Cesta slovenského lekára Maďara do afrického praveku

, 28.04.2019 06:00
malawi, afrika
Doktor Rasti vyšetruje veľmi podvyživené dieťa. Autor:

"Doktor Rasti", ako ho v zahraničí volajú, je nielen odborník na cestovateľskú medicínu a epidemiológ. Je to humanitárny pracovník a prezident občianskeho združenia International Humanity, ktorý už roky chodí v čase vlastnej dovolenky a na vlastné náklady pomáhať chudobným a chorým do afrického Malawi. Do krajiny, kde stále vládne pravek.

Docent Rasťo Maďar je Slovák zo Žiliny a napriek svojmu priezvisku po maďarsky nevie. Priženil sa do sliezskej časti Ostravy, a keďže táto oblasť kedysi patrila Poľsku, s humorom jemu vlastným tvrdí, že on sám spája celú visegrádsku štvorku.

„Držal som v náručí tak ťažko podvyživené a choré malé dieťa, až som mal vážnu obavu, že mi po rokoch zas umrie detský pacient. Každý jeho výdych mohol byť posledný. Akútny stav sme nakoniec zvládli, zásobili sme jeho mamu liekmi a výživou na dlhé obdobie a ako to dopadlo, uvidíme až pri ďalšom výjazde do danej oblasti v tomto roku,“ hovorí o zážitku, ktorý ho naposledy najviac chytil za srdce. Do Afriky sa chystá zas v lete. Už ôsmy rok po sebe do Malawi. Ako dobrovoľníci tam viacerí chodia pomáhať na vlastné náklady, za svoje si kupujú aj letenky. V našich končinách je Rasťovou úlohou najmä pozháňať finančné prostriedky na to, aby mohli nakúpiť potrebné lieky a zdravotnícky materiál.

Nová studňa pred hlavným blokom...
Nová studňa pred hlavným blokom česko-slovenskej nemocnice. Autor: International Humanity

Najhorší je pohľad na podvyživené deti

Malawi je štát v juhovýchodnej Afrike veľkosti Čiech a Slovenska dohromady. S 18 miliónmi obyvateľov. Oproti iným africkým krajinám maličký, veď sa aj nazýva „Mala-wi“. V miestach, kde predtým nikdy nebol beloch, kde nepoznajú čas a nemajú hodinky, vyrástla malá česko-slovenská nemocnica. Rasťo Maďar tam chodieva každý rok, obyčajne v lete, na humanitárnu misiu. Alebo – nazvime to inak – na svoju obyčajnú ľudskú misiu, v rámci ktorej ponúka svoj čas, energiu, lekárske vedomosti a nezištnú pomoc ľuďom žijúcim v podmienkach, aké si ani adrenalínoví cestovatelia a „selfie instagrameri“ nevedia celkom dobre predstaviť.

„Malawi sme po prvý raz navštívili v rámci lekárskej expedície troma krajinami juhovýchodnej Afriky – Zambiou, Mozambikom a Malawi v roku 2012. Situáciu v tejto krajine sme vyhodnotili ako najhoršiu, a navyše na nás urobila veľký dojem priateľskosť miestnych ľudí a ich túžba po zmene, ktorú však nedokážu zvládnuť sami. Od toho obdobia som tam bol každý rok v letných mesiacoch, v čase, keď tam je suchá sezóna a po prašných cestách sa dostaneme aj do tých najodľahlejších miest,“ vysvetľuje Rasťo Maďar.

Najhorší je pohľad na podvyživené deti. Niektoré na prvý pohľad môžu vyzerať, akoby boli obézne. Veľké bruško, okrúhla tvár. Vlastne nie okrúhla – opuchnutá. „Veľké brušká vznikajú z nedostatku bielkovín, čo spôsobí nahromadenie tekutiny v tkanivách a dutinách. Nasiaknuté je niekedy celé telo a dieťa vyzerá bucľaté s lesklou kožou. Preto sa to v angličtine označuje ako shiny baby syndróm. Veľmi pokročilý stav, kwashiokor, je úplný vrchol nedostatku bielkovín, keď už nefunguje ani imunitný systém a takéto dieťa môže podľahnúť aj banálnej infekcii. Navyše to znamená, že trpí už dlhodobo,“ vraví odborník.

Mamin prsník vždy upokojí.
Mamin prsník vždy upokojí. Autor: International Humanity

Nevedia používať dvere

V Malawi sa hovorí kmeňovým jazykom čičeva. Samozrejme, zdravotnícki pracovníci z Čiech a zo Slovenska tam musia mať miestnych koordinátorov, ktorí im pomáhajú aj s tlmočením. „Viete, aké ťažké je vysvetliť jednoduchému človeku, ktorý nepozná čas a nemá hodinky, kedy užívať lieky? V hlavnom meste vždy po prílete nakúpime do zásoby vrecúška, ktoré majú malé slniečko, veľké slniečko a mesiac. S ich pomocou dokážeme pacienta navigovať, v akom čase má užiť tabletku,“ spomína doktor Rasti. „Zaujímavé, že pacienti, ktorí za nami chodia do nemocnice, nevedia používať dvere, narábať s kľučkou. Mnohí sa nevedia dostať do ordinácie, pretože netušia, že kľučku treba stlačiť. Ak sa im to aj podarí, pootvoria si dvere možno na 30 centimetrov a snažia sa pretiahnuť dovnútra úzkou medzerou, hoci im nič nebráni otvoriť dvere dokorán,“ smeje sa. „Oni nevedia ani to, ako vyzerajú, nemajú zrkadlo. Viete, ako sme na to prišli? Radi sa fotia, a keď im ukážete snímku na displeji fotoaparátu či mobilu, nie sú hneď schopní identifikovať sa na fotografii. Vidia sami seba maximálne v kaluži vody, keď tam naprší.“

Vzápätí Rasťo Maďar zvážnie. Hovorí o tom, že Malawijčania z kmeňa Čičeva im nesmierne dôverujú. Často očakávajú „od veľkého bieleho doktora, ktorý prišiel zďaleka“, až nemožné. Napríklad dúfajú, že sa podarí postaviť na nohy paralyzovaného človeka s úplne prerušenou miechou. „My tam ani nemáme rtg, len malé laboratórium. Potom vidíte sklamanie otca, ktorý dúfal, že jeho syn bude zas chodiť. Snažíme sa im vysvetliť, že to sú zdravotné problémy, ktoré medicína nevie vyriešiť nikde na svete. Liečiť ich je však veľký záväzok a oni sú nám nesmierne vďační.“

Kontrola pacientov v teréne, v kufri auta lieky...
Kontrola pacientov v teréne, v kufri auta lieky a laboratórne testy. Autor: International Humanity
Domorodci v susedstve nemocnice zdravotníkom...
Domorodci v susedstve nemocnice zdravotníkom perú a varia. Autor: International Humanity

Už za jedno euro zachránime ľudský život

Keď formou výjazdu po určitom čase navštívia tie isté oblasti, prichádzajú za nimi niektorí pacienti aj opakovane. Niekedy sa len ukázať, poďakovať. „U niektorých sme mali počas predchádzajúcej misie pocit, že ich prognóza nie je dobrá. Keď vidíme, že napriek malej šanci na prežitie to zvládli, máme veľkú radosť. Práve to nám dáva energiu do ďalšej práce, keď pre vami stojí človek, čo tu už vlastne nemal byť. Usmieva sa a ešte je schopný postarať sa o seba a o svoju rodinu.“

Situácia v okolí česko-slovenskej nemocnice sa v priebehu rokov zmenila natoľko dramaticky k lepšiemu, že naposledy tam strávili len niekoľko dní. Ťažkú podvýživu alebo dlhodobo zanedbané neliečené stavy tam už prakticky nie sú. Nielenže ich vyliečili, ale kládli dôraz aj na prevenciu a vzdelávanie, preto už tak často nedochádza k vzniku ďalších prípadov. „Nechávame tam pracovať miestnych kolegov a my väčšinu času organizujeme vopred ohlásené, ale aj neohlásené výjazdy do ďalších odľahlých oblastí, kde si lieky a základné laboratórne testy musíme priviezť sami. Z úspechu našej malej nemocnice vidíme, že to robíme správne a chceli by sme, aby náš nízkonákladový model pomoci zdravotníctvu, vzdelávaciemu systému a rozvoju miestnych komunít šírila do ďalších častí krajiny aj miestna vláda,“ dodáva docent Maďar. „Náš rozpočet je nižší ako v mnohých iných organizáciách podobného typu, ale keďže pre ľudí v núdzi využijeme každé získané euro, vieme pomôcť veľkému počtu trpiacich. Už za jedno jediné euro dokážeme zachrániť ľudský život, toľko totiž stojí v Afrike balenie antibiotík! Na misiách sa využijú všetky druhy liekov s výnimkou tých na vysoký cholesterol. K najdrahším patria antibiotiká, veľmi dôležité sú lieky na horúčku, bolesť, kašeľ, rôzne druhy kvapiek a lokálne formy liečiv na kožné problémy. Niekedy sa však dostaneme do situácie, keď pacientovi musíme vysvetliť, že liečba jeho stavu je natoľko finančne náročná s malou šancou na úspech, že za to môžeme zachrániť desiatky detí s podvýživou a maláriou. Preto ho liečiť nebudeme. Väčšinou to pochopí, ale pre lekára, ktorý by chcel zachrániť všetkých, je to psychicky náročné. Aj tak je však dobrovoľnícka misia v Afrike medicínsky aj ľudsky na nezaplatenie. Podobne obohacujúci zážitok a pocit vám neposkytne nijaká cestovná kancelária!“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#cestovanie #Afrika #Malawi
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku