Keď vo svete vládnu ženy

Stále je to mimoriadne exkluzívna spoločnosť. Napríklad v EÚ budú na najbližšom rokovaní Európskej rady prítomné len štyri ženy. A to len tento týždeň k nemeckej kancelárke Angele Merkelovej, dánskej premiérke Mette Frederiksenovej a jej fínskej kolegyni Sanne Marinovej pribudla estónska predsedníčka vlády Kaja Kallasová.

Na summitoch Európskej únie ešte sedí šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Mohla by tam byť aj litovská premiérka Ingrida Šimonytė, ale v Európskej rade krajinu reprezentuje hlava štátu. Prezident Gitanas Nausėda v roku 2019 vo funkcii vystriedal Daliu Grybauskaitė.

Seversko-baltický región má nadpriemerné zastúpenie žien vo vrcholných politických funkciách. Okrem už spomenutých líderiek majú premiérky aj Island a Nórsko. V Reykjavíku vládne Katrín Jakobsdóttir a v Osle Erna Solbergová.

Aj dielo náhody

Estónsko má okrem toho aj ženu v prezidentskej funkcii. Kersti Kaljulaidová je hlavou štátu od roku 2016. Neexistuje iná krajina na svete, ktorá by mala vo volených pozíciách premiéra a prezidenta ženy.

Podľa politológa Vassilisa Petsinisa z Tartuskej univerzity v Estónsku je však takáto kombinácia do istej miery dielom náhody.

"Kaljulaidovú po dlhom a komplikovanom procese zvolili ako prvú ženu za prezidentku krajiny v októbri 2016. Bola takpovediac neutrálnou postavou. Jej výber súvisel aj s tým, že hlavné politické subjekty Reformná strana, Strana stredu a sociálni demokrati sa nevedeli dohodnúť,“ pripomenul pre Pravdu Petsinis.

Foto: SITA/AP, Raul Mee

Kaja Kallasová, premiérka, Estónsko Nová estónska premiérka Kaja Kallasová má 43 rokov.

"Čo sa týka Kallasovej, ona je efektívna mladá politička, ktorá uspela, keď sa prepracovala k líderstvu stredopravicovej liberálnej Reformnej strany. Mal na tom podiel aj fakt, že je dcérou Siima Kallasa (zakladateľ Reformnej strany, pozn. red.). Vedie však najpopulárnejší politický subjekt v krajine,“ povedal o premiérke Petsinis.

Kallasová na čele Reformnej strany vyhrala voľby v marci 2019. Už vtedy sa zdalo, že z nej bude premiérka. No Strane stredu sa podarila dohoda s nacionalistami zo strany Isamaa (Otčina) a s radikálnymi pravičiarmi z Estónskej konzervatívnej ľudovej strany (EKRE). Táto vláda sa však pod ťarchou korupčného škandálu zrútila. Kallasová potom uzavrela koalíciu so Stranou stredu, čo jej pred niekoľkými dňami umožnilo nástup do funkcie.

"Hoci z môjho pohľadu je súčasný vývoj do značnej miery asi len náhodný, je to príjemná náhoda. Dôležité bolo, že dva najväčšie subjekty Reformná strana a Strana stredu dokázali nájsť kompromis,“ skonštatoval Petsinis.

Politická rovnosť

Náhoda či nie, správa o estónskych političkách riadiacich krajinu obehla svet. Prišla len krátko po tom, čo do Bieleho domu 20. januára ako viceprezidentka nastúpila demokratka Kamala Harrisová. Je to prvá žena na druhej najvýznamnejšej pozícii amerického politického systému.

"Dávam veľký dôraz na demokratické hodnoty a politickú rovnosť. V tomto zmysle hovoríme o veľmi pozitívnom vývoji. Ženy môžu dosiahnuť na dôležité politické pozície. Som z toho šťastná. Politická rovnosť musí byť základom demokracie,“ reagovala pre Pravdu Karen Celisová, ktorá na bruselskej Vrije Universiteit skúma zastúpenie menšín v politike. "No fakt, že stále diskutujeme o politike spôsobom, že žena je konečne v nejakej pozícii, svedčí, že máme pred sebou ešte dlhú cestu,“ zdôraznila Celisová.

Kallasová na nej už urobila veľa krokov, odkedy tancovala v detskom a mládežníckom súbore. Keď mala 10 rokov, tak bola na umeleckom zájazde v Moskve. Tanečnému partnerovi mala vyžehliť košeľu. No jej sa to nepáčilo. "Pýtala som sa šéfa, prečo by mali dievčatá žehliť chlapcom košele, ale chlapci pre dievčatá nerobia nič. Odmietla som to urobiť len tak a partner mi za to musel priniesť tri banány,“ informoval spravodajský portál Delfi, ako Kallasová opísala príhodu zo svojho detstva.

Samozrejme, teraz už nebude estónska premiérka riešiť, kto má komu vyžehliť košele. Ale to, že rovnosť je pre ňu dôležitá, ukázala už pri skladaní vlády. Spolu s ňou je v 15-člennom kabinete sedem žien. Premiérka tlačila aj na koaličného partnera, aby do funkcií nominoval političky.

"O niečom to svedčí, že predsedníčka vlády chcela mať rovnomerne rozdelené ministerské pozície medzi mužov a ženy. Je to ukážka, že Kallasová chce venovať pozornosť tomu, aby ženy dostávali rovnaké príležitosti. V Estónsku máme veľký problém, že ženy zarábajú menej na rovnakých postoch,“ uviedla pre Pravdu Kristi Raiková, šéfka Estónskeho inštitútu pre zahraničnú politiku. "Aj prezidentka sa tým zaoberá. Upozorňuje na násilie páchané na ženách. Je to skrytý problém estónskej spoločnosti. Ženy v líderských pozíciách často riešia veci, ktoré by inak zostali v úzadí,“ myslí si Raiková.

Profesorka rodových štúdií Johanna Kantolaová z Tamperskej univerzity vo Fínsku upozornila, že práve to je dôležité. "Viaceré nedávno zvolené líderky, ako sú Harrisová, Kallasová či Marinová, sa zaviazali, že budú podporovať rodovú rovnosť a práva žien. Dáva mi to nádej. Je to veľmi dôležité práve počas šírenia ochorenia COVID-19. Kríza má obzvlášť negatívny dosah na ženy, ktoré pracujú v pozíciách vystavených pandémii. Okrem toho nesú hlavnú záťaž neplatenej starostlivosti o deti, keď sú zavreté školy a škôlky, a čelia rastúcim prípadom domáceho násilia,“ uviedla pre Pravdu Kantolaová.

Príklady priťahujú, ale nestačia

Je očividné, že to, aby sa ženy dostali do líderských pozícií, je len prvý krok. Ako príklady budú priťahovať, čo je podľa odborníkov veľmi podstatné, ale nie je to dostačujúce.

Prvou premiérkou na svete sa stala na Cejlóne (dnes Srí Lanka pozn. red.) v roku 1960 Sirimavo Bandaranaike. Prvou predsedníčkou vlády v prevažne moslimskej krajine bola v rokoch 1988 až 1990 a potom v rokoch 1993 až 1996 Bénazír Bhuttová. Boli to symbolické zmeny, ktoré sa zapísali do dejín. Ale Pakistan je v indexe rodovej rovnosti Svetového ekonomického fóra zo 153 skúmaných krajín na štvrtom mieste od konca. A Srí Lanka tiež nie ani len v Ázii žiadnym žiarivým príkladom rovnakého postavenia mužov a žien v spoločnosti.

Ale príklady, že nemusí stačiť, že žena je prvý raz v líderskej pozícii, sú aj oveľa bližšie.

"Ach, určite nie. Nielen preto, že nie sú žiadne vhodné kandidátky. Ale vo všeobecnosti si myslím, že ženy sa nezvyknú hodiť do vysokých pozícií. Sú príliš emotívne,“ odpovedá v populárnom seriáli The Crown premiérka Margaret Thatcherová v podaní Gillian Andersonovej na otázku, či bude mať vo vláde nejaké ženy. Pýta sa jej to kráľovná Alžbeta II., ktorú hrá Olivia Colmanová.

Dialóg je dielo zručných scenáristov. Lenže Thatcherová, ktorá bola prvá a stále je jediná britská premiérka, za viac ako 11 rokov pri moci nominovala do vlády na pozíciu kabinetného ministra len jednu ženu.

Slovensko malo už v rokoch 2010 až 2012 predsedníčku vlády. Iveta Radičová sa v roku 2009 uchádzala aj o prezidentské kreslo. To získala v roku 2019 Zuzana Čaputová. Na druhej strane v roku 2016 končila druhá smerácka vláda Roberta Fica v úrade bez jedinej ženy. V tom čase existoval v EÚ už len jeden taký kabinet. Maďarský pod vedením Viktora Orbána.

Jeden krok vpred a potom jeden či aj dva vzad. Aj tak to môže s právami a so zastúpením žien vyzerať aj prípade, že sa im už nejakú spoločenskú bariéru podarí prekonať.

"Fakt, že sa ženy po prvý raz dostanú do nejakých dôležitých funkcií, sa neraz zneužíva ako argument, že je predsa všetko v poriadku. Nie je to tak,“ pripomenula Celisová.

"Vždy sa musíme dívať na to, aké strany ženy reprezentujú, a čo to môže znamenať v rámci toho, aké politiky budú presadzovať. A je potrebné vnímať a celospoločenský kontext. Aj feministky by mali problém meniť veci, keby proti nim stál parlament, veľká časť spoločnosti a médií. Potom sa stáva, že do žien v politických funkciách vkladáme prílišné očakávania, že sa budú správať istým spôsobom,“ povedala pre Pravdu Sarah Childsová, odborníčka na pôsobenie žien v politike z Londýnskej univerzity Royal Holloway.

"Musíme upraviť systém, aby ženám umožňoval vstup do politiky a podporoval ich pri ňom. Len týmto spôsobom sa situácia zmení. Môže si to vyžadovať istý systém kvót. Ak však tvrdíme, že veríme v spoločenskú rovnosť mužov a žien, mali by sme sa o ňu usilovať aj v politike,“ tvrdí Childsová.