Nijaký horor! To len podenky na piešťanskom moste tancujú svadobný tanec

, 07.09.2020 06:00

Niekomu to môže pripadať ako zábery z hororu, netreba sa však báť. V piešťanskej časti rieky Váh sa koncom augusta začali rojiť podenky a veľmi ich láka svetlo Kolonádového mosta aj lámp v okolí.

Niekomu to môže pripadať ako zábery z hororu, netreba sa však báť.

Každého, kto chce v týchto dňoch podvečer a v noci prejsť cez Kolonádový most v Piešťanoch, spočiatku šokujú obrovské roje hmyzu, ktorý poletuje v okolí lámp. Mnohé kusy dokonca ležia mŕtve na zemi a vyzerajú ako vrstva napadaného popola. Niektorí ľudia opatrne kráčajú radšej v blízkosti zábradlia, ďalej od lámp, naopak, deti adrenalínovo pobehujú pomedzi poletujúce mračná hmyzu. Ide o podenky, po latinsky Ephoron virgo, ktoré majú v zásade smutný osud v podobe veľmi krátkeho života.

Dospelé jedince majú redukované ústne aj tráviace ústrojenstvo a neprijímajú potravu. Žijú obyčajne len jediný deň, maximálne tri dni. Samce vytvárajú svadobné roje v blízkosti vôd, samička priletí a je okamžite oplodnená. Samček hneď po párení umiera, samička ešte musí stihnúť naklásť vajíčka, robí tak do vody, dokonca sa potápa a vajíčka lepí na kamene. Jedna znáška obsahuje od tristo do deväťtisíc vajíčok. Následne umiera aj ona. Jediný deň, počas ktorého je zmyslom života iba spáriť sa a naklásť vajíčka! Tak už viete, prečo prívlastok „podenkový“ znamená pominuteľný, nestály, dočasný.

Piešťanskí ochranári sa tešia, pretože takéto hromadné rojenie podeniek je dôkazom zlepšujúcej sa kvality vody. Mnohé jedince, ktoré majú veľkosť 14 až 22 mm, však láka svetlo Kolonádového mosta aj lámp v okolí rieky. Nestihnú sa preto spáriť a uhynú predčasne. Smutný je pohľad na uhynuté samice s dvoma žltými vajcovými vakmi, ktorým sa bohužiaľ rozmnožiť nepodarilo.

Ephoron virgo, ktorý sa rojí v Piešťanoch, je pritom druhom národného významu. Ako napísal portál zpiestan.sk, podľa Tomáša Derku, vedúceho Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, je spoločenská hodnota každého jedinca 20 eur. Ľudia by k nim preto mali pristupovať s čo najväčšou opatrnosťou. Pre slabé povedomie o tomto výnimočnom prírodnom úkaze mnohí po podenkách dupú alebo sa ich snažia odohnať. Jeden z hostí ich nazval „lietajúce dvadsaťeurovky“.

Maďari podobné masové rojenie podenky Palingenia longicauda na Tise veľmi dobre propagujú, nazývajú to kvitnutie rieky. Bolo by možné z toho urobiť turistickú atrakciu, ale podenkám by pomohlo, keby v čase rojenia bol most osvetlený červenými svetlami.

Mimochodom, známy Kolonádový most v Piešťanoch je ešte stále v rekonštrukcii. Jeho oprava mala pôvodne trvať do polovice septembra 2020, termín však posunuli na koniec októbra. Táto ukážka slovenskej funkcionalistickej architektúry by mala mať v budúcnosti vzdušnejší vzhľad, nedávno spoza známej sochy Barlolámača zmizla biela stena. Nahradí ju sklo. Pôvodný pitný pavilón za sochou Barlolámača tak bude celý presklený. Práve číre sklo bolo hlavným dizajnovým prvkom pôvodného návrhu architekta Emila Belluša. Kolonádovému mostu dodávalo charakteristickú ľahkosť. Aj vďaka tomu ľudia prezývali túto stavbu Sklený most.

V týchto dňoch by sa Kolonádový most mohol nazývať aj Podenkový. Aj keď iba dočasne. Podenka sa však spokojne môže po pávovi, lekne či Barlolámačovi stať ďalším symbolom Piešťan.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#podenky #Piešťany #Kolonádový most #hmyz
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku