Málokto si už dnes spomenie na časy, keď sa na celom svete zakladali skupiny so státisícmi užívateľov, ktorí protestovali proti zmenám na Facebooku (napríklad proti zavedeniu súčasnej chrbtice sociálnej siete – News Feedu).
Avšak Facebook vtedy nekompromisne presadil svoju víziu a ľudia si zvykli. Zavedenie novej funkcie zvanej prieskumník však pôsobilo ako krok neistej firmy. Nielenže prieskumníka zaviedli na skúšku len v šiestich krajinách (Slovensko, Bolívia, Guatemala, Kambodža, Srbsko a Srí Lanka), ale zmenu ani dostatočne vopred neodkomunikovali, čím len podčiarkli negatívne reakcie.
Firma pritom chcela návrat k „starému dobrému Facebooku“, ktorému dominovali viac príbehy priateľov než reklamy firiem. Priatelia a ich strasti a radosti mali ostať v pôvodnej sekcii News Feed, príspevky od stránok a firiem sa presunuli do nového okna zvaného prieskumník. Pobúrenie firiem a populárnych stránok, ktoré zrazu stratili aj tri štvrtiny publika, sa dali očakávať. Prieskumník sa však nepáčil ani užívateľom.
„V prieskumoch nám povedali, že boli menej spokojní s príspevkami, ktoré sa im zobrazujú a dva samostatné kanály im nepomohli viac komunikovať s priateľmi a s rodinou,“ priznali aj z Facebooku na svojom blogu.
Adam Mosseri, šéf sekcie News Feed vo Facebooku, ďalej na blogu píše: "Neustále skúšame nové funkcie, dizajn a aktualizácie, aby sme spravili Facebook lepším pre všetkých. Niektoré zo zmien – napríklad reakcie, videá naživo, či GIFy – fungujú dobre a dali sme ich do obehu globálne. Iné nefungujú, a tak ich zastavíme. Dnes končíme jeden z týchto testov – prieskumníka.“ Napriek tejto flexibilite však Facebook často len dobieha iné platformy a dokonca aj jeho akvizícia zameraná na mladších – Instagram – ťahá s konkurenciou za kratší koniec. A k tomu prišla správa, že na najväčšom trhu začala sieť klesať.
Snapchat je viac "cool”
V roku 2004 Zuckerbergerovi stačil jediný mesiac, aby sa na jeho novú stránku zvanú Facebook prihlásila viac ako polovica všetkých študentov na Harvarde, pre ktorých bola pôvodne určená. Sieť sa odvtedy len rozširovala. Tento trend pokračuje aj dnes, avšak s jednou výnimkou. Ešte na konci roka 2011 nebolo v Severnej Amerike na Facebooku ani 100 miliónov ľudí, v treťom kvartáli 2017 ich bolo už 185 miliónov. Vo štvrtom kvartáli minulého roku však počet užívateľov prvý raz klesol – na 184 miliónov. Spomalil sa aj celosvetový rast (na Slovensku ho používa približne 2,5 milióna ľudí a počet rastie).
Facebooku navyše nevychádza ani stratégia na udržanie si mladých. Začal s ňou v roku 2012 šokujúcim nákupom za miliardu dolárov vtedy novej sociálnej siete Instagram, ktorá mala veľkú obľubu u mladšej generácie. Podľa Business Insider Facebook v tomto roku stratí dva milióny používateľov mladších ako 24 rokov, Instagram však v rovnakej vekovej kategórii stúpne o 1,6 milióna ľudí. Konkurenčná sociálna sieť Snapchat, ktorá je známa tým, že jej starší ľudia ani len nevedia porozumieť, by však v tomto roku mala stúpnuť o 1,9 milióna ľudí. Snapchat navyše mieri aj na starších, keď svoje používanie zjednodušuje.
Facebook pre šesťročných
Na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia boli veľké cigaretové spoločnosti obviňované, že sa snažia cieliť svoju reklamu na deti. Verejnosť však rázne zareagovala až vtedy, keď na amerických školách spravili prieskum, v ktorom šesťročné deti bezproblémovo priradili logo značky Camel s ťavou k cigaretám. Cielenie reklamy na produkty, ktoré sú návykové, na detské publikum odvtedy vyvoláva silné negatívne reakcie. Nevedno, či si to vo Facebooku neuvedomili predtým, než na trhu v Spojených štátoch sprístupnili aplikáciu Facebook Messenger Kids, určenú pre deti vo veku od šesť do dvanásť rokov.
Aplikáciu spustil Facebook v decembri minulého roku. Keďže najväčšia sociálna sieť oficiálne umožňuje pripojiť sa užívateľom nad 13 rokov, poskytla produkt pre mladších. "Je to aplikácia na posielanie správ, ktorá má pomôcť rodičom a ich deťom komunikovať bezpečnejšie, dáva dospelým kontrolu nad kontaktmi ich detí, nad tým, s kým komunikujú,“ vyjadrili sa z Facebooku. Spoločnosť plánuje umožniť rodičom vypnúť deťom aplikáciu, keď je čas spať alebo robiť si úlohy. Celkovo ju firma predstavuje ako "rodinnú aplikáciu“. Združenia rodičov si to však nemyslia.
Viaceré americké združenia rodičov totiž v reakcii na novú aplikáciu vydali vyhlásenie: „Vychovávanie detí v digitálnej dobe je už tak dosť náročné, a tak žiadame, aby to Facebook nerobil ešte ťažšie.“ Spochybnili aj vlastnosti aplikácie, ktoré majú napríklad brániť kyber šikanovaniu. "Aj keby tieto nástroje boli efektívne, celkový vplyv aplikácie na rodiny a spoločnosť bude zrejme negatívny. Je pravdepodobné, že v tejto vekovej kategórii bude veľký tlak zo strany spolužiakov, aby aplikáciu používal každý a tým pádom vznikne povedomie, že sociálne médiá sú prirodzenou súčasťou života,“ píšu ďalej rodičia.
Komik Louis C. K. v jednom rozhovore spomínal, že nedovoľuje svojim deťom používať smartfón, pretože ich to robí neľudskými: "Keď ste za mojich čias niekomu povedali čosi nepekné a on sa rozplakal, trochu vás to zabolelo. Teraz, keď decká niekomu čosi zlé napíšu, nevidia tú bezprostrednú reakciu a len si pohladia bruško – hmm, to bolo dobré.“ To bolo dávno predtým, než podobné argumenty proti sociálnym médiám používali aj odporcovia detského messengeru. "Deti nie sú dosť vyspelé, aby sa vedeli navigovať v zložitosti online vzťahov, ktoré často vedú k nedorozumeniam aj u dospelých,“ napísali.
43 štúdií o závislosti
Používanie sociálnych sietí vyvoláva obavy nielen pri deťoch. O tom, že Facebook bol zámerne vybudovaný tak, aby vyvolával závislosť, hovoril jeden z prvých investorov tejto sociálnej siete, miliardár Sean Parker, ale napríklad aj hacker André Staltz, ktorý vystúpil vlani v Bratislave na Stredoeurópskom fóre. Začiatkom roka zhrnuli fakty o negatívach sociálnych sietí na BBC. Americký prieskum z roku 2015 pripísal Facebooku vyvolávanie stresu, rakúsky prieskum z roku 2014 zase hovoril o zhoršení nálady už po 20-minútach strávených na tejto sieti. Dôvodom mal byť zlý pocit zo zabitého času.
Vedci z Nottingham Trent University v roku 2011 zase analyzovali 43 štúdií o tom, či sociálne siete vedia vyvolávať závislosť a dospeli k záveru, že závislosť od sociálnych médií skutočne existuje a v niektorých prípadoch vyžaduje profesionálnu pomoc. Nadmerné trávenie času na Facebooku a iných sieťach podľa nich vedie k problémom v partnerských vzťahoch, menšej účasti na "offline“, teda skutočnom živote, či k horším výsledkom v škole. Takéto argumenty však nie sú hlavným dôvodom, prečo najmä mladší užívatelia od Facebooku bočia. Zákazy starostlivých rodičov taký vplyv nemajú.
Hlavná príčina úbytku mladých užívateľov sa skloňuje už roky a Facebook si s ňou nevie poradiť. Tým dôvodom je vymedzovanie sa mladých v puberte voči svojim rodičom. A keď si teda generácia rodičov vo veľkom podmanila Facebook, mladí celkom prirodzene prešli inde. Siete ako Snapchat im ponúkli nielen väčšie súkromie, ale aj pocit, že sú "cool“, keď využívajú sieť, ktorej rodičia ani len nerozumejú (existuje kreslený vtip, na ktorom je postava s vybuchnutou hlavou a pri nej lekár, ktorý konštatuje – och, len ďalší prípad, keď sa človek nad 40 snažil porozumieť Snapchatu.
Vyzývateľ Facebooku?
Aj preto to Facebook skúša inak – messenger pre deti by návyk na Facebook mohol vytvoriť už u mladších detí, ktorými ešte nelomcuje puberta. A ako tínedžeri by ho možno brali ako prirodzenú súčasť svojich životov – ako napríklad smartfón. Facebook sa takisto snaží cez Instagram kopírovať funkcie Snapchatu, ako miznúce fotografie (odoslaná fotografia sa zobrazí druhej strane len raz a potom zmizne – čo umožňuje diskrétnejšiu komunikáciu), či príbehy, ktoré už prevzal aj Facebook (užívatelia zdieľajú na 24 hodín, čo práve zažili – potom tento ich denný príbeh zmizne).
O tom, že užívatelia čoraz viac hľadajú niečo nové, svedčí aj prekvapivý svetový úspech sociálnej siete Vero. Prináša nový dizajn, lepšie triedenie priateľov do skupín a v posledných týždňoch sa vo viacerých krajinách dostala medzi najsťahovanejšie aplikácie. Úspech si však sama pokazila technickými problémami a tiež informáciami, že je programovaná Rusmi, čo v dnešnom svete vyvoláva podozrenia. Treba však dodať, že Vero nie je novinka – funguje od roku 2015. Je to len dôkaz toho, že ak takto rýchlo môže napredovať "zabudnutá aplikácia“, existuje priestor na to, aby sa objavil úplne nový, moderný a "cool“ hráč.
Keďže Facebook dosiahol svoj strop len v Severnej Amerike a inde stále rastie, jeho skoré ohrozenie nemožno očakávať. Aj keby sa niekto nový objavil, zrejme by ho Facebook kúpil – podobne ako kedysi Instagram. Ak nejaká nová sociálna sieť preberie štafetu od Facebooku, bude to evolučne a nie revolučne. Samozrejme, štafetu bude musieť Facebook posunúť, len keď nepríde na to, ako zastaviť pokles na najdôležitejšom trhu a aktivitami pre deti nespôsobí, že "facebookovanie“ bude niečím takým všeobecným a prirodzeným ako "telefonovanie“.