Vianočný kapor chutí lepšie. Viete prečo?

Odkedy je imelo symbolom Vianoc? Čo svojím tvarom pripomína vianočná štóla? A čím sa kedysi ozdoboval stromček? Tak ako adventný kalendár aj Vianočná výstava v rakúskom zámku Schlosshof prináša 24 okienok s prekvapeniami.

12.12.2021 06:00
Schlosshof Foto: ,
Rakúsky zámok Schlosshof s vianočnou výstavou.
debata (1)

Tvrdý lockdown síce zatvoril brány zámku aj trhy na jeho nádvorí, na Vianoce sa tešíme tak či tak. Prinášame vám zopár zaujímavostí z výstavy, ktorá približuje históriu Vianoc a vianočných tradícií.

Adventný kalendár

Adventné kalendáre sa každý rok tešia veľkej obľube. Čokoládové, plné zdravých dobrôt, adventný kalendár Harryho Pottera či dokonca s kozmetikou pre dámy. V každom z 24 okienok sa skrýva nejaké milé prekvapenie. Najmä deti si ich otváraním spríjemňujú čakanie na Štedrý deň. Jedna z prvých zmienok o adventnom kalendári sa nachádza v detskej knihe Elisy Averdieck z roku 1851.

V nej mama svojej malej Elisabeth rozpráva vianočné príbehy, potom si spievajú koledy a nakoniec na stenu pridajú každý deň jeden obrázok. Keď prídu k číslu 24, Elisabeth vie, že je Štedrý deň. Prvý tlačený adventný kalendár z roku 1908, ešte bez sladkostí, je z dielne Gerharda Langa z Nemecka.

Prvý tlačený adventný kalendár bol z roku 1908. Foto: Pravda, Jana Kollárová
Adventný kalendár Prvý tlačený adventný kalendár bol z roku 1908.

Adventný veniec

Adventný veniec sa vyvinul v protestantských kruhoch severného Nemecka. Za jeho tvorcu sa pokladá Johann Hinrich Wichern (1808 – 1881), ktorý v Hamburgu viedol sirotinec. Počas adventných pobožností zapaľoval Wichern každý deň jednu sviečku na veľkom kolese z voza, aby chovancom ozvláštnil čakanie na sviatky. Časom sa z toho vyvinul adventný veniec a počet sviec sa znížil na štyri. Zapaľujú sa postupne, počas štyroch adventných nedieľ.

Vianočné trhy

Pôvod vianočných trhov siaha do stredoveku. V roku 1294 získali viedenskí obchodníci privilégium od kráľa Albrechta I. usporiadať decembrové trhy. Tieto trhy spočiatku slúžili na základné obstaranie potravín. Až neskôr sa z nich vyvinuli vianočné trhy.

K najstarším nemeckým patria drážďanské, ktoré sa konali v roku 1434, prvým viedenským bol Trh svätého Tomáša (Thomasmarkt), ktorý sa v 17. storočí konal na známej viedenskej ulici Graben. Od roku 1975 sa pravidelne koná veľký vianočný trh pred viedenskou radnicou. Na bratislavskom Hlavnom námestí sa vianočné trhy uskutočnili po prvý raz v roku 1993.

Svätý Mikuláš

Svätý Mikuláš žil v 4. storočí a bol biskupom v Myre, dnešnom Turecku. Najznámejšia legenda rozpráva príbeh o otcovi, ktorý nemal peniaze na vydaj svojich dcér a chcel z nich urobiť neviestky. Keď sa o tom dopočul Mikuláš, vhodil v noci cez otvorené okno hrudky zlata do izby dievčat a zmenil tak ich osud.

Svätý Mikuláš sa tým stal vianočným nositeľom darov až do obdobia novoveku. Zmenu priniesol Martin Luther. Nevidel dôvod, aby protestanti vzhliadali ku katolíckemu Mikulášovi, a tak určil za nositeľa darčekov 24. decembra Ježiša, časom Ježiška. Napriek tomu dodnes – 6. decembra – svätý Mikuláš rozdáva deťom sladkosti.

Výstava je koncipovaná ako adventný kalendár s... Foto: Pravda, Jana Kollárová
Adventný kalendár - výstava Výstava je koncipovaná ako adventný kalendár s 24 okienkami.

Vianočná štóla

Svojím tvarom má vianočná štóla so zapečeným sušeným ovocím pripomínať zavinutého Ježiška. Pôvodne bola pôstnym pečivom, pretože na jej prípravu sa nemohlo použiť žiadne maslo ani mlieko. Prvá zmienka o štóle ako o vianočnom pečive pochádza zo 14. storočia.

Najznámejšia je Drážďanská štóla. Traduje sa, že štóla nesmie byť rozkrájaná skôr ako na Štedrý večer po bohoslužbe. Chráni tak príbytok pred chorobami a nešťastím.

Ozdoby na vianočný stromček

Funkciu najstarších vianočných ozdôb plnili jablká, orechy, perníčky, sušené ovocie, figúrky zo slamy či z kukuričného šúpolia. V časoch biedermeieru boli obľúbené figúrky z tragantu (živica z kôry ázijských kríkov) a cukru.

Tieto v peci sušené figúrky pripomínali svojím povrchom porcelán a boli vhodné na maľovanie. V roku 1889 si výrobu vianočnej gule z ľahkého jednofarebného skla dal patentovať Francúz Pierre Dupont.

Imelo

Vždyzelené imelo je tajuplnou rastlinou. V skutočnosti je to cudzopasník, ktorý sa objavuje v korunách iných stromov. Pre svoj tvar sa často nazývalo aj bosorkina či hromová metla. Už keltskí druidi poznali liečivé účinky tejto rastliny.

Okrem toho sa imelo používalo pri obradných rituáloch a bolo vnímané aj ako symbol plodnosti. Imelo sa vešalo na dvere domov ako ochrana pred zlom. Zaľúbené páry sa dodnes rady bozkávajú pod jeho vetvičkami – hovorí sa, že ich láska tak vydrží naveky. Dôvodov, prečo je imelo symbolom Vianoc, je viac.

Jedným z nich je pravdepodobne skutočnosť, že je to oáza zelene vo vysokých korunách stromov uprostred zimy. V období raného kresťanstva ľudia verili, že imelo bolo kedysi stromom, a z jeho dreva bol vyrobený kríž pre Ježiša. Boh potrestal túto rastlinu za to, že asistovala pri ukrižovaní tak, že ju premenil na poloparazita.

Vianočný kapor

Pôsty boli v stredoveku veľmi dlhé, a tak sa nielenže šírilo kresťanstvo, ale tiež zakladali rybníky a chovali kapry, keďže ryba sa nepovažovala za mäso. Naši predkovia však jedli rybu varenú, pečenú alebo nakladanú v soli. Najdostupnejšia ryba – kapor sa postupne stal typickým štedrovečerným chodom v Česku aj v niektorých oblastiach Nemecka a Poľska.

Na Slovensku sa kapor začal udomácňovať až po prvej svetovej vojne. Klasický kapor v trojobale sa dostal na štedrovečerný stôl až v 50. rokoch minulého storočia. Priniesla ho mestská vynaliezavosť, socialistická propaganda a aj jeho dostupnosť.

A prečo je vianočný kapor chutnejší ako kapor ulovený v lete, keď je jeho mäso mäkké a cítiť v ňom bahno? Pred Vianocami sa kapry po ulovení dajú do sádok, kde nežerú a strácajú veľké percento tuku. Navyše, v sádkach je studená voda a svalovina rýb je tak pevnejšia.

Vianočný stromček

Jedna z prvých správ o stromčeku zdobenom ovocím či orieškami a zavesenom v miestnosti je v brémskej kronike z roku 1570. Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr objavovali v cechovných a remeselníckych domoch.

Prvý vianočný stromček ozdobili v Brémach v... Foto: Pravda, Jana Kollárová
Vianočný stromček Prvý vianočný stromček ozdobili v Brémach v roku 1570.

Do súkromných príbytkov začali prenikať až v polovici 17. storočia. Katolícka cirkev považovala tento zvyk za pohanský, keďže už Kelti uctievali ozdobenými stromčekmi svojich bohov.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Vianoce #Schlosshof
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy