Slovenský diplomat zachránil Židov v Maďarsku
Jána Spišiaka vyslali za slovenského vyslanca do Budapešti v máji 1939. Bolo to dva mesiace od vyhlásenia slovenského štátu. Diplomat sa nezachoval ako sluha režimu Jozefa Tisa, ktorý kolaboroval s nacistami, ale ako človek s čistým srdcom.
Spišiak pochádzal z chudobných pomerov. Otec bol roľník a stratil ho v útlom veku.
Napriek tomu, že rodina mala málo peňazí, Spišiakovi sa podarilo vyštudovať právo v Prahe na Karlovej univerzite. Rodák z Českého Brezova, čo je obec v slovenskom okrese Poltár, sa po skončení vysokej školy živil ako právny zástupca Tatra banky. Po desiatich rokoch prešiel z oblasti financií do diplomatickej služby.
Keď Nemci v marci 1944 obsadili horthyovské Maďarsko, čoskoro začali s deportáciami Židov do nacistických koncentračných táborov. Do svojich tovární na smrť ich každý deň odvliekli až okolo 12-tisíc. Deportácie spustili v polovici mája 1944, čo bolo v období, keď bola na Slovensku dlhšia prestávka v odvlečení Židov do Auschwitzu (tragédia sa obnovila po potlačení Povstania, ktoré vypuklo v auguste 1944).
Spišiak robil maximum, aby zachránil Židov na maďarskom území. „Zakaždým vyhovel prosbám prenasledovaných," píše sa v knihe Encyklopédia Spravodlivých medzi národmi. Na Slovensku boli na jar 1944 deportácie ešte stále pozastavené, čo už neplatilo o Maďarsku, kde sa rozbehla protižidovská mašinéria smrti. „Spišiak sa rozhodol ignorovať nariadenia slovenských úradov, ktoré chceli zabrániť návratu utečencov na Slovensko. Začal vydávať pasy prenasledovaným, neraz aj na základe sfalšovaných dokumentov," zdôrazňuje sa v encyklopédii.
Skončenie vojny neznamenalo pre Spišiaka osobnú radosť. Do vlasti sa nevrátil, pretože ho v Budapešti zatkli červenoarmejci a odvliekli do Sovietskeho zväzu. (V tomto ohľade jeho osud pripomína najslávnejšieho záchrancu spomedzi diplomatov, Švéda Raoula Wallenbera taktiež pôsobiaceho v hlavnom meste Maďarska.) Našťastie sa nestratil bez stopy niekde v gulagu, lebo Moskva ho neskôr vydala do Československa.
Národný súd s ním viedol proces ako s bývalým predstaviteľom slovenského štátu. Dôkazy, že by niečo zlé spáchal, však proti nemu neexistovali. Naopak, účastníci zo slovenského ilegálneho odboja vypovedali o Spišiakovi, že už pred jeho vyslaním do Budapešti súhlasil s tým, že bude informátor protifašistických síl. (Vďaka tejto linke mohli s osobami pripravujúcimi SNP neskôr nadviazať kontakt Francúzi ochotní zapojiť sa do zápasu s Nemcami na území Slovenska.) Súd uznal jeho nevinu. Po oslobodzujúcom verdikte sa mohol vrátiť k práci v banke a v Bratislave prednášal na Univerzite Komenského.
Spišiak zomrel v roku 1981 vo veku 80 rokov. Štát Izrael mu v roku 2006 udelil in memoriam vyznamenania Spravodlivý medzi národmi za nezištnú záchranu Židov počas holokaustu.
Miroslav Čaplovič