„Pred štyrmi rokmi sme s chalanmi videli na videách, čo sa všetko dá robiť len s vlastnou váhou (kalistenika). Našli sme si v meste tri staré hrdzavé hrazdy, na ktorých sme začali trénovať. Do pár mesiacov nás bolo 30 členov, a to už tri hrazdy nestačili. Požiadali sme mesto o vybudovanie workout ihriska, ktoré bolo z našej idey veľmi nadšené,“ povedal začínajúci podnikateľ Dušan Matuška (23). Do pol roka vďaka nim vzniklo najväčšie workout ihrisko na Slovensku. Na otváracej akcii za nimi prišli ľudia z iných miest a pýtali sa, ako aj oni môžu mať takéto ihrisko. „Povedali sme si, že vieme, ako má ihrisko vyzerať, baví nás to a rozhodli sme sa pretaviť naše hobby do podnikania. Mal som vtedy 21 rokov,“ doplnil Matuška.
Foto: archív Dušana Matušku
Podobných príbehov, ako je tento, sú na Slovensku desiatky. Každoročne sa mladí začínajúci podnikatelia prezentujú na rôznych súťažiach a podujatiach a naberajú skúsenosti a predovšetkým kontakty. Skúsená podnikateľka v oblasti IT Lucia Kubinská, ktorá sa za posledné roky vypracovala k najúspešnejším IT odborníkom na Slovensku, tvrdí, že najväčší problém začínajúcich mladých podnikateľov je v neochote podeliť sa s nápadom. „Boja sa, že im niekto ukradne nápad. Nápad vo svete začínajúcich firiem, tzv. startupov, je jedno percento úspechu, zvyšok je o pretavení do reality, čiže exekúcia nápadu. Takisto netreba hneď do všetkého investovať veľké peniaze. Pre startupy je typický ,bootstrapping‘, čiže začať v malom, s nízkymi nákladmi, a čo najskôr vyrásť. Príkladom môže byť investícia do prezentačného webu. Namiesto komplikovanej webstránky vám pokojne postačí wordpress a farebná šablóna za 30 eur, a máte prezentáciu na úrovni,“ tvrdí Kubinská.
Komplikovaná byrokracia
Nielen mladí začínajúci podnikatelia upozorňujú na skutočnosť, že na Slovensku je stále prebyrokratizované podnikateľské prostredie. „Začínajúce firmy, také ako my, sa musia najskôr zorientovať v základnej legislatíve a byrokracii v ich odvetví. Práve jej nedodržiavanie vie firmy vyjsť draho. Na druhej strane sa nám stáva, že niektoré mestá ju obchádzajú tiež. Smutná skutočnosť je, že veľa miest nedbá na to, či ihrisko, ktoré sa chystajú postaviť, spĺňa vôbec základné normy a má certifikát technickej spôsobilosti a bezpečnosti. Radšej ušetria pár stoviek eur, no keď sa niečo stane, zodpovednosť je na ich pleciach a súd ich môže vyjsť na niekoľko desiatok tisíc eur,“ povedal Matuška.
S nápadom až do Bangkoku
Matuška sa vlani prihlásil do súťaže Študentská podnikateľská cena 2015, ktorú vyhral a Slovensko so svojím podnikateľským nápadom zastupoval aj na celosvetovej súťaži pre mladých podnikateľov v Bangkoku. „Vidieť 50 mladých ľudí, ktorí vo svojich krajinách menia veci k lepšiemu, mi dalo množstvo energie pokračovať ďalej. Niektorí sme sa stretli znova začiatkom novembra na konferencii v Lisabone, a bolo úžasné vidieť, aký veľký pokrok každý z nás urobil. Na finále som sa rozprával s viacerými mentormi ohľadom našej firmy o ďalších nápadoch a získal som množstvo cenného know-how. Dokonca finalista zo Švédska sa mi rozhodol pomôcť a otvoriť dvere našej firme priamo k nim. Uvidíme, čo z toho nakoniec bude,“ komentoval Matuška. Potenciál rastu vidí nielen na slovenskom trhu, ale aj v západnej Európe a niektorých krajinách Blízkeho východu. V budúcom roku plánuje rozšíriť svoje podnikateľské aktivity v Rakúsku, následne v Nemecku a vo Francúzsku.
Foto: archív Dušana Matušku
Jeho cieľom je na Slovensku podporovať aktívne komunity. Ihriská dávajú možnosť ľuďom stretávať sa, navzájom sa motivovať, posúvať vpred a vytvárať nové priateľstvá. Matuškove aktivity nekončia len pri budovaní ihrísk, ale organizuje aj rôzne workout kempy, verejné tréningy, benefičné akcie alebo workshopy na školách. Chce docieliť, aby najmä jeho rovesníci zmysluplne trávili svoj voľný čas, a to prácou na sebe. Jeho mottom je „Life matters“, teda záleží na zdraví a živote spoločnosti, v ktorej žijeme.
Tak ako mnohí mladí podnikatelia aj on prihliada na spoločensky zodpovedné podnikanie. V ňom sa presadzuje firemná filantropia, dobrovoľníctvo a ochrana životného prostredia. „Je to forma podnikania, ktorá naberá dnes na sile, a týmto smerom sa chcem uberať aj ja. Nemá pre mňa zmysel ani mi nerobí radosť zameriavať sa len na finančné výhody z firmy, pokiaľ nevidím prínos svojej činnosti aj pre komunitu okolo seba. Isť spať s pocitom, že to, čo robím, bude pomáhať ľuďom a prinášať im radosť, je pre mňa obrovská odmena. Zároveň však firma musí žiť, aby túto radosť prinášala, a na to je nutné biznisové myslenie. Správny kokteil týchto dvoch elementov je pre mňa spoločensky zodpovedné podnikanie,“ doplnil Matuška. Odhaduje sa, že na Slovensku je v súčasnosti iba 600 startupových firiem. Napríklad vo Veľkej Británii je ich viac ako 15-tisíc. Tie slovenské spolu zamestnávajú okolo 3-tisíc ľudí.