci a obyvatelia USA, ktorí sa narodili v iných štátoch (keďže Trump ostro vystupuje proti Mexičanom a imigrantom). Černošskí voliči pre hnutie Black Lives Matter nie sú až tak výraznými podporovateľmi demokratov ako v minulosti.

Frustrácia a hnev

Pri rozdelení na dva tábory sa však komplikovaná situácia v USA nekončí. Autor tohto článku bol v auguste svedkom niekoľkých debát o politike medzi bežnými Američanmi, ktoré mali až komický charakter. Republikán štyridsiatnik v rámci nej zaútočil na skorumpované pozadie demokratickej strany, na čo tridsaťročná demokratka nemala protiargument, dokonca argumenty súpera uznala. Potom zaútočila na Trumpove klamstvá a republikán sa rovnako nebránil, priznal si utŕženú ranu. Na oboch bolo vidno, že by určite radšej uprednostnili iného kandidáta vlastnej strany.

Rasové problémy v USA z posledných rokov... Foto: SITA/AP
Hillary Clintonová, Pharell, usa, voľby Rasové problémy v USA z posledných rokov spôsobili, že na predbežnom hlasovaní sa zúčastnilo menej černošských voličov ako pred štyrmi rokmi. Tí sú tradičnými podporovateľmi demokratov.

Demokratom veľa nechýbalo a mohli mať rovnako kandidáta hlasu vzdoru. Socialistický senátor za štát Vermont Bernie Sanders viedol v primárkach demokratickej strany s Clintonovou vyrovnaný boj. Hoci jeho volebný program bol rovnako ako Trumpov čiastočne populistický, vytvoril si celé hnutie zväčša mladých podporovateľov, ďalší prúd rozdelenej Ameriky, s ktorým treba do budúcnosti rátať. Hoci hodnotovo je košiar zjednotený pod heslom „Feel the Bern“ protipólom Trumpových voličov, v mnohom sa i zhodujú. A takisto ich k vzdoru ženú neistejšie vyhliadky do budúcnosti.

Hlasom vzdoru priamo počas volieb bude zase predstaviteľ Libertariánskej strany USA Gary Johnson. Samozrejme, nemá šancu. Americké prezidentské voľby tak sčasti kopírujú situáciu na celom Západe. Clintonová reprezentuje líniu starých, prehnitých politických štruktúr, ktoré ponúkajú postupný progres a lákajú na novú politickú kultúru so starými tvárami. Trump zase zastupuje masy nespokojných a nahnevaných ľudí, na ktorých rýchlik globalizácie akosi nepočkal. A ktorí chcú stlačiť reset a vrátiť sa v čase. Johnson má stelesňovať alternatívu, novú tvár a zmenu, no nie je dostatočne silným a ani len nápaditým kandidátom.

Spoločne stojíme, rozdelení padneme. Komentátori naprieč politickým spektrom sa zhodujú, že ktokoľvek v utorok voľby vyhrá, krajinu rozdelí ešte viac, než bola doteraz. Politika národ určite nespojí… Keď sme sa vlani zhovárali so psychológom Jánom Záskalanom o alkoholizme, téma sa zvrtla aj na stav celej spoločnosti. „Stredná generácia je sklamaná zo systému, generácia mladých nemá prácu… Ľudia by sa mali stretávať a viac sa rozprávať,“ poznamenal vtedy. Nekonečné množstvo možností a (dez)informácií, sociálne bubliny a čoraz väčšia izolovanosť budú totiž svet, nielen Američanov, rozdeľovať čoraz viac.

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #USA #Američania #americké prezidentské voľby #John Steinbeck