Väčšina ľudí má aspoň nejaké povedomie o vplyve civilizácie na charizmatické druhy živočíchov. Kampane na záchranu pánd, goríl, nosorožcov či slonov majú dlhú históriu a sú dobre známe po celom svete. Veď koho by neobmäkčil pohľad do nevinných očí koaly?
Otázka úspešnosti ochrany týchto druhov je iná vec, ale aspoň existuje nádej, že niektoré veľké druhy cicavcov predsa len prežijú.
Drvivú väčšinu živočíchov však väčšina ľudí považuje za nepotrebné alebo o nich nevie prakticky nič; v horšom prípade si o mnohých z nich ľudia myslia, že im môžu uškodiť. A to najmä v prípade, ak príde reč na často otravný hmyz. Táto neuveriteľne rozsiahla a veľmi zaujímavá časť rozmanitosti života na planéte sa teší skutočnému záujmu iba niekoľkých málo vedcov a nadšencov. Tí nedávno prišli s varovaním, ktoré obletelo všetky významnejšie svetové médiá a populárno-vedecké časopisy: entomológovia upozornili, že dochádza k rýchlemu úbytku hmyzu. Prečo by nás táto informácia mala znepokojovať?
Lietajúci základ potravinového reťazca
Podľa zaradenia do ríše zvierat tvorí hmyz (lat. Insecta) samostatnú triedu v rámci väčšieho kmeňa článkonožcov (lat. Arthropoda). Medzi článkonožce patria organizmy s pevnou vonkajšou kostrou, článkovaným telom a článkovanými končatinami. Hmyz má navyše ešte ďalšiu charakteristiku, ktorá ho odlišuje od zvyšku článkonožcov: väčšina druhov nesie dva páry krídel.
Entomológovia (názov vedného odboru pochádza z gréckeho slova entomos, teda „rozdelené na časti“ ) doteraz opísali viac ako milión druhov hmyzu. Je to viac ako polovica všetkých opísaných druhov živočíchov, pričom sa predpokladá, že celkový počet hmyzích druhov žijúcich na zemi môže presahovať až neuveriteľných 10 miliónov druhov. Ide teda v súčasnosti o najrozmanitejšiu skupinu živočíšnej ríše, ktorá sa výborne prispôsobila prakticky všetkým prostrediam na planéte. Výnimku tvoria oceány, ktoré okrajovo obýva iba niekoľko druhov.
História vývoja človeka je s hmyzom úzko spätá. Aj preto máme tendenciu rozdeľovať niektoré druhy na užitočné a škodlivé, hoci z pohľadu prírody nič také neexistuje. Pravda však je, že vzťah hmyzu a človeka nie je jednoznačný: niektoré druhy nás skutočne ohrozujú na živote, iné sú však výborným zdrojom živín a potravy. Pre ľudí je napríklad veľmi nepríjemné spojenie parazitov s hmyzom, ktorý im slúži ako nástroj dopravy na väčšie vzdialenosti.
Bez neho by bol akčný rádius nebezpečných parazitov oveľa menší. Otravný bodavý hmyz dokáže ľuďom znepríjemniť život aj vlastnými silami, ďalšie druhy symbolizujú obrovské straty na úrode. Naopak, včely a ďalšie druhy opeľovačov nám podľa kvalifikovaných odhadov zabezpečujú až tretinu všetkej potravy.
Nech však už máme k hmyzu akýkoľvek vzťah, nič to nemení na skutočnosti, že tvorí základ potravového reťazca väčšiny ekologických systémov. Zjednodušene povedané, keby nebolo hmyzu, neboli by sme tu ani my.
Začalo sa to včelami
Do povedomia širšej verejnosti sa problematika úbytku, v tomto prípade jednoznačne užitočného, hmyzu dostala už koncom decembra 2013. Vtedy Európska komisia zakázala v celej EÚ používať pesticídy. Začali sa objavovať prvé vedecké dôkazy, že neonikotinoidy prispievajú k fenoménu hromadného úhynu včiel, ktorý dostal anglický názov CCD (colony collapse disorder, slovensky syndróm kolapsu včelstiev).
Vedci napríklad zistili, že používanie niektorých chemických látok zvyšuje náchylnosť hmyzu na parazity až trojnásobne. Môže sa to zdať málo, ale v žiadnom prípade nejde o nezanedbateľné čísla. Pokles včelstiev sa v niektorých oblastiach Európy a USA pohyboval v desiatkach percent, a často išlo o vyše polovičný pokles.
Na Slovensku má síce včelárstvo dlhú históriu, no napriek tomu sme prijatie zákazu neonikotinoidov nepodporili. Možno naše úrady čakali na presvedčivejšie dôkazy. Tie na seba naozaj nenechali dlho čakať.
Rozsiahla štúdia z roku 2015 priniesla prvý dôkaz o tom, že veľkoplošná aplikácia neonikotinoidov skutočne prispieva k zvýšenému úhynu včelstva. Dokázali to autori, ktorí zozbierali údaje z Anglicka a Walesu. Pochádzali z rokov 2000 až 2010 z územia s rozlohou takmer tristotisíc hektárov, kde sa pestovala repka olejná. V posledných rokoch pribudlo veľa ďalších vedeckých štúdií dokazujúcich zlý vplyv nových pesticídov na obranyschopnosť hmyzu. Vôbec to však nie je jediný faktor, ktorý ohrozuje včely vo veľkom.
Diskusia, rovnako ako to býva v prípade mnohých iných „kontroverzných“ a zložitých tém, kde do hry vstupujú rôzne záujmové skupiny a silné ekonomické záujmy, zostala neukončená. Zástancovia používania pesticídov dodnes poukazujú na štúdie, podľa ktorých sa v kontrolovaných experimentoch negatívny vplyv pesticídov na včelstvo nepreukázal.
Pravda je, že rovnaké pesticídy sa používajú v Kanade aj v Austrálii, a syndróm kolapsu včelstiev sa tu výrazne neprejavuje. Koniec koncov, neonikotinoidy sa v 90. rokoch minulého storočia začali používať ako náhrada výrazne toxických a rizikových látok, ako napríklad DDT.
Problém narastá
Netrvalo dlho a nezostalo iba pri včelách. Britský entomológ profesor Mark Brown z Royal Halloway University v Londýne poukázal v rovnakom čase na podobný pokles populácií čmeľov. Brownovi a jeho kolegom nedávno vyšla v prestížnom časopise Nature štúdia, v ktorej po prvý raz ukázali, že po vystavení thiametoxamu (takisto člen skupiny neonikotinoidových pesticídov) klesá schopnosť kráľovnej založiť kolóniu takmer o tretinu. Takýto pokles postačuje na výrazné zvýšenie rizika vymretia celej populácie, a to bez ohľadu na ďalšie faktory.
Nemeckí entomológovia začali dlhodobý experiment už v roku pádu Berlínskeho múru. Výsledky pokusu, ktorý trval 25 rokov, ich samotných prekvapili. Od roku 1989 sledovali v takmer deväťdesiatich špeciálnych stanoch na zachytávanie hmyzu rozmiestnených po západnom Nemecku, ako sa mení početnosť a druhová pestrosť hmyzu.
Slovami nemeckého entomológa Martina Sorga, ktorý sa zúčastnil na monitorovaní, boli ich výsledky „dramatické a depresívne, ovplyvňujúce všetky druhy hmyzu od motýľov cez včely až po pestrice“. O výsledkoch výskumu informovali nemeckí vedci v parlamente v roku 2016. Tieto obavy potvrdila aj ďalšia štúdia ich kolegov, ktorí sledovali vybranú skupinu motýľov v chránenej oblasti pri Regensburgu. Z pôvodného počtu 117 druhov motýľov v roku 1840 klesol ich počet na súčasných 71.
Niektorí entomológovia sa obávajú, že postupný pokles hmyzu si ľudia všimnú až vtedy, keď bude príliš neskoro. A závažné zmeny sú už tu. V roku 2010 si napríklad kanadskí biológovia všimli, že dochádza k pomerne rýchlemu poklesu populácie tých druhov vtákov, ktoré sa živia prevažne hmyzom. Druhy, ktorých potrava je zložená zo semien rastlín, podobné problémy nemajú.
Ekológovia a biológovia sa zhodujú, že pozorované trendy nemajú jedného spoločného menovateľa, ale vinníkmi je rad faktorov počnúc ničením životného priestoru hmyzu cez odlesňovanie a fragmentáciu ekosystémov a urbanizáciu až po premenu krajiny na poľnohospodársku pôdu.
Aj slovenskí vedci si všímajú zmeny vo svete hmyzu. Slovenský entomológ profesor Peter Fedor upozorňuje, že pokles početnosti hmyzu je fenomén, ktorý možno výraznejšie vysledovať už od polovice minulého storočia. Jeho vedecký tím zaznamenal poklesy v diverzite a kvantite hmyzu v aeroplanktonických spoločenstvách lesných ekosystémov.
Podľa Fedora ide o veľmi závažnú tému, ktorej ani zďaleka médiá nevenujú dostatok pozornosti. K faktorom negatívne ovplyvňujúcim druhovú početnosť a rozmanitosť hmyzu pridáva Fedor aj chemické znečistenie ovzdušia, vody a pôdy, elektromagnetický smog, zmeny v štruktúre krajiny, ale aj všadeprítomné vplyvy klimatickej zmeny. V prípade klimatickej zmeny môže ísť podľa Fedora o celkom paradoxný fenomén, pri ktorom v istom okamihu vzrastie rozmanitosť druhov prostredníctvom prieniku nepôvodných (často inváznych) druhov, no vplyvom narušenia dlhodobých ekologických vzťahov dochádza k agresívnemu vytláčaniu pôvodných menej konkurencieschopných druhov.
Nie je rozumné hľadať vysvetlenie týchto negatívnych javov v jedinej kľúčovej príčine. Vo väčšine prípadov ide o synergické pôsobenie s násobnou silou a dosahom na životné prostredie.
Syndróm čistého skla
Najnovšie prišli vedci s ďalším varovaním. Pokles množstva všetkého lietajúceho hmyzu dosiahol v chránených oblastiach Nemecka za uplynulých 27 rokov neuveriteľných 75 percent. Väčšina predošlých štúdií sa zameriavala na jednotlivé druhy, ako napríklad chránené motýle, včely alebo čmele. Ide teda iba o povestnú špičku ľadovca. Nemeckí výskumníci sa však zaoberali všetkými druhmi hmyzu a sledovali ich vývoj až v 63 chránených lokalitách.
Takýto zásadný pokles nie je možné vysvetliť zmenami počasia, úbytkom životného priestoru ani zmenou využívania krajiny. Aj keď vedecké údaje pochádzajú výhradne z Nemecka, nie je dôvod myslieť si, že vývoj v iných oblastiach sveta bude odlišný.
Desaťročia varovaní entomológov si začínajú takpovediac „na vlastnom skle“ uvedomovať aj motoristi. V Británii sa napríklad dosť píše a hovorí o tom, že predné sklo áut zostáva takmer bez hmyzu bez ohľadu na rýchlosť auta a dennú či nočnú dobu. Údaje britských entomológov naznačujú napríklad značný pokles počtu nočných motýľov, ale aj ďalších druhov hmyzu; pričom tento pokles je v porovnaní so 70. rokmi uplynulého storočia až o 60 percent vyšší.
Anekdotické príbehy o čistom prednom skle si všímajú motoristi aj z iných častí Európy. Podľa kanadských vedcov iba automobilová doprava znamená úhyn miliárd jedincov opeľujúceho hmyzu každý rok. Argument, že čisté sklo môže byť skôr výsledkom lepšej aerodynamiky moderných áut, zrejme príliš neobstojí. Aj predné sklá starých áut s aerodynamikou spred polstoročia takisto zostávajú oveľa čistejšie ako v minulosti. Poznávacie značky za desaťročia aerodynamické vlastnosti výraznejšie nezmenili, a dnes ich takmer nie je potrebné zbavovať hmyzu.
Aj keď teda sledovanie poklesu hmyzu pomocou predného skla auta nie je príliš vedecké, dopĺňa to pribúdajúce údaje štúdií o príliš rýchlom úhyne príliš veľkého množstva hmyzu.
Dôsledky podľa Darwina a Einsteina
Známy britský novinár a komentátor George Monbiot označuje výsledky profesionálnych a často amatérskych entomológov termínom „insektagedon“ (odvodené od armagedon). Ak sa vám to zdá prehnané, porovnajte to s termínom amerického populačného biológa Paula Ehrlicha, ktorý hovorí o „biologickej anihilácii“ (de facto biologickom zániku). Nemá na mysli iba hmyz, ale vplyv človeka na všetky živočíchy.
Nedávny editoriál časopisu Science sa pýta: „Kam sa podel všetok hmyz?“ V tejto súvislosti si tiež môžeme pripomenúť slávny a dnes zrejme aktuálny výrok pripisovaný Albertovi Einsteinovi: „Keď zmiznú včely z povrchu zemského, zostávajú ľuďom iba štyri roky.“
Už Charles Darwin si všimol, že niektorým rastlinám by hrozilo vyhynutie, ak by ich prestali opeľovať čmele a dokonca by bol ohrozený aj chov dobytka, ktorý je od rastlín opeľovaných čmeľmi závislý. Ľudom sa nikdy nepodarí vyhubiť hmyz, ktorý je extrémne prispôsobivý. Stačí však iba pokles početnosti často neviditeľného či nepríjemného hmyzu, a kaskáda problémov na seba nenechá dlho čakať.
Ako dlho môže zostať stáť pyramída, ak systematicky podkopávame jej základy? Hmyz tvorí základ nespočetného množstva kľúčových vzťahov v takmer každom ekosystéme sa súši, ktorým do detailu nerozumie ani najskúsenejší entomológ. Prvým varovným signálom, že niečo nie je v poriadku, je dramatický pokles vtáctva závislého od hmyzu.
Prvým krokom k náprave stavu by mal byť zrejme celoplošný a trvalý zákaz plošného používania pesticídov v poľnohospodárstve. Zrejme to bude spojené s rýchlejším rozvojom geneticky modifikovaných plodín, ktoré sa dokážu ochrániť pred škodcami aj bez chémie, hoci riziká i tak nevymiznú. No v tomto prípade možno existuje určitá šanca, že prorocké slová Alberta Einsteina a celého zástupu entomológov zostanú iba na papieri.
Alexander Ač (1980)
Vedecký pracovník v Ústave výskumu globálnej zmeny AV ČR v Brne v odbore fyziológie rastlín. Prednáša a popularizuje globálne témy, ako sú globálne otepľovanie, vyčerpávanie fosílnych palív alebo finančníctvo. Prispieva komentármi, analýzami a článkami do slovenských a českých denníkov.