Julka Sokolová bola, súdiac podľa tohto odkazu, naozaj veľký talent. Vedela sa vyjadrovať, mala umelecký cit, rozhľad, o všetko a o každého sa zaujímala. Dalo by sa povedať, že milovala život, ale bolo by to málo.
Z jej textov cítiť, že chcela žiť zodpovedne, nad všetkým sa zamýšľala a vo svojich veršoch, úvahách či poviedkach si kládla rôzne otázky. Mohla z nej byť novinárka, filozofka a možno aj politička. Také bezprostredné, jasné, vtipné a nesebecké uvažovanie v súčasnom svete chýba. A taká zainteresovanosť! Veď hoci už medzi nami nie je, stále sa prihovára.
Kto teda vlastne bola táto nezabudnuteľná Julka Sokolová? Porozprával nám o nej výtvarník a sused rodiny Sokolovcov Ivan Popovič:
Foto: Ivan Popovič
„Keď sa koncom šesťdesiatych rokov postavili prvé paneláky sídliska v starej Karlovej Vsi, vtedy okrajovej časti Bratislavy, hneď sa tam húfne začali sťahovať mladé rodiny. Aj naša. Postupne sme sa zoznamovali so susedmi a ja som žasol, koľko zaujímavých profesií sa tu, na jednom mieste, vyrojilo.
Famózny muzikant Janko Berky-Mrenica s rodinou býval na dvanástom poschodí, hneď nad nami žil astronóm, oproti pri výťahu zasa uznávaná divadelná historička. Ďalší sused bol vedec, geológ a účastník výprav na Mt. Everest, iný zasa niekoľko rokov pracoval v ruskom výskumnom kozmickom stredisku v Dubne, ďalší sused vymyslel a skonštruoval – prvý na svete – fotoaparát so záberom 360 stupňov.
A na prízemí sa usídlila nenápadná rodinka mladého šikovného architekta. Ich najstaršia dcéra dnes žije a pracuje ako dermatologička v Miláne, syn prednáša sociálnu geografiu na Trinity College v Dubline a tá najmladšia, to je Julka, o ktorej hovoríme.“
Inšpirujúci panelák
Julka už ako štrnásťročná začala písať poéziu a prózu, ale ešte skôr kreslila, maľovala, spievala v speváckych zboroch, recitovala po anglicky i rusky. Venovala sa hudbe, hrala na klavíri a komponovala, no vedela aj vyšívať, piecť koláče a – zbierala aj nerasty.
Foto: Ivan Popovič
„Ja som ju poznal ako milé dievčatko, čo s úsmevom vždy prvé zdravilo. Ostatné som o našej malej susedke ani netušil. Až po mnohých rokoch, ktoré uplynuli od jej tragickej smrti, som sa dozvedel o šírke Julkinho talentu. Rodičia vedeli, že píše, veď sa úspešne zúčastňovala na literárnych súťažiach, pre rodinu vydávala vlastný časopis. Ale o rozsahu jej tvorby netušili.
Foto: Ekodemos
Julka zahynula pri tragickej autonehode v osemnástich rokoch a zanechala pozoruhodné dielo. Je napísané so zaujatím, s nadhľadom, so zmyslom pre humor. Čitateľ sa pobaví, ale ho aj silno zamrazí! Ako toto všetko mohla Julka za ten krátky čas vytvoriť? Asi sa veľmi ponáhľala žiť, myslia si jej rodičia a ja si zasa myslím, že ten náš panelák je vďaka ľuďom, čo v ňom bývali či ešte bývajú, nabitý veľmi silnou tvorivou energiou. A tá sa na Julku Sokolovú jednoducho preniesla. Inak si to logicky neviem vysvetliť,“ hovorí Ivan Popovič.
Rodičia Julky celé roky od jej odchodu nevedeli nájsť dosť duševných síl, aby otvorili jej staré kufríky, ktoré zostali na chate. Kufríky, o ktorých si mysleli, že obsahujú zbierky nerastov, priniesli prekvapenie. To boli iné poklady! „Tie témy, ktoré Julka vtedy pred rokmi v prózach a poézii otvorila, sú výsostne aktuálne aj dnes. Rád som k nim pridal niekoľko svojich obrázkov,“ dodáva výtvarník.