Od krízy, ktorej sa museli venovať politici na najvyššej úrovni, uplynie v týchto dňoch 30 rokov. Podrobnosti priblížila historička z Ústavu pre súčasné dejiny (USD) Akadémie vied ČR Petra Schindler.
Prvýkrát sa nedostatok toaletného papiera prejavil v roku 1967 pri pražskom majálese, keď sa v študentskom sprievode objavil transparent „Ak chcete byť správnym Čechom, utrite si prdel machom!“.
Vtedy však podľa historičky politické vedenie krízu zažehnalo obstaraním novej výrobnej linky, ktorá potreby obyvateľov pokryla. „Na začiatku 80. rokov však výroba prestala kapacitne stačiť a ťažkosti sa vrátili naplno. Situácia vygradovala po požiari Harmaneckých papierní v Banskobystrickom okrese na jar 1988,“ povedala Schindler.
Deficit ‚toaleťáku‘ riešilo aj ÚV KSČ
Nedostatkom tovaru pre každodennú potrebu sa 17. júna 1988 dokonca musel zaoberať najvyšší stranícky orgán, predsedníctvo Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. Člen sekretariátu ÚV KSČ František Pitra predložil súdruhom informáciu, že v roku 1989 sa vyrobí 37 500 ton toaletného papiera, na pokrytie spotreby je však potrebných 50-tisíc ton.
Pamätníci, ktorí vtedy sedeli v predsedníctve a ktorých historici z Centra orálnej histórie USD vyspovedali v projekte Politické elity a disent v dobe tzv. Normalizácie, si podľa Schindler spomenuli aj na podrobnosti vtedajších rokovaní. „Predsedníctvo vtedy medzi bodmi ako vzťahy Československa k NDR riešilo aj toaletný papier a dámske vložky. Padali napríklad návrhy, aby vložky boli užšie, čím by sa ušetrilo,“ opísala historička.
Kreatívny národ využil noviny i vatu
Chýbajúci toaletný papier a vložky riešili ľudia rôznymi spôsobmi, napríklad používali nastrihané prúžky novín a skupovali vatu. Akútny nedostatok trval v roku 1988 tri týždne a musel sa k nemu po dotaze poslanca Miroslava Mrázka na rokovaní Českej národnej rady 27. júna vyjadriť vtedajší minister lesného a vodného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu František Kalina. Poslancom oznámil, že za nedostatok nikto nemôže a jeho jedinou príčinou bol požiar. „Plán je plnený s miernym predstihom a sú predpoklady jeho splnenia v polroku 1988 aj za celý rok,“ povedal vo svojom prejave.
Akútny nedostatok musel štát vyriešiť dovozom 3-tisíc ton toaletného papiera zo zahraničia, konkrétne z Juhoslávie, Rakúska a neskôr aj Číny. Podľa námestníka Obchodu s priemyselným tovarom Praha Jaroslava Martinca, ktorý sa k situácii vyjadril pre v reportáži Československej televízie, doviezol štát papier za 12 miliónov korún. „Bolo to za devízy, ktoré v českej ekonomike výrazne chýbali,“ uviedla historička.
Kríza pre každého
Aj keď nedostatok určitých komodít bol podľa jej v socialistickom Československu bežným javom, kríza s toaletným papierom bola zvláštna tým, že zasiahla všetkých obyvateľov. „Naplno sa prejavila kríza centrálne plánovaného hospodárstva, ktoré nebolo schopné pokryť základné veci,“ povedala. Obavy z nedostatku toaletného papiera pretrvali medzi ľuďmi aj v čase, keď už bola kríza zažehnaná. Na verejných záchodoch sa ešte dlho potom vydával toaletný papier po jednotlivých útržkoch, aby si ho nikto neodniesol domov.
Kým kríza s toaletným papierom v druhej polovici roka 1988 ustupovala, obdobný problém s hygienickými vložkami naopak silnel a naštrbil dôveru ľudí v stranu a v úspech hospodárskej reformy.
„Vo Východočeskom kraji to jednotlivci zneužívajú na politické pôsobenie v neprospech socializmu,“ uviedla o chýbajúcom sortimente vnútrostranícka informácia ÚV KSČ č. 43.
„Nedostatok toaletného papiera či hygienických vložiek len nahrávajú nepriateľom socializmu,“ citovala interná správa č. 47 zo 13. októbra stanovisko pracujúcich z Gumární 1. mája Púchov.
Problém sa darilo riešiť len pozvoľna a ako vyplýva z ďalších vnútrostraníckych správ, v posledných mesiacoch roka ho z centra pozornosti vytesnil nedostatok ďalšieho tovaru – bavlnenej bielizne, zdravotníckych potrieb alebo napríklad žiaroviek.