Veselý cintorín v Rumunsku baví návštevníkov čiernym humorom

Smrť nemusí byť vždy tragická, prinajmenšom súdiac podľa rumunského cintorína, kde mŕtvi bavia návštevníkov príbehmi zo svojho života. Veselý cintorín v dedine Sapanta na severozápade krajiny sa vyznačuje viac ako tisíckou vyrezávaných pravoslávnych krížov s farbistými epitafmi a naivnými kresbami.

28.09.2017 10:35
Veselý cintorín Foto: ,
Rumunská obec Sapanta ukrýva cintorín s radmi farebných krížov s kresbami a nápismi v miestnom nárečí.
debata

V malej obci sa udrží málo tajomstiev, a tak sa všetky nedostatky živých po smrti premenia na „cintorínske umenie“. Tento vecný prístup okorenený čiernym humorom vyrastá z tradičnej dedinskej kultúry v regióne a priťahuje návštevníkov. Napriek odľahlosti – dedinka leží asi 600 kilometrov severozápadne od Bukurešti – sa stala jednou z hlavných turistických atrakcií v krajine.

„Tento cintorín nie je len cintorín. Ľudia si tu uvedomujú, že je to skutočne miesto, kde sa môžete smiať sami na sebe,“ myslí si šesťdesiatdvaročný rezbár Dumitru Pop Tincu, ktorý vo svojej dielni zhotovil mnohé z miestnych krížov. S novinármi hovoril oblečený v tradičnom vyšívanom kroji a so slameným klobúkom na hlave.

Pestré farby smrti

Skupina nemeckých turistov si zvedavo prezerala rady modrých, žltých, zelených a červených krížov s kresbami a nápismi v miestnom nárečí. Podľa niektorých je toto miesto skôr múzeom v prírode než cintorínom.

„Počúval som o tom v detstve. Rodičia mi rozprávali o veselom cintoríne. Vždy som sem chcel prísť a vidieť to, ale podarilo sa mi to až teraz,“ uviedol šesťdesiattriročný Gerhard Schuster, ktorý sa narodil v Rumunsku, ale žije v Kemptene na juhu Nemecka.

Jedna z kresieb zachytáva mladého muža a vozeň metra, ktorý ho zrazil. Epitaf hovorí: „Tak veľmi som miloval život, odišiel som do západnej Európy. Parížske metro možno bolo mojím prekliatím. Hazardoval som a zomrel v šestnástich rokoch v roku 2001.“

Tvrdo pracoval, rozmliaždil ho kamión

Niektoré kríže pripomínajú moderné kázanie o morálke. Napríklad epitaf vodiča kamiónu varuje pred uštvaním sa prácou. „Drel som sa, aby som zbohatol a všetkých predstihol. Prial by som si, aby sa ľudia zastavili a prečítali si na mojom kríži, čo sa stalo: môj kamión sa prevrátil a rozmliaždil ma. Zomrel som v Barcelone v 42 rokoch.“

S nápadom vyryť epitafy a jednoduché kresbičky na kríže prišiel v roku 1935 miestny rezbár Stan Ioan Patras. Do svojej smrti v roku 1977 zhotovil okolo 700 krížov. Ten na jeho hrobe hlása, že bol tvorcom veselého cintorína.

Kríže stoja od 2000 do 5000 lei (približne 435 – 1100 eur) a trvá aj niekoľko týždňov, kým ich vytvoria. Niektoré kríže sú zábavné, iné jednoducho smutné. Kríž na jednom hrobe vypovedá, že trojročné dieťa prešlo auto. Ďalší rozpráva príbeh tridsaťosemročného muža, ktorého „neľútostná smrť“ vzala žene a dvom dcéram.

„Tieto verše a obrázky obsahujú veci, ktoré nám pripomínajú, o čom je život,“ hovorí o filozofii miestneho cintorína rezbár Dumitru Pop Tincu.

debata chyba
Viac na túto tému: #Rumunsko #atrakcia #veselý cintorín #Sapanta