Desaťročie chodíme s umelou inteligenciou. Ako si rozumieme?

, 01.07.2017 08:00
deti, elektronika, smartfón, technológie
O vplyve smartfónu na najmladšiu generáciu sa živo diskutuje. Podľa niektorých prieskumov ho nadmerne využíva každé desiate dieťa. Autor:

Desať rokov dozadu sa pred obchodmi firmy Apple tvorili dlhé rady. Začiatkom roku 2007 ukázal vtedajší šéf spoločnosti Steve Jobs svetu nový revolučný telefón, ktorý mal spojiť telefonovanie, hudobný prehrávač a internetový prehliadač. Niekoľkohodinové čakanie na nový produkt si 29. júna mnohí skracovali so svojimi laptopmi. Už o pár týždňov začali však ľudia s prenosnými počítačmi na kolenách z ulíc miest miznúť. A to je len jedna z najmenších zmien, ktorú prinieslo masové rozšírenie smartfónov. Pred desiatimi rokmi sa ľudstvo tak trochu nevedomky vrhlo do historicky prvého vzťahu s robotmi.

Od začiatku bolo jasné, že ide o revolúciu. Pri revolúciách však ani ich iniciátori netušia, ako napokon dopadnú. Začiatkom januára 2007 Steve Jobs predstavoval tri nové produkty – iPod, telefón a internetový prehliadač. Na prezentácii viackrát zopakoval tieto tri výrazy.

"Chápete to?“ Opýtal sa napokon víťazoslávne. Burácajúcemu publiku už bolo jasné, že Jobs nepredstavuje tri zariadenia, ale jeden iPhone. Ten nemôžeme nazývať prvým smartfónom, takto si hovorilo už niekoľko jeho predchodcov od iných firiem. Stopu v dejinách však nezanechali. Veď kto si dnes spomenie na názov aspoň jedného z nich?

Keď sa nový smartfón dostal v júni 2007 do predaja, spájal len niekoľko základných funkcií. Bol však čarovne jednoduchý. Ovládať iPhone oproti predchádzajúcim inteligentným telefónom bolo, ako keď ľudia na začiatku 90. rokov masovo prešli z textového ovládania počítača v prostredí MS DOS na grafické Windows. Jobs sa však pri uvedení iPhonu sústredil na technologickú inováciu a jednoduché ovládanie a pravdepodobne netušil, že štartuje aj spoločenskú revolúciu. Vari preto, že predstava robotov bola od čias Karla Čapka najmä humanoidná. Kto mal tušiť, že robot sa dá skryť aj do malej škatuľky?

Naše súčasné zahľadenie sa do smartfónov možno vyobraziť rôzne. Časopis New Yorker uverejnil nedávno letnú karikatúru, na ktorej dvaja chlapci na pláži vykopali hlboké jamy, do ktorých im postupne padali ľudia, ktorí nevnímali nič iné, len svoj smartfón. Jeden chlapec sa pritom škodoradostne pýtal druhého: "Tak čo, koľko si ich už chytil?“ Pred dvomi rokmi zase obletel svet obrázok davu, ktorý pozoroval príchod herca Johnnyho Deppa do istého bostonského kina. Každý sa na Deppa pozeral cez displej smartfónu, keďže si moment fotil či filmoval. Jedine jedna starenka si užívala moment "naživo“.

Americký komik Doug Stanhope sa počas jedného vystúpenia sťažoval, že ľudia, ktorí si nakrúcajú jeho vystúpenia aj všetko ostatné na mobil, sa stali len turistami vlastného života, nie jeho účastníkmi. V Číne nazvali ľudí kráčajúcich po ulici a hľadiacich pritom do smartfónov ako "dai tau juk“ – vo voľnom preklade "kmeň ľudí zahľadených dolu“ a v niektorých mestách tomuto kmeňu vyhradili špeciálne "smartfónchodníky“. Toto sú však len vonkajšie prejavy hlbších zmien, ktoré so sebou smartfóny priniesli. Ovplyvňujú vzťahy, to, ako získavame informácie, a vplývajú na ľudí aj fyzicky – napríklad rušením spánku.

Osemdesiatkrát denne

Nástup smartfónov bol naozaj ohromujúci. Rok pred zavedením iPhonu sa u nás počet majiteľov takýchto telefónov ani neevidoval, v Spojených štátoch mali inteligentný telefón (ešte nie dotykový) asi dve percentá populácie. Dnes sa u nás odhaduje, že smartfón vlastní až 60 percent populácie, v USA je to vyše 80 percent. Najväčším trhom pre smartfóny je však Čína, kde takýto typ telefónu vlastní viac ako polovica populácie, čo predstavuje až 770 miliónov ľudí, a India, kde síce inteligentný telefón má len necelá štvrtina ľudí, no tá predstavuje až 300 miliónov užívateľov smartfónov.

Rovnako je fascinujúce, koľko času týmto zariadeniam venujeme. Výskumy sa rôznia, no až polovica majiteľov týchto zariadení si smartfón prvýkrát pozerá už v posteli po zobudení sa (u miléniálov, teda generácie dnešných dvadsiatnikov a tridsiatnikov, je to dokonca až 66 percent). Počas dňa mobilu venujeme pozornosť približne každých 11 minút, teda asi 80-krát denne. Veselo-strašidelné sú aj prieskumy, akú dôležitosť smartfónom pripisujeme – pre 60 percent majiteľov smartfónov je ich telefón dôležitejší ako káva. Pre 93 percent mileniálov je smartfón dôležitejší než dezodorant alebo zubná kefka.

Odpovedí, prečo je to tak, je nekonečne veľa, podobne ako možností smartfónu. Od pôvodnej trojice prehrávač hudby – telefón – internetový prehliadač sa zo smartfónov rokmi vyvinul skutočný osobný asistent, ktorý naviguje šoférov, radí turistom, platí účty, ponúka hry a predovšetkým je prvotným prístupom do sveta sociálnych sietí – teda k priateľom, známym, celebritám, firmám atď. (sociálne siete a Facebook pohltia štvrtinu času, ktorý ľudia venujú smartfónom, prehliadaniu internetových stránok venujú len desať percent času, správam zo sveta iba dve percentá). Smartfón je teda dnes vlastne rozšírením reality.

Nakoľko je takéto masové rozšírenie prospešné a zdravé, sa stále vedú debaty. Dnes jestvujú rôzne dotazníky, na základe ktorých sa dá určiť, či je používanie smartfónu už problémové. V Británii a Južnej Kórei sa napríklad podľa týchto metód nezdravé (nadmerné) používanie smartfónov týka každého desiateho dieťaťa. S problémom sa však bojuje viac prevenciou ako liečbou. Napríklad v psychiatrickej liečebni na Prednej Hore sa momentálne zo závislosti od smartfónu nelieči nik (iba zo závislosti od on-line gamblingu či hier). V bratislavskom Centre pre liečbu drogových závislostí sa objavia ľudia závislí na smartfónoch len zriedka, podľa slov jeho riaditeľa Ľubomíra Okruhlicu však ich stav zväčša súvisí s inou psychickou poruchou. To však nič nemení na fakte, že smartfóny ovplyvňujú medziľudské vzťahy.  

Žiarlivosť na telefón

O tom, že prirovnávanie nadmerného používania smartfónov k láske nie je prehnané, svedčí napríklad výskum psychologičky Catherine Steiner-Adair, ktorý uskutočnila pre svoju knihu o ochrane detí a rodinných vzťahov v digitálnej ére. V rámci neho spravila rozhovory s tisíckou detí vo veku od štyroch do osemnástich rokov, pričom od nich chcela, aby hovorili o tom, ako ich rodičia používajú smartfón. Slová detí, ktoré sa s touto témou najčastejšie spájali, boli "smutný, nahnevaný a osamelý“. Viaceré deti jej opisovali zážitky, ako rodičom mobil schovávali či ho rovno hodili do záchodu. Žiarlili naň.

"Správame sa spôsobom, ktorý deťom hovorí, že na nich až tak nezáleží, že nie sú pre nás zaujímavé. Že sú menej podstatné ako niekto alebo niečo, čo nám zazvoní na mobile a preruší náš čas s nimi. Nevieme síce zatiaľ presne povedať, ako tieto malé momenty prerušenia kontaktu medzi rodičom a dieťaťom ovplyvňujú dieťa v dlhodobom horizonte, ale na základe príbehov, ktoré som počula, by som navrhla rodičom, aby si dvakrát rozmysleli, či sa budú hrať s mobilom, keď sa práve venujú svojim deťom,“ povedala psychologička pre web asociácie verejných amerických rozhlasových staníc NPR.

Zdôraznila aj to, že ak rodič preruší hru s dieťaťom, a ono si preto dožaduje jeho pozornosti, môže rodič podvedome reagovať podráždene. "Keď totiž odpovedáte na nejakú správu, mozog sa prepne do módu urgencie, ktorý vyžaduje rýchle dokončenie úlohy. Máte pocit, že ste v časovej tiesni. To tiež znamená, že ste viac podráždení, ak vás niekto vyruší.“ Smartfóny ako konkurencia vo vzťahoch – to však platí aj pre páry. Magazín Psychology of Popular Media Culture (Psychológia kultúry populárnych médií) spravil vlani prieskum medzi 170 študentami, ktorí boli vo fungujúcom vzťahu. Autori zisťovali, ako veľmi používali smartfóny.

Steve Jobs predstavil pred desiatimi rokmi...
Steve Jobs predstavil pred desiatimi rokmi svetu iPhone, do predaja sa dostal v júni 2007. Autor: Profimedia

Hoci išlo o fungujúce vzťahy, študenti a študentky, ktorých partneri a partnerky používali mobil častejšie, sa cítili vo vzťahu menej istí. Matthew Lapierre z Arizonskej univerzity, ktorý prieskum viedol, dodal, že študenti a študentky ani tak nežiarlili, že partner/ka mobil využíva, ale že má k nemu vzťah. Môže to znieť iracionálne, ale na mobily (podobne ako deti) v istom zmysle žiarlili. Americký film Ona z roku 2013 tento fenomén zachytil a trochu pritiahol za vlasy, keď predstavil príbeh muža, ktorý sa zaľúbil do operačného systému so ženským hlasom. No v realite sa smartfóny naozaj stávajú čoraz ľudskejšími.

Smartfón predpovedal už Tesla 

V novej knihe o "tajnej histórii iPhonu“, ktorá vyšla uplynulý týždeň, sa objavila informácia, že Jobs pôvodne bránil jednotlačidlovému ovládaniu a želal si ďalší "gombík“. Napokon ustúpil a umožnil svojmu telefónu vyniknúť jednoduchosťou. O desať rokov neskôr však takáto jednoduchosť nestačí. Podobné ovládanie dávno priniesli aj iné značky, displeje sa nedajú ustále zväčšovať a zostrovať a ani vývin batérií nepostupuje revolučne. Preto sa výrobcovia snažia bodovať väčšou ľudskosťou ich zariadení. Už roky k tomu dopomáhajú napríklad hlasoví asistenti, ktorí čoraz viac komunikujú ako reálni ľudia.

Revolúcia smartfónov priniesla ešte väčšie zrýchlenie života. Internet v 90. rokoch zabezpečil okamžitý a priamy kontakt s celým svetom len teoreticky. Človek stále musel nájsť počítač s pripojením. Smartfóny spojili svet v reálnom čase naozaj. So všetkými pozitívami aj negatívami. K negatívam revolúcie patrí neschopnosť zastaviť sa a reflektovať ju. Asi preto si ľudstvo neuvedomuje, že jeho nezanedbateľná časť dostala počas posledného desaťročia vlastného robota. Iného, o akom sa hovorilo celé 20. storočie, no vďaka aplikáciám a internetu vecí, ktoré umožňujú cez smartfón ovládať celú domácnosť, s podobnými schopnosťami.

Vlastne sa ani nedá skonštatovať, že by takéto zariadenia prišli nečakane. "Budeme komunikovať priamo, bez ohľadu na vzdialenosť. Budeme sa nielen počuť, ale aj vidieť, zariadenia k tomu určené budú malé, zmestia sa do vrecka.“ To nie je citácia Steva Jobsa, ale slová ďalšieho veľkého vizionára Nikolu Teslu, ktoré vyslovil v rozhovore pre časopis Collier’s v roku 1926, teda tri desaťročia pred Jobsovým narodením. Časopis Mechanix Illustrated zase už v roku 1950 publikoval článok, v ktorom ukázal telefón, ktorý akoby kopíroval iPhone z budúcnosti, aj s jeho funkciami, len ho zaobalil do okrúhleho tvaru.

Všetci však hovorili o telefóne a aj dnes je reč o smartfóne. To zariadenie nevoláme inteligentný asistent, multifunkčný ovládač, stále je to len "fón” – čo je možno jeden z dôvodov, prečo akoby stále nechápeme dosah tohto vynálezu. Kým sa v článkoch o robotických vysávačoch či brutálne drahých robotických projektoch automobiliek periodicky opakuje, čo bude treba robiť v budúcnosti pri spolužití s robotmi, o tom, ako žiť s robotmi ukrytými v smartfónoch už dnes, sa hovorí žalostne málo. Smartfón vás síce nezabije ako zle naprogramovaná robotická ruka v automobilke, výzvy s ním spojené sú však oveľa pálčivejšie.  

Digitálna amnézia

Zatiaľ bola reč skôr o pasívnom pôsobení smartfónov. To, že odvádzajú našu pozornosť od vzťahov alebo že z nás robia živých zombie, je len prejavom toho, že im chceme venovať čas. Vďaka svojmu multifunkčnému využitiu však dokážu aktívne ovplyvňovať správanie nielen jednotlivcov, ale celých spoločností. V spomínanom filme Ona sa hlasová asistentka snažila svojmu užívateľovi dohodiť reálnu partnerku. Internetové zoznamovanie nie je novinkou, ktoré priniesli smartfóny, no služby ako Tinder, umožňujúce okamžité stretnutia, zmenili podľa viacerých prieskumov spôsob, akým mladí ľudia „randia“.

Ďalšia oblasť, v ktorej smartfóny ovplyvňujú predovšetkým mladých ľud, je spôsob získavania a interpretácie informácií. Už v roku 2011 psychologička Betsy Sparrow z Kolumbijskej univerzity opísala, že internet umožnil tzv. digitálnu amnéziu. Ľudia držia v hlave menej poznatkov a v lepšom prípade ich nahradzujú vedomosťou, ako a kde tieto informácie v on-line prostredí získať. Odborníci hovoria, že ľahký prístup k informáciám môže spôsobovať, že mladí ľudia sú veľmi sebaistí, čo sa faktov týka, pričom slabne schopnosť hľadania súvislostí medzi nimi. No dlhodobé výskumy v oblasti kognitívnej vedy ešte len prebiehajú.

Smartfóny však už stihli ovplyvniť celú spoločnosť, a to v globálnom meradle. Hudobný biznis by sa určite menil v prospech streamovacích služieb pomalšie, nebyť smartfónov. Aplikácia ako Uber by ani nemohla vzniknúť. Ide pritom o modely, ktoré úplne zmenili tradičný trh vo svojej oblasti a dodnes vyvolávajú veľké kontroverzie (streamovanie hudby preto, že neposkytuje hudobníkom primeranú odmenu, a Uber zase tým, že obchádza zákony taxislužieb v rôznych krajinách). Arabská jar bola možná aj pre veľké rozšírenie sociálnych sietí a smartfónov. Očakáva sa, že smartfóny onedlho vytlačia aj platenie peniazmi.

Samozrejme, nespočetne veľa aplikácií smartfónov posúvajú spoločnosť vpred. Obsahujú funkcie pre väčšiu bezpečnosť, jednoducho spájajú blízkych na rôznych koncoch sveta. V niektorých rozvojových krajinách predstavujú prvý kontakt s informačnými technológiami a otvárajú ich svetu (keďže fázu počítačov skrátka vynechali). Poskytujú okamžitý prístup k informáciám, umožňujú ovládať iné zariadenia atď. A možno práve teraz, keď ich revolúcia zvoľna doznieva (revolučný iPhone, Samsung ani smartfón inej značky tu posledné roky neboli) a nová ešte nenastala, je konečne čas lepšie nastaviť vzťah s nimi.

Priesvitná budúcnosť

V prvom rade však treba uznať, že ide o inteligentných spoločníkov. Pripustiť, že tak ako my vplývame na ich funkcie, oni ovplyvňujú nás. Skrátka, možno je čas zaviesť nejaké nové zákony robotiky, aké svojho času spísal Isaac Asimov, tentoraz s vedomím, čo môže byť považovné za robota v 21. storočí. Ak to nespravíme teraz, unesie nás blížiaca sa ďalšia revolúcia. A tá podľa technologických expertov smeruje práve k tomu, aby sme so smartfónmi komunikovali ľudskejšie. Aby sme sa s nimi mohli dorozumievať prostredníctvom gest, rozprávať sa s nimi a dávať im pokyny ako ľudským bytostiam.

To je tá rizikovejšia časť budúcnosti smartfónov, lebo už umožňuje realizáciu rôznych sci-fi scenárov. Populárna téma je, ako sa bude dať rozoznať, či robot niečo naozaj autonómne cíti. Budúce generácie smartfónov môžu preto niektorým introvertom takmer plnohodnotne nahradiť ľudský kontakt. Pred pár dňami sa zase v médiách objavila správa o tom, že umelá inteligencia, ktorú využíva Facebook, si vytvorila pri komunikácii s inou umelou inteligenciou vlastný jazyk, ktorému ľudia nerozumejú. Ľudskejšie smartfóny teda možno prinesú aj ľudskejšie problémy. A nebezpečenstvá.

Na druhej strane, budúcnosť smartfónov sa môže uberať aj smerom od súčasného robotického hľadenia do obrazovky. S príchodom rozšírenej reality (najznámejším príkladom bol minuloročný hit – hra Pokémon Go), ktorá umožňuje do skutočného sveta vkladať cez obrazovku mobilu doplňujúce prvky (pri hre rôzne potvory, v turistickej aplikácii napríklad názvy vrchov, na ktoré sa dívame), sa hovorí aj o mobiloch, ktoré by splývali s prostredím. Priesvitný mobil mal byť na svete už v roku 2013, teraz sa častejšie hovorí o rôznych papierovo tenkých obrazovkách či dokonca o monitoroch ukrytých v šošovkách.

Upieranie pohľadu do mobilu teda možno časom odíde, no nepríčetný výraz človeka odtrhnutého od reality sotva. Obmedzovanie času so smartfónmi teda môže byť súčasťou slušného spoločenského správania, ak si to spoločnosť tak bude želať. A jednotlivcom, ktorí s tým budú mať problém, už dnes môžu pomôcť aplikácie ako je slovenská NeZávislosť, ktorá monitoruje čas strávený na internete v mobile a umožňuje nastavenie "stopky“. S umelou smartfónovou inteligenciou sme si totiž porozumeli za desaťročie až príliš dobre. Treba si však pripomenúť, že pri tom desaťročnom zaľúbenom žúre sme sa o nej dozvedeli vlastne veľmi málo.

Čo priniesli smartfóny

V cudzine ako doma

Cesta do diaľav vyžadovala kedysi poctivú prípravu a vhodnú mapu. Vďaka GPS v smartfónoch a aplikáciám s mapami sa dnes ľudia zorientujú v neznámom priestore oveľa ľahšie. Dokonca nielen v urbánnom, ale aj prírodnom – existujú rôzne aplikácie s mapami horských a lesných chodníkov pre turistov či cyklistov. Svetu so smartfónmi aj lepšie rozumieme, okrem textových slovníkov už existujú aj aplikácie, pri ktorých stačí namieriť fotoaparátom mobilu na nápis v cudzom jazyku a on sa automaticky zmení na text vo vám zrozumiteľnom jazyku.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Posadnutosť zdravím

Nadšenie pre zdravší životný štýl síce neprišlo spolu so smartfónmi, ale tie na ceste k nemu výrazne dopomáhajú. Od aplikácií, ktoré ukazujú, ako cvičiť, cez tie, ktoré merajú športové výkony až po zdravotné, ktoré sledujú váhu, tep, koľko človek spáli kalórií a iné ukazovatele, všetky majú spoločné, že motivujú k zdravšiemu správaniu. Smartfóny sa však stávajú aj serióznym pomocníkom lekárov. Aj na Slovensku prebiehal projekt, kde s pomocou smartfónov a fit náramkov sledovali lekári na diaľku zdravotný stav pacientov s cukrovkou.

Encyklopédia vo vrecku

Pamätáte si ešte na tie časy, keď ste večer pri poháriku aj celú hodinu diskutovali o tom, koľko bodov nazbieral vo svojej kariére hokejista Wayne Gretzky či v koľkých bondovkách hral Sean Connery? Smartfóny zničili takéto "krčmové hádky”, keďže každú informáciu si dnes môžete vygoogliť v priebehu pár sekúnd. Mať také množstvo znalostí vo vrecku podľa vedcov mení aj to, ako používame mozog. Menej priestoru nám v ňom zaberajú fakty a viac metódy a cesty, ako sa k faktom dostať. Či je to v poriadku, ukáže až dlhšie spolužitie so smartfónmi.

Rozšírená realita

Relatívne nová funkcia, ktorá má však obrovský potenciál. A aj riziká. Minulý rok ovládla svet hra Pokémon Go, pri ktorej ste v skutočnom svete, keď ste naň pozreli cez obrazovku mobilu, videli rôzne príšerky, ktoré ste mali chytať. To bolo ale len predstavenie technológie, ktorú môžu v blízkej budúcnosti využívať obchodníci (doplňujúce informácie k tovaru, ktorý ponúkajú), turisti (názvy vrchov, na ktoré sa práve dívate)… ale aj špekulanti (osobné dáta ľudí, na ktorých namieria svoj telefón, ktoré získajú napríklad zo sociálnych sietí).

Svet ovládli selfie

Prvá selfie, teda fotografia, na ktorú si človek odfotografuje (aj) samého seba, vznikla v roku 1839 a dochovala sa na kovovej platni. Odvtedy si ľudia fotia samých seba nepretržite, ale nikdy to nebolo s takou intenzitou, ako s príchodom smartfónov (a sociálnych sietí). V roku 2014 si napríklad počas oscarového večera spravili selfie Brad Pitt, Angelina Jolie, Meryl Streep, Julia Roberts a Kevin Spacey a ich obrázok do týždňa zdieľali štyri milióny ľudí! Veľa sa diskutuje, ako táto móda sebaprezentácie ovplyvňuje mladú "instagramovú” generáciu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#umelá inteligencia #technológie #roboti
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk