Haha! Teraz pred dovolenkou? Zabudni. A palec stláča na telefóne predvolenú frázu – Teraz nemôžem. Od Tótha prichádza blesková odpoveď. „Len sme začali a už sa flákaš. Čo už s tebou.“ Dá sa vzdorovať, keď človeka karhá vynikajúci slovenský atlét, zlatý olympijský víťaz z Ria de Janeiro 2016?
Ako trénovať tisíce?
Matej Tóth stojí obkolesený hlúčikom novinárov na vrchole Mosta SNP v Bratislave, stavby, ktorá bola len nedávno (16. mája 2018) vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Estetiku skvelých výhľadov na hlavné mesto Slovenska narúša stručný prehľad nelichotivých faktov o obyvateľoch celej krajiny, ktoré tu zaznievajú. Každý šiesty dospelý Slovák je obézny. Čo síce zodpovedá priemeru Európskej únie, no počet obéznych detí a tínedžerov sa v rokoch 2005 až 2014 takmer zdvojnásobil. Z osem na 15 percent.
K týmto číslam si dovolíme pridať komentár z publikácie pod názvom Slovensko: Zdravotný profil krajiny 2017, ktorú vypracovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v spolupráci s Európskym strediskom pre monitorovanie systémov a politík v oblasti zdravia. „Táto skutočnosť je zdrojom obáv, keďže nadváha či obezita v detstve alebo počas dospievania je silným predpokladom nadváhy alebo obezity v dospelosti.“ Ak výrazne stúpol počet obéznych detí, zdravotné vyhliadky krajiny nemôžu byť potešujúce.
Preto sa Matej Tóth púšťa do druhého projektu, ktorým chce vyburcovať Slovákov, aby sa začali hýbať. V spolupráci so Slovenskou sporiteľnou uvádza na Moste SNP kampaň pod názvom Vybehaj to s Matejom. Vlani predstavil školský projekt Športových akadémií Mateja Tótha podporený mobilným operátorom O2. Tentoraz však nechce byť len motivátorom, známou tvárou ďalšej kampane, ale aj koučom. Chce pomáhať konkrétnymi radami, usmerneniami, chce navrhovať cviky. A tentoraz nebude spolupracovať iba s 24 vybranými školami, ale s kýmkoľvek, bez obmedzenia počtu trénujúcich. „Dúfam, že tých ľudí bude toľko, že im nebudem stíhať odpovedať,“ usmieva sa bežec. Ako to zvládne?
„Vymysleli sme systém umelej inteligencie, ktorá bude komunikovať s ľuďmi na základe mojich rád,“ vysvetľuje Tóth a vyťahuje z vrecka mobil. Treba mať nainštalovanú aplikáciu Messenger. „Stačí vyhľadať Messenger Tréner, objaví sa moja fotka, napíšete ahoj a už s vami komunikujem. Ide o jednoduché a rýchle odpovede. Systém dokonca reaguje rýchlejšie ako ja,“ smeje sa olympionik a ťuká do mobilu.
Jeho druhé virtuálne ja sa ho pýta, či chce dostávať tipy. Chcem. „Správne rozhodnutie! Zatiaľ regeneruj. Prvý tip, ktorý ťa dostane do formy, ti pošlem už zajtra,“ píše sa v správe.
Roboty namiesto trénerov?
Nejde o novú technológiu."V Českej republike majú podobný program. No s takým rozsahom, v akom to plánuje spustiť Tóth, som sa ešte nestretol,“ prízvukuje Pavel Malovič, primár Kliniky telovýchovného lekárstva Univerzitnej nemocnice v Bratislave.
Konverzačný robot (chatbot) je počítačový program, ktorý pracuje s jednoduchšími alebo so zložitejšími naučenými odpoveďami. Ľudia sa s ním v zjednodušenej forme bežne stretávajú, keď volajú na zákaznícku linku banky, automobilky, operátora a podobne. Dômyselnejšie programy sa rýchlo rozrástli na sociálnych sieťach. Za jediný rok vytvorili programátori pre aplikáciu Messenger 100 000 konverzačných robotov.
V roku 2016 sa objavil na trhu osobný virtuálny tréner, jeden z prvých, ktorý využíva sofistikovanú umelú inteligenciu. Pardon, je to trénerka. Pretože recenzenti aj tvorcovia ju oslovujú ona. Volá sa Vi. Ide o slúchadlá so špeciálnymi senzormi, ktoré počas behu človeka oboznamujú s biometrickými údajmi (napríklad tep srdca) a s tým, ako sa darí napĺňať cieľ. „Poďme. Už zostáva len jeden a pol kilometra.“
Foto: Andrej Barát, Pravda
Vi má povzbudivý hlas, no dokáže svojimi odpoveďami aj roztrpčiť. Recenzenta britského denníka The Daily Telegraph Tomého Morrisy-Swana trénerka Vi po prvom pokuse počastovala slovami: „Beh bol veľmi krátky, chceš, aby som vymazala dáta?“ Ak by bola Vi skutočnou osobou, autor by sa jej vraj vyhol. Podľa neho sa „ľudskí“ osobní tréneri nemusia obávať o svoju prácu. Zatiaľ.
Vi sa dá kúpiť za 110 dolárov. Jednorazovo. Netreba platiť 50 eur vo „fitku“ každý mesiac. Virtuálny Matej Tóth je zadarmo.
Podľa športového lekára Maloviča cieli úspešný slovenský atlét celkom presne. Ak už deti sedia za počítačmi, tabletmi a mobilmi, treba ich skúšať oslovovať s výzvami k zdravšiemu životu práve cez obrazovky. A týka sa to dokonca aj detí, ktoré už začali intenzívne športovať.
Obézni športovci
Podľa Maloviča je potrebné sa vrátiť k pôvodnému princípu. „Každé dieťa sa chce odmalička hýbať. Vidí to každý, kto má deti. Je problém ich udržať, sú neposedné.“ Prapodstata pohybu sa skrýva v povrchoch a prekážkach. V disciplíne, ktorá sa dnes nazýva parkour, a ktorej sa nevedomky venoval každý, kto sa naháňal s partiou na sídlisku alebo na dvore na dedine.
Dnešným deťom sa však podľa športového lekára stenčujú možnosti, kde môžu loziť, skákať, šplhať. Človek výrazne zmenil prostredie, nuž a je to prostredie, ktoré spoluvytvára človeka. „Dnes deti nevedia vyliezť na strom, lebo stromy miznú. Nevedia preliezť múr. Pretože múry sú dnes také vysoké, že sa na ne nedostane ani špičkový lezec,“ hovorí Malovič.
A chýbajú vzory. „Ak dieťa vidí, že sa tatko ani mamka nehýbu, tak si aj ono sadne,“ mieni lekár a tvrdí, že motivácia upadla aj na školách. „To, čomu sa kedysi hovorilo telesná výchova, už pomaly neexistuje. Z pohybovej aktivity na školách zostalo len torzo. Ak nezvýšime počet hodín telesnej výchovy, deti sa nezačnú viac pohybovať… Úpadok bolo možné badať, keď začali miznúť telocvične a školské dvory. Telocvikári by možno aj predpísali viac hodín, no deti nemajú kde cvičiť.“
Obezita sa však šíri ďalším, prekvapujúcim smerom. Na samotných športoviskách, v arénach, na klziskách a ihriskách. Obezita sa objavuje už aj u detí, ktoré tvrdo makajú a skúšajú športovú kariéru. „Na našom pracovisku prebieha testovanie mladých hokejistov vo veku 13 až 15 rokov. A vôbec nie je neobvyklé, že majú vysoké percento podkožného tuku. Majú brušká. Aj napriek tomu, že hrajú rukami, ich ruky sú, s prepáčením, viac sadlovité ako pevné,“ prezrádza lekár. Ako je to možné? Odpoveď sa skrýva na tanieri. „Výživa pokrivkáva,“ upozorňuje Malovič.
Učitelia už dlhšie poukazujú na to, že pribúda detí, ktorým rodičia nebalia do tašky desiatu. Ale dávajú im peniaze. Pretože ráno nestíhajú. Aj keby sa v školských bufetoch zakázali slané čipsy a sladkosti, čo zabráni školákom, aby si ich kúpili cestou do školy v potravinách?
Najviac obéznych je medzi chudobnými
Ani deti z ekonomicky silných a vzdelaných rodín si podľa Maloviča nemusia vyberať zdravé potraviny. A deti zo sociálne slabších rodín často na výber nemajú. „Tieto rodiny kupujú lacnú stravu, ktorá je prevažne z bielej múky a nezdravých surovín,“ dodáva lekár. Práve medzi deťmi (ale aj medzi dospelými) zo sociálne najslabšieho prostredia je obezita obzvlášť rozšírená.
S týmto fenoménom sa snaží niečo robiť Štefan Straka, spoluzakladateľ občianskeho združenia Svatobor z Hanušoviec nad Topľou. Mieri na najhlbšiu príčinu. Na pôdu. Učí Rómov pestovať zeleninu. Vlastné, zdravé jedlo. A pri okopávaní, vození buriny fúrikom a zavlažovaní sa aj zapotia a prevetrajú si hlavu.
Združenie Svatobor získalo od Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru ako jediné z Európy Konfuciovu cenu za šírenie gramotnosti za rok 2015. Gramotnosť je totiž podľa UNESCO úzko previazaná so schopnosťou pracovať na pôde. A čo ak práve tým, že sa moderný človek pôde odcudzil, upadá nielen duševné, ale aj fyzické zdravie? A rastie obezita?
„Žijeme v dobe, kde sofistikované mechanizmy a roboty vykonajú mnoho ťažkej práce na poli, či na záhrade. Na jednej strane sa ohromne zvýšila produktivita práce a je to príjemné a pohodlné, že netreba ručne kosiť lúky či orať polia. Zároveň je však pravda aj to, že sa hlavne obyvateľom miest výrazne obmedzili príležitosti na prácu v záhradách a pohybové činnosti. Mnohí z nás majú sedavý spôsob života. Každý deň presedíme veľa hodín v škole, kanceláriách či autách,“ naznačuje Straka.
„Značná časť populácie stratila kontakt s pôdou, chýba im pohyb a platí sa za to daň v podobe epidémie obezity. Práca šľachtí človeka. Ľudia mnoho práce prenášajú na stroje, čo však v konečnom dôsledku vedie k zvýšeniu rizika telesného a duševného úpadku. Dôkazom toho je aj celosvetová cunami digitálnej demencie, ktorá značne poškodzuje zdravie najmä detí a mládeže,“ upozorňuje Straka.
Majú teraz všetci ľudia záhradkárčiť? Nie. No prvý krok môžu urobiť už na dovolenke, keď si uvedomia, že all-inclusive neznamená všetko zjesť. Ale vybrať si. V cene každej dovolenky je aj možnosť ísť si ráno zabehať na pláž. Ako na to, poradí Matej Tóth.