„Aj keď je pre nadaných mladých huslistov bežné, že si na zvláštne príležitosti požičiavajú staré talianske husle, naše výsledky poukazujú na to, že by im dobré nové husle slúžili lepšie,“ zverejnil v odbornom časopise tím pod vedením Claudie Fritzovej z Univerzity Pierra a Marie Curieovcov v Paríži. Vedci sa pokúsili zistiť, ako je to naozaj so zvukom legendárnych stradivárok, pretože ich povesť už v minulosti spochybnilo niekoľko výskumov.
V roku 2009 napríklad francúzsky vedec Jean-Philippe Echard odhalil, že lak, ktorý v 17. a 18. storočí používal výrobca spomenutých huslí Antonio Stradivari (1644 – 1737), nebol ničím výnimočný. Pozostával z látok, ktoré sa v tom čase bežne používali.
V roku 2012 zase Fritzová s kolegami zistila, že zvuk stradivárok nedokážu od nových huslí rozoznať ani samotní husľoví virtuózi. Dokonca sa ukázalo, že ak si mali vybrať podľa zvuku, dávali prednosť modernému nástroju. Napriek tomu sa za pravé husle z dielne Stradivari, z ktorých je dnes na svete podľa odhadu asi 600 kusov, neraz platí astronomická suma.
Fritzovej tím sa rozhodol otestovať zvuk týchto značkových huslí v koncertnej sále. Mnohí huslisti sú totiž presvedčení, že v takých priestoroch majú stradivárky lepší zvuk, ktorý je pre ne typický. Vedci preto pozvali odborné publikum – výrobcov huslí, huslistov, hudobníkov, hudobných kritikov, skladateľov či odborníkov na akustiku a posadili ich do hľadiska najlepšej koncertnej sály v Paríži.
Uznávaní husľoví virtuózi so zaviazanými očami potom týmto 55 poslucháčom prehrali niekoľko melódií – vždy na stradivárkach aj na moderných husliach, pričom diváci nemohli vidieť, na akom nástroji hrajú. Výsledok bol ohromujúci – huslisti, ktorí hrali, ani publikum nedokázalo určiť, či počujú zvuk stradivárok, alebo nových huslí. Pri uvádzaní nástroja sa toľkokrát zmýlili, až bolo jasné, že hádajú celkom náhodne. Väčšina z nich sa dokonca zhodla, že lepší zvuk majú moderné husle. A bolo úplne jedno, či huslisti hrali sólo, alebo v sprievode orchestra. Najbližšie k uhádnutiu, že išlo o stradivárky, mali tí virtuózi, ktorí tento nástroj sami vlastnili.
Podobne sa skončil pokus vo väčšej koncertnej sále v New Yorku, kde publikum netvorili odborníci, ale bežní poslucháči. Tu boli závery ešte jednoznačnejšie – až 80 percent ľudí zhodnotilo, že lepší zvuk ako výrobky majstra Stradivariho majú husle zo súčasnosti.