Hlucháň hôrny aj medveď biely predstavujú symboly. Hlucháň je symbolom slovenských lesov, objavuje sa na poľovníckych odznakoch, ochranárskych logách. Len od vstupu Slovenska do Európskej únie sa jeho populácia scvrkla o polovicu. Prečo?
Pretože na Slovensku sa roky systematicky ničí jeho domovina, ťažia sa tie najcennejšie horské lesy. Začiatkom júla Európska komisia za to zažalovala Slovensko. Z oboch zodpovedných rezortov, ministerstva pôdohospodárstva aj životného prostredia, vychádzajú zatiaľ pozitívne náznaky, že by sa veci mohli konečne pohnúť.
Kto by chcel čeliť medzinárodnej hanbe? Obzvlášť, ak na dianie na Slovensku s obavami hľadia Česi a Poliaci, ktorých populácie hlucháňa sú závislé od toho, či prežije populácia na Slovensku. Lenže je za tým ešte čosi.
Obrazy skazy
Hlucháň je dáždnikový druh. To zjednodušene znamená, že kde sa má dobre hlucháň, majú sa dobre aj stovky ďalších vzácnych lesných druhov. Že sa má dobre celý les. A ak sa má dobre les, spoločnosť môže byť spokojná, pretože takýto les jej zadarmo poskytuje úžitky. Za všetky aspoň jeden – efektívne zadržiava vodu.
Medveď biely sa zasa stal symbolom klimatickej zmeny, mieni Péter Molnár, vedec z Torontskej univerzity v Kanade, vedúci najnovšej štúdie, ktorá vyšla v Nature Climate Change. S hlucháňom ho spájajú dva momenty – takisto prichádza o svoje prirodzené prostredie.
A po druhé, keď na Slovensku vyhynie hlucháň, bude to znamenať, že Slovensko stratilo veľkú časť prirodzených horských lesov. Keď vyhynie medveď biely, bude to správa o tom, ako dramaticky sa stenčila polárna čiapka, ktorá má zásadný význam pre planétu a jej obyvateľov. Zmení sa prúdenie vody a vzduchu, zvýši sa hladina morí.
Ale ako môže medveď biely vyhynúť, keď v súčasnosti vôbec nie je označený za kriticky ohrozený druh? Jeho populácia je dnes relatívne stabilná, na celom svete žije asi 25-tisíc medveďov bielych. Tieto šelmy dokážu prežiť v jednom z najdrsnejších prostredí sveta dlhé obdobie bez jedla. Samica medveďa bieleho bez mláďat vydrží hladovať vyše osem mesiacov. Ale ani tento obdivuhodný výkon v budúcnosti nebude stačiť.
Hlad
V arktickej oblasti „prebieha“ klimatická zmena dvakrát rýchlejšie, než inde vo svete. Podľa štúdie z roku 2018 publikovanej v časopise Remote Sensing sa môže dokonca stať, že už o desať rokov Arktída zažije leto úplne bez ľadu.
Ľad je habitatom medveďov bielych. Niekde žijú na ľade celý rok. Lovia tu tulene. Striehnu na ne pri dierach v ľade a čakajú, kým sa plutvonožec vynorí, aby sa nadýchol. Práve vďaka tuleniemu mäsu a tuku si medvede vytvoria dostatočné zásoby, ktoré im umožňujú prežiť a – dlho hladovať.
Ľudia musia zmeniť svoj spôsob života. Inak budú bojovať o prežitie. Lenže o tomto, žiaľ, nikto nechce hovoriť. Takmer každý, s kým sa stretnem, sa chce rozprávať skôr o zvieratách, a nie o ľuďoch. Pýtajú sa ma, ako to všetko prežíva medveď biely.Angaangaq Angakkorsuaq, grónsky šaman
No ak sa ľad topí, musia sa stiahnuť na pevninu, kde však nenachádzajú dostatok potravy. Molnár sa spolu s kolegami pozrel na 13 medvedích subpopulácií, ktoré predstavujú asi 80 percent celosvetovej populácie. Vyrátali množstvo kalórií, ktoré medvede potrebujú na prežitie a v prípade samíc na kŕmenie mláďat. Dáta skombinovali s klimatickými modelmi, predpoveďami o topení arktického ľadu a vyšlo im, že obdobie, počas ktorého budú medvede nútené hladovať, bude dlhšie, než dokážu prežiť. Jednoducho zomrú od hladu.
„Prídete do bodu, keď sa vám minie všetka energia,“ povedal Molnár pre americké noviny New York Times. „Je veľmi malá šanca, že medvede biele prežijú (v roku 2100) niekde na svete, možno s výnimkou jednej malej subpopulácie v najsevernejších regiónoch Arktídy.“ Podľa výpočtov vyhynie veľká časť populácie dokonca aj v prípade, ak sa oteplenie podarí spomaliť. Ale prečo by nás mali trápiť medvede v Arktíde?
Nechcení migranti
Pred šiestimi rokmi navštívil Zvolen na pozvanie Sokratovho inštitútu Grónčan Angaangaq Angakkorsuaq, šaman a zástupca pôvodného obyvateľstva Arktídy pri OSN. Počas prednášky študentom, ale aj počas rozhovoru, ktorý s ním vtedy priniesol denník Pravda, zarezonoval jeden postreh. Ľudí pri klimatickej kríze, najväčšej, akej kedy ľudstvo čelilo, akoby neoslovovala tragédia ľudí. Ale zvierat.
„Ľudia musia zmeniť svoj spôsob života. Inak budú bojovať o prežitie. Lenže o tomto, žiaľ, nikto nechce hovoriť. Takmer každý, s kým sa stretnem, sa chce rozprávať skôr o zvieratách, a nie o ľuďoch. Pýtajú sa ma, ako to všetko prežíva medveď biely,“ povedal Angakkorsuaq.
Akoby nikoho nezaujímalo, že v Arktíde už nemôžu prežiť ani lovci, ktorí bez ľadu nemôžu cestovať na saniach. Nemôžu sa ani plaviť v lodiach, pretože sa neprebrodia cez kúsky rozdrobeného plávajúceho ľadu. Nemôžu loviť, chytať ryby, nemôžu sa uživiť. Nech sa presťahujú. Ale kam? A čo bude s miliónmi ľudí, ktorí v pobrežných metropolách sveta kvôli stúpajúcej hladine morí prídu o domov? Kto ich prijme? A čo bude s tými, ktorých z domova vyženie neznesiteľné sucho? „Aký veľký je váš dom?“ opýtal sa starý muž z Grónska.