„Je to podivný aspekt moderného mestského života. Akciové trhy rastú ako z vody, nezamestnanosť klesá a priemerná cena bytu na Manhattane je teraz vyššia ako dva milióny dolárov, ale márne by ste tu hľadali ženu s papierovými peniazmi v kabelke,“ napísal denník The New York Times (NYT). Obeťami tejto bezhotovostnej spoločnosti sú ľudia obsluhujúci výťahy či manikérky. „Prepitné už nie je to, čo to bývalo, pretože ľudia tu už pri sebe nenosia hotovosť,“ hovorí Mark, ktorý obsluhuje výťah v luxusnom bytovom komplexe na Manhattane. Pred tromi rokmi vraj na prepitnom zarobil týždenne 400 dolárov, tento rok je to štvrtina tejto sumy.
Americký finančný ústav U. S. Bank v jednom z prieskumov medzi svojimi klientmi zistil, že 50 % Američanov pri sebe nosí hotovosť len asi polovicu času. Iný prieskum ukázal, že hotovostné transakcie sú preferovaným spôsobom platieb len pre 11 % Američanov. Kreditné karty zvolilo 40 % respondentov, debetné 35 %. Najmä obyvatelia veľkých miest už nemajú dôvod nosiť hotovosť. Všetko – od taxíka až po desiatu z automatu – sa dá zaplatiť digitálne.
Najmä pre otváračov dverí či obsluhu výťahov, teda pre ľudí, ktorí so svojím „zákazníkom“ nevstupujú do žiadnej transakcie, predstavuje tento vývoj problém. Napríklad Roger Johnston pracuje ako strážnik na Manhattane od roku 2004 a za posledných desať rokov mu výnosy z prepitného klesli o 60 percent.
Ekonomickú hrozbu však môže aktuálny trend predstavovať aj pre prevádzkovateľov bežnejších služieb, kde zákazníci čoraz častejšie používajú platobné karty. „Ale za spracovávanie prepitného účtujú prevádzkovatelia kariet zvláštne poplatky, takže stále existujú podniky – predovšetkým salóny krásy a nechtové štúdiá – kde elektronické prepitné nie je možné nechať,“ napísal The New York Times.
„Vždy keď tam idem a nemám hotovosť, prichádzajú o prepitné, pretože nemajú mechanizmus, ktorým sa pridá do platby kartou, a mňa to vždy mrzí,“ hovorí o svojom nechtovom štúdiu Maya Chungová, ktorá pri sebe vraj mala naposledy hotovosť ako násťročná. „Skrátka už na to nemyslím, pretože už som si úplne zvykla na život bez hotovosti,“ povedala.
Odpoveďou by mohla byť napríklad aplikácia Venmo, ktorá umožňuje platby medzi jednotlivcami s prepojenými bankovými účtami a mobilnými telefónmi. Tá už pomohla nejednému mladému kaderníkovi z Manhattanu, ktorému pre problémy s platobnými kartami klesali príjmy z prepitného, než aplikáciu objavil. V posledných rokoch sa objavilo množstvo ďalších platforiem pre digitálne prepitné, ako je Bravo, Tipsta či TipGenie. Žiadna z nich však nedosahuje také rozšírenie, aby mala na trh významný dosah. „Problém je, že obe strany, teda platiaci aj príjemca platby, musia tú aplikáciu mať, aby to fungovalo. Je ťažké motivovať obe strany, aby sa zapojili. Zatiaľ nik neprišiel na to, ako sa s tým problémom vyrovnať,“ hovorí profesor managementu z Cornellovej univerzity Michael Lynn.