Miesto činu: rozsiahla nekropola používaná od 8. do 5. storočia pred Kristom vo Phalerone, jednom z prístavov antických Atén. Nie sú tu žiadne monumenty ani náhrobné nápisy ako na ďalšom cintoríne antických Atén Kerameikos, ale prosté hrobky vyhĺbené v piesčitej pôde. Vedľa nich sa nachádzajú zvyšky hraníc na spaľovanie mŕtvych a veľké nádoby z pálenej hliny pre novorodencov a malé deti.
Práve na tomto mieste archeológovia od roku 2012 odkrývajú podivuhodné kostry: mŕtvi mali zviazané ruky na chrbte alebo na bruchu, niekedy mali zviazané aj nohy a niektorí mŕtvi ležali s tvárou na zemi, ako keby mali byť ešte aj v smrti ponížení.
Písomné zdroje a zachované pamiatky, ktoré sú v tomto období starovekého Grécka vzácnejšie, vypovedajú predovšetkým o histórii elít a víťazov. Keby sme sa opierali pri dešifrovaní minulosti len o ne, bolo by to ako keby sme teraz čítali len noviny, aby sme sa dozvedeli, čo sa deje vo svete.Panajotis Karkanas, riaditeľ laboratória Malcom Wiener
Výskum vyvrcholil vlani, keď odkryli hrobku s pozostatkami 80 mužov zviazaných reťazami. Takýto nález nemá v Grécku obdobu, hovorí archeologička Stella Chrysulakiová.
Podľa prvých skúmaní ide o mladých a dobre živených mužov, ktorých uložili do hrobky v troch radoch, niektorých na chrbát, iných na brucho a 52 z nich pochovali s rukami nad hlavou. Ich život ukončil úder do hlavy. Zrejme išlo o popravu z politických dôvodov, ktorú môžeme podľa nálezu dvoch hrncov nájdených v hrobke datovať do rokov 675 až 650 pred Kristom, vysvetľuje Chrysulakiová.
Bolo to obdobie utvárania mestského štátu a prechodu k demokracii na pozadí silných politických otrasov a napätia medzi tyranmi, aristokratmi a obyčajnými občanmi, hovorí bioarcheologička Elenna Prevedoruová, ktorá vedie vyšetrovanie smrti týchto osôb na Americkej archeologickej škole v Aténach.
Mŕtvi mohli byť rebeli bažiaci po tyranii
Archeológovia na základe rozprávania antických historikov Hérodota a Tukydida uvažujú o možnosti, že mŕtvi mohli byť stúpencami aristokrata a bývalého olympijského víťaza Kylóna, ktorých vyvraždil mocný klan Alkmeónovcov po zmarenom pokuse nastoliť tyraniu.
„Na to, aby sme prípad vyriešili, používame všetky metódy, ktoré preslávili televízne detektívne seriály,“ žartuje Panajotis Karkanas, riaditeľ supermoderného laboratória Malcom Wiener pri Americkej archeologickej škole.
Projekt zrejme bude trvať dlho, päť až sedem rokov, pretože zahŕňa aj všetkých ostatných pochovaných v nekropole, ktorých je viac než tisícka.
Na to, aby sme prípad vyriešili, používame všetky metódy, ktoré preslávili televízne detektívne seriály.Panajotis Karkanas, riaditeľ laboratória Malcom Wiener
Dokonca aj mŕtvi bez príbehu, najmä stovky malých detí, môžu vypovedať o životnom štýle a vtedajších chorobách a vrhnúť tak ďalšie svetlo na antické Atény, hovorí Karkanas.
Nezastupiteľnú úlohu tu podľa neho hrá bioarcheológia, ktorá môže skúmať človeka zblízka, jeho životné prostredie a jeho každodenný život.
„Písomné zdroje a zachované pamiatky, ktoré sú v tomto období starovekého Grécka vzácnejšie, vypovedajú predovšetkým o histórii elít a víťazov. Keby sme sa opierali pri dešifrovaní minulosti len o ne, bolo by to ako keby sme teraz čítali len noviny, aby sme sa dozvedeli, čo sa deje vo svete,“ dodáva Karkanas.