Ondrej Szitás: Jazykové chyby škodia kariére
Foto: archív
Naša trieda má šťastie, lebo na väčšinu predmetov máme dobrých učiteľov a je to tak aj na slovenčine, ktorú mám rád. Slovenčiny máme podľa mňa akurát, lebo pokojne preberieme učivo do podrobností a popritom stihneme aj zážitkové vyučovanie. Robíme divadielka alebo skupinové projekty.
Pomáha mi, keď mám naučené použiť v praxi, lebo zo skúseností si toho zapamätám najviac. Pre mňa je každý jazyk zo začiatku ťažký, slovenčina preto nie je výnimka. Keď som bol malý, mal som pocit, že je toho v slovenčine hrozne veľa a nikdy nebudem schopný ju zvládnuť. Teraz mi však už nerobí problém. Na slovenčine sa mi páči jej prepracovanosť a jedinečnosť oproti ostatným jazykom.
Slovenčina je pre mňa niečo, čo patrí nám všetkým, je súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva. Samozrejme, že je potrebné ovládať materinský jazyk. Považujem to za jednu z najdôležitejších vecí.
Ľudia si o iných vytvárajú obraz podľa písomného prejavu, preto by sa mohlo stať, že nedostanem prácu, na ktorú som kvalifikovaný, len pre chyby v motivačnom liste. Na druhej strane slovenčina nie je globálny jazyk, takže ňou rozpráva iba minimálna časť sveta. Preto je dôležité rozprávať aj inými jazykmi.
Foto: archív
Nina Boldocká: Gramatika je pre mňa oddych
Na hodinách slovenčiny ma vždy niečo zaujme. Na literatúre sa začítam do úryvkov z učebnice, pri slohoch sa zamýšľam, pri písaní príbehu či úvahy sa snažím byť čo najkreatívnejšia a gramatika je pre mňa oddychovou hodinou. Celkovo slovenčinu beriem ako oddychový predmet.
Nie je vyslovene nudná, čiže pri nej nezaspávam, no zároveň jej rozumiem, takže sa na ňu neučím. Myslím, že tri hodiny do týždňa sú tak akurát. Viac než štyri-päť hodín, to by už bola výzva nielen pre žiaka, ale aj pre učiteľa. Slovenčina ale vie byť rovnako ťažká ako ostatné predmety.
Základy, ktoré nám opakujú stále dokola, sú, pochopiteľne, ľahšie, ako keď nám nejaké nové a ťažšie učivo vysvetľujú do hĺbky. Na začiatku – a tak je to s každým predmetom – sa treba látku nabifliť a potom už len nezabudnúť! Na slovenčine sa mi páči práve to, že toho ťažkého nie je vôbec veľa. Dôležitý je aj dobrý učiteľ. Ak nás ťažšie veci dobre naučí, nemali by sme mať s ničím problém.
A či treba slovenčinu vedieť poriadne? Ak to znamená, že vieme, kedy máme dať aké i, vieme predniesť prejav, napísať list a celkovo sa prezentovať bez toho, aby sme si urobili hanbu, potom je naozaj dôležité poriadne ju ovládať. Ak sa tým ale myslí ovládať ju tak, že poznám všetky výnimky z výnimiek, spisovné slová a vôbec, že viem hlavne gramatiku, potom si myslím, že to dôležité nie je.
A nemali by sme zabúdať ani na literatúru – mali by sme mať prehľad aspoň o najznámejších slovenských dielach. Či už kvôli obohateniu slovnej zásoby, alebo len tak, ako tému, keď sa už nebude o čom rozprávať.
Samuel Martin Stohl: Mohla by byť logickejšia
Slovenčina ako predmet ma osobne baví. Aj keď je to veľmi komplikovaný jazyk, je prekvapivo bohatý, dá sa v ňom rôznymi spôsobmi vyjadriť tú istú myšlienku. Myslím si, že ako predmetu jej máme primerane. Ak by jej bolo menej, nestačilo by to, a ak by jej bolo viac, bolo by to na úkor iných dôležitých predmetov.
Slovenčina je v porovnaní napríklad s angličtinou alebo taliančinou veľmi ťažký jazyk. Možno, že aj jeden z najťažších v celej Európe. Mávam často problémy so spodobovaním, lebo je to niečo, čo sa nedá logicky zdôvodniť. Veľa ľudí máva z toho istého dôvodu problémy s y/i a s rytmickým krátením. Páči sa mi ale veľký počet slov v našom slovníku, čo nám dovoľuje vyjadriť veľmi veľa vecí a významových odtieňov. Ak by bola slovenčina ale logickejším jazykom, ako je napríklad angličtina, páčila by sa všetkým oveľa viac.
Slovenčina nie je jazyk, ktorý je vo svete rozšírený. Používa sa takmer výhradne len na Slovensku. Jej dobré ovládanie je ale prejavom osobnej kultúry. Je dôležitá pre náš národ aj v tom, že je základom pre našu samostatnosť, národnú kultúru a históriu.
Kultúra je podľa mňa pre národ veľmi dôležitá, a keďže je slovenský jazyk dôležitou súčasťou našej kultúry, treba si náš jazyk chrániť. Na druhej strane, jazyk sa vyvíja a mení a mali by sme dbať aj na to, aby bol očistený od zbytočných pravidiel a výnimiek, ktoré je nutné zvládnuť a ktoré sťažujú učenie sa slovenčiny aj pre cudzincov.
Veronika Dulayová: Nemali by sa stále meniť osnovy
Slovenčina je jeden z mojich obľúbených predmetov. Vždy mám dobré známky a učiť sa tiež nemusím veľa. Kedysi som dostala dobrý základ, na ktorom sa dá ľahko stavať. Hodín slovenčiny máme počas týždňa dosť na to, aby sme stihli učivo, ktoré máme prebrať. Vyhovuje mi aj množstvo úloh a tempo. Prekáža mi však, že sa neustále menia osnovy. Jeden rok sa niečo naučíme a ďalší to zrazu vedieť nemáme. Je to frustrujúce a mätúce nielen pre žiakov, ale aj učiteľov.
Slovenský jazyk ako taký určite nie je najľahší, ale keďže ním rozprávam od narodenia, nerobí mi problémy. Na slovenčine obľubujem najmä to, koľkými spôsobmi sa veta dá napísať a stále bude mať rovnaký význam.
Viem, že sa to dá aj v iných jazykoch, ale v slovenčine to využívam najčastejšie, a preto si to najviac všímam. Naopak, problém mi občas robia výnimky. Tých je naozaj veľa a občas sa to človeku popletie. Stále okolo seba počúvam, že má mnoho ľudí problém s pravopisom. Ja tento problém nemám, pravopis ovládam celkom dobre. Podľa môjho názoru stačí, aby sa tomu človek chvíľu venoval.
Určite súhlasím s tvrdením, že slovenčina je dôležitá. Žijeme na Slovensku a je našou povinnosťou ovládať ju. Zároveň súhlasím, ale aj s tým, že by sme sa mali učiť aj cudzie jazyky ako angličtina či nemčina. V dnešnej dobe je cestovanie a štúdium v zahraničí bežná a prístupná vec. Množstvo študentov sa každým rokom prihlasuje na výmenné pobyty v zahraničí, aby získali viac vedomostí v jazyku a skúsenosti do života.
Ak človek ovláda plynule jazyk, je považovaný za vzdelaného. To isté však platí aj o slovenčine. Osoba schopná inteligentného, jasného a spisovného vyjadrovania má väčšiu šancu v živote uspieť. Táto schopnosť, ako aj iné vedomosti, sú oceňované a žiadané. Podľa môjho názoru je slovenčina rovnako dôležitá ako hociktorý iný predmet v škole a mal by sa na ňu klásť rovnaký dôraz.
Jessica Grellneth: Slovenčinu máme iba my!
Mne sa páči jedinečnosť slovenčiny a aj to, že sme jediná krajina na svete, ktorá používa tento jazyk. Na slovenčine ma nebaví stále sa učiť ďalšie nové výnimky, výnimky z výnimiek a nové pravidlá, ktoré pribúdajú každý rok v súvislosti s maturitou a podobne.
Podľa mňa je slovenčiny v škole akurát, lebo v nižších ročníkoch, keď sme sa učili hlavne gramatiku a pravopis, bolo potrebné, aby sme mali hodiny častejšie a aby ich bolo viac. Teraz, na strednej škole, sa mi zdá, že tri hodiny týždenne stačia, keďže sa učíme už hlavne literatúru, čiže sa venujeme skôr dielam, robíme literárne rozbory a pod.
Nemyslím si, že je slovenčina ťažká, ale na druhej strane, je to predmet, na ktorý si nemôžeme logicky počas písomiek vymyslieť vzorec či riešenie, musíme to učivo jednoducho ovládať. Slovenčinu by som už teda mala ovládať, ale mám problém ešte s učivom prvého stupňa – s rozdeľovaním hlások na znelé párové, neznelé párové a znelé nepárové.
Mám rada syntax a jednotlivé literárne obdobia, keď prepájame znaky jazyka s umením, módou toho obdobia, architektúrou a s historickými udalosťami z daného obdobia. Všetko, čo sme sa dovtedy učili na rôznych predmetoch, dá zrazu zmysel. Mám rada, keď si aj pripravujeme v skupinkách divadielka alebo chodíme celá trieda na divadelné predstavenia po tom, čo dočítame danú knihu.
Myslím si, že slovenčina je veľmi dôležitá vzhľadom na to, že v súčasnom živote sa už všade vyskytuje angličtina a iné jazyky. Ľudia by podľa mňa nemali zabúdať na dlhú históriu samotnej slovenčiny a ako sa aj menila a vyvíjala. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby každý ovládal gramatiku a poznal diela z „povinného čítania“, lebo to je všeobecné vzdelanie.
Veľmi ma mrzí, keď aj v dnešnej dobe dospelí ľudia píšu s hrúbkami alebo sa už nekladie taký dôraz na to, aby sa v každodennom živote, či už pri písomnej, alebo hovorenej forme, používala slovenčina. Ja sama viem, aké je ťažké vynechávať už zaužívané anglické slová a nahrádzať ich slovenskými. No ale preto, aby sme zachovali náš krásny jazyk, mali by sme sa o to aspoň snažiť.
Kristína Trnková: Upútali ma učebnice
Foto: archív
Slovenčina patrí k predmetom, ku ktorým som mala vždy najbližšie. Ani gramatika mi neprišla zvlášť ťažká. Neviem, či by som tento predmet vedela zaradiť do kategórie „baví“, ale určite je jeden z mojich obľúbených. Ako žiačke bilingválneho štúdia sa mi dostávajú iba tri hodiny slovenčiny za týždeň, čo je podľa mňa dosť málo, keďže je to moja rodná reč.
Ako som už spomenula, diktáty a gramatika nie sú moja silná stránka, ale inak mi sa mi slovenčina zdá prirodzená a vcelku ľahká. Od začiatku strednej školy obľubujem viac literatúru, pravdepodobne preto, že sa mi zdajú učebnice literatúry zaujímavejšie ako na základnej škole. Síce je v nich omnoho viac informácií, ale pokiaľ sú pre mňa zaujímavé, nemám s tým problém. Myslím si, že rodná reč je pre každého veľmi dôležitá a nenahraditeľná.
Je super, keď človek vie viac jazykov a vie sa dohovoriť, ale bez znalosti vlastného jazyka je to iba tak na smiech. Samozrejme, záleží aj na tom, či sa kvôli škole alebo kvôli práci rozhodneme presťahovať do inak hovoriacej krajiny, ale vždy by mal byť s nami základ vedomostí rodného jazyka.
Barbora Štefánková: Nežný základ kultúry
Slovenčina vždy patrila medzi moje obľúbené predmety. Myslím si, že na základných školách jej je dostatočne veľa. Čo sa však týka stredných škôl, tak by sa jedna hodina navyše týždenne hodila. Nie je to len gramatika, patrí k nej aj literatúra. Slovenčina ako jazyk je veľmi ťažká.
Ale vzhľadom na to, že je to môj rodný jazyk, tak si to až tak často neuvedomujem. Na slovenčine sa mi páči jej jemnosť a nežnosť. Napriek tomu, že je plná zložitých gramatických pravidiel, pokladám ju za úžasný a krásny jazyk. Dobrá znalosť vlastného jazyka je základ inteligencie.
Učenie sa cudzích jazykov je skvelé a obdivuhodné, no nie v prípade, že poriadne neovládame ten náš. Veľmi ma mrzí, že množstvo ľudí už dnes to, ako sa vyjadruje, nepokladá za dôležité.
Anna Mária Zimová: Od jazyka sa odvíja všetko
Foto: archív
Slovenčina ma baví odmalička. Recitácie vo mne budili nadšenie už v detstve, mala som rada literatúru a neskôr slohy. Vždy som bola zameraná viac na jazyky a humanitné smery. Podľa mňa je ovládanie rodného jazyka jednou z najzákladnejších hodnôt, ktorými sa prejavuje vzdelaný človek.
Preto si myslím, že z povinných hodín slovenčiny by sa rozhodne nemalo uberať. Náš jazyk nepatrí medzi ľahko naučiteľné, a to tak pre domácich, ako pre cudzincov. Aj keď máme výhodu, že hovorovú reč ovládame, musíme si osvojovať všetky pravidlá a trvá to aj roky.
Na druhej strane aj toto je dôvod, prečo slovenčinu považujem za jeden z najkrajších jazykov. Jej spevavosť a náročnosť zo slovenčiny robí jedinečný jazyk. Ako som už spomenula, ovládať rodný jazyk je základ vzdelania, veď akýkoľvek spoločenský kontakt sa odvíja od znalosti jazyka. Slovenčinu používam dennodenne a stále si uvedomujem, ako sa napríklad od znalosti gramatiky v písomnom prejave odvíja celý prvý dojem z človeka. Poriadne ju ovládať považujem za samozrejmosť, o ktorú by sa mal snažiť každý.