Čo boli céčka a odkiaľ sa vlastne vzali? Prvýkrát sa „narodili“ niekedy v ére Beatles, keď mladé ženy odhalili nohy a obliekli si odvážne minisukne. Dizajnéri podniku na výrobu bižutérie v českom Jablonci nad Nisou sa ich jedného dňa rozhodli skrášliť nejakou ozdobou. Vymysleli farbisté dieliky, ktoré sa dali spájať do dlhých reťazí. „Šperky“ obkrútené okolo pása však dievčatá nijako neoslovili.
Asi po desiatich rokoch prišiel druhý pokus. Móda zavelila rušiť v bytoch dvere, otvárať priestory. Jabloneckí fachmani preto „hodili na trh“ závesy z céčkových šnúr, ktoré mali pôsobiť orientálne. No prišlo ďalšie fiasko. V celých balíkoch sa tie umelohmotné chúďatá čoskoro začali povaľovať pri kontajneroch závodu. Lenže tam si ich zrazu všimli deti…
A práve tu nastal ten osudový zlom, ktorým sa rozpútalo doslova céčkové šialenstvo. Naplno vypuklo v roku 1984. Z dňa na deň začali z vreciek tínedžerov vytŕčať celé hrste prepojených céčok. A rádiá hrali dokola „Céčka, sbírá céčka…“ Nevlastniť céčka bolo zrazu čosi ako existovať v dnešných časoch bez e-mailovej adresy.
Tvrdá mena, hra aj hračka
„Pravdaže, céčka neuveriteľne prudko vtrhli aj do môjho sveta,“ spomína po rokoch hlavný kurátor jabloneckého Múzea skla a bižutérie Petr Nový (45). Pripomína, že dovtedy už fungoval výmenný obchod s guľôčkami. Napríklad za desať hlinených sa dala získať jedna sklenená. Postupne sa tak taxy „koľko za čo“ stanovili aj u céčok. Kto mal z nich dlhšiu a zaujímavejšiu reťaz, bol kráľom školy či sídliska.
Ku klasickému tvaru C postupne pribúdali ďalšie – osmičky, óčka, esíčka, paragrafy. Menili sa aj farby, z nudných tuctových odtieňov na výrazné pastelové, pribudli aj céčka priesvitné a zvlášť cenné boli kúsky so vzduchovou bublinkou, vlastne kazom výrobku. Céčko za tri žuvačky, desať osmičiek za loptu, vreckový nožík, knižku. Za príslušnú kvalitu a kvantitu sa dokonca dali získať nosené texasky či „magneťák“. Céčka sa fakticky stali peniazmi, tvrdou menou svojej éry.
Stovky pouličných obchodov s céčkami denne uzatvárali deti. Ich rodičia vo fabrikách a na úradoch zase o ne žobronili pre svoje ratolesti. Céčka priali láske, dali sa na ne „zbaliť“ najlepšie baby. A hrali sa s nimi rôzne hry. Pri najznámejšej „čiare“ sa zväzočky s určeným počtom céčok hádzali k vyznačenej línii. Kto trafil najbližšie, bral všetko. Obľúbený bol aj „múr“, keď sa céčková retiazka hodila o stenu a vyhral ten, komu zostala ležať najbližšie k nej. Čím väčšie „céčkové portfólio“, tým väčšiemu uznaniu sa jeho majiteľ tešil .
„My deti z okolia Jablonca sme oproti zvyšku Československa mali veľkú výhodu. U nás sa céčka zháňali ľahšie. Aj každý nový druh sme mali prv než ostatní. Súťažili sme skôr v tom, kto prekvapí novou farbou či tvarom,“ spomína ďalej Nový.
V časoch ich najväčšej slávy malo výrobu céčok pod palcom jablonecké družstvo Maják, ktoré síce pôvodne v roku 1935 založili sklári v Železnom Brode, no naozaj mimoriadne sa mu darilo až po roku 1968, keď ho presunuli do Jablonca. Napokon s ročným ziskom až 60 miliónov Kčs Maják zamestnával asi 400 ľudí. Vyrábal napríklad tepelné natáčky na vlasy, pletacie ihlice, rôzne spomienkové predmety, akváriá či pingpongové loptičky. Céčka do výrobného sortimentu zaradil v roku 1982. Družstvo ich ponúkalo ako „sponky v tvare písmena c“, mali slúžiť na tvorbu dekoračných závesov.
„Problémom céčok spočiatku boli nezaujímavé farby. Také tie podivné hnedé, zelené, modré – u nás v Česku ich nazývame ,vyblitý'…“ s úsmevom hovorí kurátor múzea. Neskôr, zdôrazní, však Maják začal vyrábať stále nové a nové pestrofarebné typy. Práve vďaka nim v roku 1984 celú federáciu naplno zasiahla pamätná céčková horúčka.
Doba sa zmenila, poklady z detstva zostali
Fenomén céčok, aj keď postupne slabol, trval prakticky do zamatovej revolúcie. Po nej však rýchlo zapadol. Už v roku 1991 zanikol aj Maják. „Na príbehu céčok som však kedysi, keď som externe učil na libereckej Technickej univerzite skla a bižutérie, názorne vysvetľoval študentom, že boli aj časy, keď sa v obchodoch zďaleka nedalo kúpiť všetko. Oni si to totiž vôbec nedokázali predstaviť,“ tvrdí Nový.
Ak by céčka vznikli dnes, sotva by sa už dočkali toľkej slávy ako kedysi. Ich výrobná cena bola mizivá, no ich hodnotu dokázal prudko zvýšiť náhly obrovský dopyt. Podobná diera na trhu by v súčasnosti bola okamžite zaplnená. A „výmenný kurz“ by pri nadbytku tovaru razom klesol.
Foto: Profimedia
Nepochybne, céčka sú dnes medzi mladými dávno „out“. Kto však ešte nezabudol, musí súhlasiť, že tie nezmyselné plastové dieliky svojimi veselými farbami a osobitým čarom výrazne spestrili pomerne sivý detský svet v období pokročilej normalizácie. Priblížili nielen deťom, ale aj dospelým princípy a zákonitosti trhu. Poučili ich, že sú často tvrdé a nie vždy spravodlivé. Aj preto sú tie malé čudá stále prítomné v mnohých škatuliach, kde si ostrieľaní dospeláci skrývajú poklady svojho detstva.
Aj kurátor Petr Nový zdôrazňuje, že céčkam dnes patrí dôstojné miesto v jabloneckých muzeálnych zbierkach. Múzeum ich propaguje aj na svojej internetovej schránke.
Céčka (text hitu Michala Davida)
Dostal jsem právě písemný vzkaz,
prý se mnou dlouho ztrácela jen čas,
uteče spousta vody v řece,
než ji zas potkám v diskotéce.
Může být z nás dvou světový pár,
jestli se zmůžu dát jí věcný dar,
až mi to dojde, vrátit se s ním,
bez ní se ploužák nenaučím.
Céčka, sbírá céčka, v tom je ta léčka
a já jsem o tom neměl ani zdání,
céčka, že sbírá céčka, tak co mi brání,
jen abych sehnal je a běžel za ní.
Po městě bloudím od krámu krám,
někde i loudím, jinde se jen ptám,
korunou cinkám, že na to mám,
nikoho vůbec nedojímám.
Může být z nás dvou světový pár,
jestli se zmůžu dát jí věcný dar,
až mi to dojde, vrátit se s ním,
bez ní se ploužák nenaučím.
Za haliere džínsy
- 10 halierov bola výrobná cena jedného céčka
- 15 halierov bola výrobná cena esíčka, osmičky či óčka
- 20 céčok však stačilo, aby šťastný majiteľ výmenou za ne získal vtedy veľmi vychytený BAC spray či viacfarebné pero
- 40 céčok mal cenu tuzexový model diaľkovo ovládaného auta, za primerane dlhú reťaz z nich sa však dali „kúpiť“ aj zánovné džínsy či kazetový prehrávač Portable