Stredná veža asi po polhodine padla. Plamene postupne zhltli veľkú časť strechy hlavnej lode chrámu, ktorej konštrukcia bola z dubového dreva. Zo stromov z čias križiackych výprav. Chrám, ktorý vyše 850 rokov dominuje ostrovu uprostred Seiny v centre Paríža, však neľahol popolom úplne.
Pätnásty apríl 2019 zostane smutným dátumom v histórii Francúzska. Požiar slávnej katedrály, jedného zo symbolov Paríža a Francúzska, sledovali v priamom prenose cez médiá a sociálne siete mnohí ľudia po celom svete.
Veď Notre-Dame – Chrám Matky Božej v Paríži, ktorý preslávil román Viktora Huga – mal ešte vyššiu návštevnosť ako Eiffelova veža, každoročne ho navštívilo vyše 13 miliónov ľudí. Na námestí pred Notre-Dame je tiež miesto, kam sa má turista postaviť, ak sa chce do Paríža vrátiť…
Vo chvíli, keď približne 500 požiarnikov zvádzalo zúfalý zápas, niektorí na nábreží Seiny ticho vzlykali, iní spievali hymnu, ďalší sa modlili. Nadránom, po asi šiestich hodinách zápasu s ohnivým živlom, vyzerala Notre-Dame a jej okolie inak ako predtým.
Ale múry hlavnej lode vrátane hlavného vchodu s dvoma zvonicami vydržali. Niektorí, ktorí neskôr vstúpili do zničeného chrámu, si podľa novinárky Agnes Poirierovej všimli ďalšie náznaky malých „zázrakov“ – najmä zlatý kríž, ktorý sa po požiari týčil vnútri lode v záplave obhorených trosiek.
Obnova do piatich rokov?
Apokalypsa, ktorú spôsobil zrejme elektrický skrat pri rekonštrukcii, krajinu na chvíľu zjednotila. Prezident Emmanuel Macron po príchode na miesto zápasu s ohňom s potláčanými slzami v očiach hovoril o „strašnej tragédii“. Verejne tiež sľúbil, že katedrála bude do piatich rokov obnovená. Pre všetkých Francúzov, aj tých, ktorí v nej nikdy neboli. „Notre-Dame spolu znovu postavíme,“ vyhlásil.
Lenže sľub o obnovení katedrály do piatich rokov sa mu zrejme nepodarí splniť. A to aj napriek tomu, že financie na obnovu katedrály postupne prisľúbili mnohí bohatí Francúzi a firmy.
Vlani v októbri minister kultúry oznámil, že na obnovu sa vyzbierala takmer miliarda eur. Z 900 miliónov eur darov a prísľubov je 600 miliónov od štyroch súkromných darcov a najbohatších podnikateľov Francúzska (Bernarda Arnaulta, rodiny Pinaultovcov, rodiny Bettencourtovcov-Meyersovcov a firmy Total).
Rok po požiari si však katedrála stále lieči svoje rany. Samotné reštaurátorské práce sa nezačnú skôr ako na budúci rok. Katedrála je aj po roku podľa portálu ekonomického denníka Les Echos vo fáze „diagnostiky a konsolidácie“. Čaká ju ešte zásadná skúška – demontáž lešenia, ktoré tam bolo pre rekonštrukciu inštalované rok pred požiarom. Ide o obrovské mikádo 500-tisíc oceľových rúr s celkovou hmotnosťou 500 ton.
Demontáž bude trvať niekoľko mesiacov. Jej prípravu komplikovali v zime búrky. Problémom je aj vysoká koncentrácia škodlivín, ktoré v okolí katedrály po požiari namerali. Generál Jean-Louis Georgelin, ktorého Macron vymenoval za šéfa tímu, ktorý má na starosti rekonštrukciu, je však presvedčený, že prezidentov sľub sa podarí splniť. Katedrála má byť znovu otvorená omšou Te Deum 16. apríla 2024, teda päť rokov po požiari.
Lenže, ako upozorňujú viaceré médiá a odborníci, kým nebude dolu lešenie a katedrála bezpečne stáť, čo je najcitlivejšia fáza, historickú pamiatku nevyčísliteľnej hodnoty stále nemožno považovať za zachránenú a bezpečnú.
Ešte aj vírus
Podľa pôvodných plánov mala byť koncom marca pred prvým výročím od požiaru znovu otvorená časť pred katedrálou a krypta. To predpokladalo aj vyčistenie okolia od škodlivín. Koncom minulého roka museli práce na istý čas prerušiť práve pre riziko kontaminácie olovom.
A prišla pandémia koronavírusu. Od polovice marca platí vo Francúzsku zákaz vychádzania s výnimkou cesty do práce a iných nevyhnutných dôvodov. Práce na obnove katedrály sa zastavili. Stavbári, ktorí pracujú vonku, v princípe môžu zachovať patričný odstup od seba, aby znížili riziko šírenia koronavírusu. Podľa správy agentúry AFP však existujúce dekontaminačné zariadenia neumožňujú zachovať dostatočné odstupy medzi ľuďmi.
Zatiaľ nie je jasné, kedy sa práce obnovia. Závisí to od vývoja pandémie, a vo Francúzsku podľa počtu hlásených prípadov nákazy a jej obetí to ešte nevyzerá na to, že by už dosiahla vrchol. Chrám Matky Božej v Paríži tak má zvláštnu Veľkú noc. Aj keď omše s prítomnosťou veriacich nie sú povolené, parížsky arcibiskup Michel Aupetit ohlásil na Veľký piatok slávnosť z vnútra katedrály s malým počtom ľudí. Tá sa vysielala cez katolícky kanál do zvyšku krajiny.
Výber Notre-Dame na slávnosť Veľkého piatka nebol náhodný. Notre-Dame v Paríži ukrývala pre katolíkov vzácne relikvie vrátane biblickej tŕňovej koruny, ktorú sa napriek požiaru podarilo zachrániť.
Nie je to po prvý raz, čo je v čase veľkých kresťanských sviatkov Notre-Dame takmer prázdna. Vlani na Vianoce tu po prvý raz po vyše 200 rokoch pre škody spôsobené požiarom nebola polnočná omša. Tá sa namiesto v Notre-Dame slúžila v neďalekom kostole.
Kráľovná katedrál
Katedrála v strede Paríža nebola vždy považovaná za klenot. Stavať ju začali v roku 1163 za vlády Ľudovíta VII. a stredovekí majstri ju dokončili takmer o dve storočia neskôr – v roku 1345. Svojou konštrukciou a architektúrou bola však inšpiráciou aj pre iné gotické sakrálne stavby vo Francúzsku a inde v Európe.
Zažila aj pustošenie počas revolúcie. Začiatkom 19. storočia sa v nej dal korunovať Napoleon, ale o pár rokov neskôr, vo februári 1831 bola pri ľudovom povstaní veľká časť katedrály nenávratne zničená – arcibiskupský palác, jeho kaplnka, knižnica a veľká časť južného portálu. Eugene Viollet-le-Duc, ktorý neskôr viedol reštauračné práce, vtedy napísal: „Múry tejto strany katedrály sa zmenili na sutiny a deti hádzaním kameňov ničili portál, ktorý tu stál 600 rokov.“
K záchrane devastovanej historickej pamiatky svojím spôsobom prispel Victor Hugo, ktorý románovým príbehom o zvonárovi z Chrámu Matky Božej a krásnej Esmeralde vyvolal záujem o rozpadávajúcu sa „sfingu usadenú v strede mesta“. „Na tvári Notre-Dame, tejto starej kráľovnej katedrál, je popri vráske vždy jazva: tempus edax, homo edacior, čo by som rád preložil ako – čas je slepý, človek hlúpy,“ napísal Hugo. Čas ničí, človek ešte viac…
Mimochodom, dopyt po Hugovom románe po vlaňajšom požiari stúpol. A o katedrálu a jej bohatstvo je aj v čase koronavírusu veľký záujem. Polícia nedávno pri zákaze vychádzania prichytila dvoch mužov, ktorí ukradli kamene z poškodenej stavby. „Notre Dame stále fascinuje. Je tu čierny trh, na internete sú v ponuke na predaj kamene z katedrály. Jedine, že by boli falošné,“ povedal pre Le Parisien hovorca Notre-Dame André Finot.
Po starom, či…
Katedrála prešla v 19. storočí rozsiahlou rekonštrukciou a neskôr bez vážnej ujmy prežila aj dve svetové vojny.
Obnovu historickej pamiatky nevyčísliteľnej hodnoty si želajú všetci. Lenže ako zrekonštruovať zničenú časť katedrály, keď sa ju podarí stabilizovať? Odborníci na kultúrne dedičstvo, historici umenia, architekti či inžinieri o tom stále vedú spor.
Foto: SITA/AP
V centre sporu je zničená veža a strecha. Presnejšie, či sa majú rekonštruovať v pôvodnom štýle, alebo modernejším spôsobom, prípadne sa má katedrála konzervovať v takom stave, v akom je. Má sa postaviť veža, ktorú pri rekonštrukcii v 19. storočí navrhol Viollet-le-Duc? A z akého materiálu? A čo strecha, ktorej konštrukciu tvorilo stáročné drevo?
„Viollet-le-Duc geniálne prepracoval katedrálu ako dokonale koherentný svet. Ak odstránite vežu, akoby ste ju amputovali,“ povedal pre Les Echos historik umenia Adrien Goetz.
Guillaume Poitrinal, prezident Nadácie kultúrneho dedičstva, zas bojuje za zachovanie drevenej konštrukcie strechy. „Základným princípom pri zásahu do kultúrneho dedičstva je rekonštruovať ho čo najviac identicky. Čo sa týka životnosti, nie je nič lepšie ako drevo,“ povedal Poitrinal, expert z drevárskeho priemyslu.
Meredith Cohenová, profesorka histórie umenia na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, pri pohľade na horiacu Notre-Dame mala pocit, akoby jej niekto vrazil dýku do tela. „Nemohla som tomu uveriť. Bolo to hrozné,“ povedala Cohenová, členka združenia, ktoré presadzuje zodpovednú rekonštrukciu Notre-Dame. Vedie tiež projekt „Paríž – minulosť a súčasnosť“, stránku, kde s pomocou študentov virtuálne rekonštruovala stredoveké pamiatky mesta. „Väčšina tých budov je stratená. Mnohé boli zničené počas francúzskej revolúcie. Ale máme o nich veľa informácií – fragmenty kresieb a rytín. Poskladala som ich ako puzzle v 3D,“ vysvetlila pre univerzitný portál.
Pri rekonštrukcii podľa Cohenovej treba rešpektovať minulosť aj súčasnosť. Inak povedané – netvárme sa, že sme v roku 1860 a prestavajme to spôsobom dnešnej doby, ale pri úcte k proporciám a minulosti stavby.
Notre-Dame v Paríži
Stavba Notre-Dame v Paríži (Chrámu Matky Božej) sa začala v roku 1163 za vlády Ľudovíta VII. Z podnetu parížskeho biskupa Mauricea de Sully a dokončená bola takmer o dve storočia neskôr, v roku 1345.
Svojou architektúrou sa stala inšpiráciou pre ďalšie gotické sakrálne stavby. Tvorí ju päť lodí – hlavná a štyri bočné. Nad troma hlavnými vchodmi sú dve hlavné veže – zvonice, nad stredným vchodom dominuje vitrážové okno rozetového tvaru.
Katedrálu, ktorá je dnes zaradená medzi svetové kultúrne dedičstvo UNESCO, preslávil román Viktora Huga. Chrám Matky Božej v Paríži každoročne navštívilo vyše 13 miliónov ľudí, viac ako Eiffelovu vežu.
Pri zničujúcom požiari 15. apríla 2019 bolo do hasenia nasadených vyše 500 hasičov, ktorí s ohňom bojovali vyše šesť hodín. Oheň zničil strednú vežu chrámu a drevenú konštrukciu z dubového dreva stromov z 12. storočia, pričom spôsobil pád vyše dvoch tretín strechy.
Príčinu požiaru stále vyšetrujú, predpokladá sa, že ho spôsobil skrat elektrického vedenia.