Pri pohľade na celkové výsledky 15-ročných žiakov v medzinárodnom testovaní PISA je vidieť, ako Slovensko v grafoch každé tri roky klesá. Fyzik Martin Plesch však upozorňuje na čosi iné. „Vôbec nemáme zlý priemer. Keď sa pozriete detailnejšie na dáta, zistíte, že tento pokles je veľmi malý, v skutočnosti je štatisticky nevýznamný. No čo je zjavné, že percento tých najlepších žiakov je na Slovensku niekoľkokrát menšie ako v krajinách OECD,“ mieni prezident Medzinárodného turnaja mladých fyzikov (International Young Physicists’ Tournament, 31. ročník ktorého sa konal toto leto v Pekingu).
Ide o žiakov, ktorí získajú v testoch viac ako 90 bodov zo 100. „Na Slovensku sa medzi najlepšími ocitne jeden žiak zo 100. V priemere krajín OECD sú to však traja žiaci zo 100,“ prízvukuje Plesch.
Aj napriek tomu podľa neho Slovensko stále dokáže ponúknuť dobrú prípravu. „Dokážeme veľa ľudí motivovať, aby sa zapojili do súťaží. Dokážeme ich vytiahnuť hore.“ A to najmä vďaka tomu, že ešte stále existujú učitelia a mentori, ktorí sú ochotní pracovať kvôli študentom stovky hodín navyše a (takmer) zadarmo. „Keď sa o tom zhováram s kolegami zo západných krajín, je pre nich nepredstaviteľné, aby niekto investoval do študentov stovky hodín len tak,“ dodáva fyzik.
Pohľadnica a pár eur
Fyzikárka Iveta Štefančínová z Prešova má tri deti. Učí na troch školách a tri hodiny týždenne navyše okrem bežných vyučovacích hodín venuje fyzikálnym krúžkom. Na nich vytvorila spolu so študentmi funkčný model auta na vodíkový pohon, vákuovú bazuku a ďalšie zariadenia ako súčasť experimentov.
Študenti fyzikára Ľubomíra Konráda zo Žiliny precestovali vďaka fyzikálnym olympiádam celý svet. Organizuje exkurzie do švajčiarskeho CERN-u či do Technického múzea v Mníchove. Matematikárka a fyzikárka Ľubica Hažírová z Košíc hovorí, že inšpiráciu stále hľadá v detskej fantázii. Mnohí z jej študentov sa rozhodli pre technické smery, informatiku či financie.
Vymenovali sme len časť učiteľov, ktorí boli vlani nominovaní v prvom ročníku Ceny Dionýza Ilkoviča, nad ktorou prevzalo záštitu ministerstvo školstva. Cena je určená tým, ktorí rozvíjajú mimoškolskú činnosť v matematike, vo fyzike, v chémii alebo informatike. Nominácie do druhého ročníka sa uzatvárali tento rok v septembri. Vlani zvíťazil fyzikár Jozef Smrek z Michaloviec.
Jeho študenti získali zlatú medailu na Medzinárodnej fyzikálnej olympiáde v roku 2011 v Bangkoku, zlato si odniesli aj z Medzinárodného turnaja mladých fyzikov v roku 2014 v Shrewsbury a do tretice aj z Európskej vedeckej olympiády v roku 2011. Aj on podobne ako ďalší kolegovia učí študentov po škole, cez víkendy, cez sviatky, po večeroch.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Koľko je vlastne takých pedagógov? V prvom ročníku Ceny Dionýza Ilkoviča bolo 43 nominantov. No v skutočnosti ich je oveľa viac. „Urobil som si jednoduchú štatistiku. Slovensko donesie z medzinárodných súťaží asi 20 medailí za rok. Keď som sa však pozrel na to, koľko z tých medailí je za ľuďmi, ktorí boli nominovaní v súťaži, bol to len malý zlomok. Takýchto učiteľov sú stovky!“ tvrdí fyzik Plesch. Akurát sa o nich nevie.
Keď študent získa medailu, získa s ňou aj prestížny riadok do životopisu. Možno sa neprejaví hneď, no podľa Plescha z tohto úspechu tí najlepší študenti „žijú“ 10 rokov. A učiteľ? „Riaditeľ mu prihodí pár eur. A ešte má radosť, keď mu maturant pošle pohľadnicu. Plody práce týchto učiteľov zbiera niekto iný. Oni nám odovzdajú študentov na vysoké školy, kde ich už len dopripravujeme. Učitelia však zostanú akoby mimo tohto všetkého,“ dodáva fyzik. Najzdatnejších študentov však neučia len učitelia. Učia ich aj študenti. Ako ďalšie koliesko nezvyčajného „nekonečného stroja“.
Cambridgeský vtip
Na Cambridgeskej univerzite sa žartuje o tom, že keď sa na tejto ustanovizni stretnú dvaja Slováci, určite sa už poznajú. Rozpráva nám o tom Matej Badin, študent teoretickej fyziky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Aj keď je Slovensko malá krajina, na zahraničných vedeckých pracoviskách podľa Badina vznikajú diaspóry slovenských (a českých) odborníkov. Pointa vtipu sa skrýva v komunite. V spoločenstve, ktoré si sami vytvorili mladí fyzici, matematici, informatici a ďalší študenti, a ktoré rozvíjajú vyše tri desaťročia.
Badin je totiž jedným zo štatutárnych zástupcov občianskeho združenia Trojsten. Bolo založené v roku 1994, keď sa spojili tímy ľudí, ktorí organizovali tri korešpondenčné semináre – matematický (KMS), fyzikálny (FKS) a seminár z programovania (KSP). Tie vznikli vďaka iniciatíve vysokoškolských pedagógov v 80. rokoch minulého storočia a študenti sa toho neskôr zhostili. Tradícia korešpondenčných seminárov v strednej Európe pritom siaha až do roku 1894 k maďarskému matematickému časopisu pre stredoškolákov s príkladmi KöMal. Medzi jeho riešiteľmi boli aj budúci nositelia Nobelových cien.
Nenahraditeľní
Združenie Trojsten tvorí asi 60 dobrovoľníkov, zväčša vysokoškolákov, ktorí každý rok organizujú semináre, sústredenia, akadémie, na ktoré pozývajú prednášať známych vedcov, letné tábory a letné školy. Aj oni pomáhajú stredoškolákom mimo školy prekonávať ich vlastné hranice a vedomosti vo fyzike, v matematike a informatike, riešia príklady, robia experimenty.
Badin viedol na Gymnáziu Juraja Hronca v Bratislave fyzikálny krúžok. „Chcel som len vrátiť to, čo som získal.“ Bývalí účastníci fyzikálnych olympiád pomáhajú začínajúcim kolegom na stredných školách. A tí, keď sa dostanú na vysokú školu, ťahajú ďalšiu generáciu. „Komunita nadšených ľudí, ktorí chcú vrátiť skúsenosti, je veľmi veľká. To je hlavná výhoda Slovenska.“
Foto: Andrej Barát, Pravda
Badin je presvedčený o tom, že v školských laviciach sa skrýva veľa šikovných ľudí, no často o tom ani sami nevedia. Zažil to na sebe. Za to, kde sa dostal, vďačí vraj náhode. „A aj vďaka tomu, že mi fyzikárka dala v 9. ročníku zadanie ísť na odborné sústredenie… Tie šikovné deti sú, len ich treba nájsť, čo je ťažké. Žijú v rôznych regiónoch, nemusia mať šťastie na učiteľa, ktorý by ich motivoval, preto ich treba motivovať komunitou rovesníkov,“ hovorí mladý fyzik. Tento rok si dal od fyzikálneho krúžku pre gymnazistov prestávku, pretože ide na výmenný pobyt do Zürichu. Zostane v cudzine? Vráti sa domov? Ešte sa uvidí.
No priznáva, že aj samotná komunita matematikov, fyzikov a informatikov dostáva zabrať. „Mnohí z tých, ktorých vychovávame, odchádzajú do zahraničia. A nám potom chýbajú ľudia, ktorí by nás nahradili,“ konštatuje Badin. Má 23 rokov.
Krajinu však netrápi len odlev „prírodovedných“ mozgov, slabne aj ich prílev.
Nositelia zmeny
Prvotný impulz k vytvoreniu Ceny Dionýza Ilkoviča bol sčasti osobný, priznáva Marián Marek, generálny riaditeľ spoločnosti PosAm, ktorá pôsobí v oblasti informačných technológií a ktorá je vyhlasovateľom ocenenia. „Fascinovalo ma, ako učitelia na Gymnáziu Juraja Hronca vtiahli do fyziky môjho syna. Veľmi si to vážim,“ prezrádza spolumajiteľ firmy. Je zároveň členom prezídia Republikovej únie zamestnávateľov a firmám podľa neho veľmi chýbajú zdatní absolventi v oblasti prírodných vied.
Pred 15 rokmi si ich spoločnosť mohla budúcich zamestnancov vyberať. Dnes sa im táto možnosť výrazne zúžila. „Populačné ročníky sú navyše oveľa štíhlejšie a, žiaľ, stále menšia časť populácie inklinuje k technickému vzdelaniu. Nerovnosť medzi tým, čo by trh práce napríklad v oblasti IT uživil, a tým, čo ponúka školstvo, je väčšia. Nožnice sa roztvárajú,“ naznačuje. Podľa neho chýba len v oblasti informačných technológií prinajmenšom 5-tisíc dobre pripravených študentov.
Foto: ARCHÍV CENY DIONÝZA ILKOVIČA
Podľa Mareka by sa mala posilniť maturita z matematiky. „Existuje veľká súvislosť so zrušením kvót na počty maturantov z matematiky a rovnako aj so zrušením matematiky ako povinného predmetu na maturite s nedostatkom absolventov. Mnohí mladí ľudia sa možno kvôli jednoduchosti vyhnú matematike, no neuvedomujú si ďalekosiahle dôsledky a limity pri výbere vysokej školy.“ Vlani maturovalo z matematiky 14 percent maturantov. Pričom toto číslo sa v posledných rokoch výrazne nemení. Zamestnávatelia podľa Mareka nechcú presadiť povinnú matematiku pre všetkých, no možno aspoň všeobecne orientované školy ako gymnáziá by mohli mať povinnú matematiku pre 60 až 70 percent študentov z ročníka.
A popri tom treba hľadať ďalšie spôsoby, ako nadchnúť študentov pre prírodné vedy. „Týmto študentom sa musí niekto venovať. A v tomto spočíva veľký dlh spoločnosti voči učiteľom, ktorí to už dnes robia a ktorých to baví. Trápi ma, že spoločnosť im nevracia úmerne to, čo sami do vzdelávania dávajú,“ hovorí Marek. A to bol ďalší dôvod k vzniku špeciálnej ceny pre učiteľov, ktorí sa venujú mimoškolským aktivitám.
Lenže nájsť ďalších obetavých mentorov a skryté študentské talenty nestačí. Vie (a chce) si ich spoločnosť udržať? Podľa Mareka odchádza 17 percent maturantov do Českej republiky, do Spojeného kráľovstva, Rakúska, Nemecka. Podrobnejšie štatistiky o počte a štruktúre odchádzajúcich ľudí chýbajú. No v poslednom veľkom prieskume na vzorke 6-tisíc ľudí v cudzine organizácia LEAF zistila, že k návratu by mladých Slovákov presvedčila napríklad zmena politickej kultúry.
„Odchádzajú tí najlepší, a to je veľká škoda,“ hovorí Marek. Podľa neho vôbec nie je zlé, že idú študovať do zahraničia. „No málo z nich sa vracia na Slovensko. A práve tí najlepší majú šancu niečo zmeniť.“