Laci Strike: Na telocviku sa dá aj tancovať

Ako vznikol projekt Tanečná telesná výchova?

Moja kolegyňa ma upozornila, že je vypísaná výzva ministerstva školstva na takýto projekt. Navrhla, aby sme náš predchádzajúci projekt upravili a prispôsobili ho tejto výzve. Bolo treba vymyslieť koncept výučby na telesnú výchovu pre deti, ktorý by priniesol zmenu a nové podnety. Spracovali sme to a projekt nám schválili. Znamenalo to veľa vybavovania, ale podarilo sa.

Koľko škôl je v súčasnosti zapojených do projektu?

Zvolilo si ho 30 škôl. Nechcem sa chváliť, ale je celkom úspešný, máme naň dobré ohlasy. Priestor však dostali aj iné športové odvetvia, nielen tanec.

Ako si máme tanečnú telesnú predstaviť?

Je to balík 8 vyučovacích hodín určených pre žiakov 1. stupňa ZŠ, ktoré by mali prebiehať 1–2 krát týždenne, počas hodín telocviku. Hodiny budú viesť lektori tanca, ktorých som osobne vybral a vyškolil. Lektor na začiatku hodiny deťom pustí video, v ktorom vysvetľujem a ukazujem, čo sa na hodine bude diať.

Je to celé veselé a motivujúce, pretože dávam tipy a rady, ako tréning čo najlepšie zvládnuť. Každá hodina bude začínať rozcvičkou, pokračuje základnými tanečnými krokmi, ukážkami, ako sa dajú kroky kombinovať, tancuje sa freestyle a jednoduché choreografie. Hodinu sa ukončí strečingom. Lektori si spoločne s deťmi prejdú rytmiku aj jednotlivé tanečné štýly.

Povedia im, ako vznikali a formovali sa až do dnešnej podoby. My sme oslovili školy a ministerstvo uhradí náklady, ktoré sú s tým spojené. Máme limity, do ktorých sa musíme zmestiť, aby sme vyplatili trénerov a zvládli kompletnú realizáciu. Naším hlavným cieľom bolo, aby sa netancovalo len v Bratislave, pretože máme radi všetkých Slovákov.

Teraz sa tanečná telesná týka 1. stupňa základných škôl, ktorý jej má osem hodín. Bude hodín časom viac?

Rád by som tancovanie rozšíril, čo najviac sa dá, ale nezáleží to na mne, ale na zadaní ministerstva. Uvidíme, aké zadanie príde v nasledujúcom roku. Na telesnej tancujeme v rámci projektu Školský šport, ktorý sa nazýva Moduly.

Máme veľmi pozitívne ohlasy od pedagógov aj rodičov a zdá sa, že by to mohlo zaujímať aj vyššie ročníky, možno aj na stredných školách. Nevidím problém, aby sme projekt upravili pre tanečníkov rôzneho veku, lebo inak sa bavíme so šesťročným dieťaťom a inak s pubertiakom.

Ako reagujú žiaci?

Žiaci sa tešia, sú nadšení. Niežeby sa netešili aj vtedy, keď behajú za loptou, ale pri tanečnej majú aj hudbu a trénera. Počas spomínaných ôsmich hodín sa niečo skutočne naučia. Veľa ľudí si totiž myslí, že hip-hop je jednoduchý, ale nie je to pravda. Treba sa veľa vecí naučiť.

Ja som sa učil od zahraničných tanečníkov počas stoviek rôznych workshopov. Vlani som ich absolvoval asi 30 – boli veľmi náročné, ale je to pre mňa dôležité. Práve z nich sú urobené výňatky, ktoré sú zladené tak, aby na seba nadväzovali. Dostali sme síce aj nejaké pripomienky, ale sme za ne vďační, pretože byť stopercentne úspešní nie je možné.

Ide o prvý ročník projektu a my máme 95-percentnú úspešnosť, čo je obrovské číslo. Sú tam drobnosti, ktoré ešte musíme vyladiť, lebo niektoré deti majú s niektorými prvkami problémy.

Nehanbia sa deti tancovať pred spolužiakmi?

S tým sme sa nestretli. Deti, pre ktoré je to určené, sú veľmi hravé a je to pre ne dobrá zmena. Tancujú rady. Máme pre ne vystavaný dobrý playlist a cítia sa, ako keby boli na párty. Ani si nevšimnú, že sa niečo učia. Počet necvičiacich detí na normálnej telesnej výchove je celkom odlišné od toho nášho. Pritom náš projekt nemá nahradiť telocvik.

Deti si potrebujú prejsť základmi gymnastiky, atletiky a podobne. Náš projekt je skôr spestrením telocviku. Dokonca aj obézne deti tu dokážu zabodovať pred spolužiakmi. Ostatní ich preto akceptujú a posmešky zmiznú. Dieťa prirodzene zapadne do kolektívu. Mám pocit, že obézne deti majú často lepšie vnímanie rytmu ako tie, ktoré obézne nie sú.

Deti učíte tancovať už dlhé roky. Je tanec ešte stále populárny?

Myslím si, že je stále rovnako populárny, ak nie viac. Skôr pozorujem, že mladšia generácia má sklon všetko si uľahčovať. Deti hľadajú skratky aj v tanci, ale tam sa to oklamať nedá. Bez tréningu sa tancovať nenaučíte.

Záujem o tanec je však veľký, aj vďaka sociálnym sieťam, kde sa neustále prezentuje. Je to podobné ako s fotením – každý je dnes tak trochu fotograf. Keď sa chce niekto tancu venovať vážne, musí mu obetovať dosť času. Potom sa však dostavia oveľa lepšie výsledky.

Foto: Facebook Laciho Strikea

Laci Strike Deti si letné tanečné tábory užívajú.

Ako prebiehali tréningy počas pandémie?

Fungovali sme on-line, aj keď to nebolo jednoduché. Vymyslel som koncept, ktorému ľudia verili. Museli sme trochu upraviť systém výučby, ale napokon sme s tým mali úspech.

Ovplyvnila pandémia chuť detí hýbať sa?

Deti sa tešili aj na on-line tréningy. Robili sme pre nich párty, kde sme im hrávali DJ sety a organizovali rôzne súťaže. Neprekážalo im, že je to on-line, pretože sme pre nich robili niečo navyše, aby sa mali na čo tešiť. Paradoxne sa v období on-line kurzov deti naučili viac, ako keď tréningy prebiehali naživo. Možno sme nemohli kontrolovať rytmiku, ale keď sa vrátili, tak to naživo rýchlo dobehli.

Máme teraz deti, ktoré tancujú priam fantasticky. Možno to je tým, že boli vo svojom vlastnom priestore, v ktorom im bolo dobre, kde ich nikto nevyrušoval. Negatívom je, že človek sa predsa len potrebuje socializovať.

Keď sa deti po pandémii vrátili do tanečnej školy, boli utiahnuté a trochu viazla komunikácia. Niečo som sa ich opýtal, ony neodpovedali. Určite to nemali jednoduché. Najnáročnejšie to mali podľa mňa pubertiaci a mladí vysokoškoláci, pretože sú práve vo veku, keď sa chodí na párty a koncerty. Mám pár kamarátov, ktorí to pocítili – niektorým dokonca nevydržali vzťahy.

Predpokladám, že letné tábory počas pandémie neboli…

(smiech) Ale boli…

A to ako?

Dbali sme na na hygienu, nosenie rúšok a podobne. So všetkým boli uzrozumené deti, rodičia aj lektori. Za posledné dva roky sme na táboroch nemali ani jeden prípad covidu. Lektori odviedli stopercentné výkony a deti sa bavili, pričom im bolo jedno, že majú rúška. Zaujímavé je, že sme v tomto období mali najväčšiu účasť letných táborov. Tento rok máme približne rovnaký počet miest ako vlani, pričom polovica miest je už obsadená.

Ponúkate aj kurzy pre mamičky na materskej. Je to populárne?

Je. Tieto kurzy robí moja manželka Anička, ktorá vytvorila svoj koncept. Mamičky k nám prichádzajú tancovať s malými deťmi, niektoré ich majú v šatkách. Deti, ktoré už lozia, sa hrajú. Ide nám o aktivitu, aby mamičky nadviazali kontakty s ostatnými. Všetci potrebujeme občas vypadnúť zo stereotypu. Zacvičia si, zatancujú a ich hlava si trochu oddýchne.

Foto: Ľuboš Pilc, Pravda

Laci Strike Diár Laciho Strikea je pre tento rok plný.

Počas nášho rozhovoru prebieha vo vedľajšej miestnosti kurz pre deti od troch mesiacov do štyroch rokov. Pomáha im rozvíjať pohybové zručnosti?

Áno. Utužuje sa puto medzi matkou a dieťaťom. Navyše má matka možnosť vypadnúť na chvíľu z domácnosti a zažívať aj nejaké iné vnemy, je v kolektíve s inými mamičkami… Deti si spievajú, tlieskajú, hrajú sa… Máme aj kurzy pre deti od 6 rokov, pre tínedžerov, začiatočnícke kurzy pre dospelých, pre ženy, ale aj pokročilé úrovne tancovania. Okrem toho robíme tanečné narodeninové oslavy pre deti a máme kurzy aj pre bábätká. Tie u nás robia šikovné lektorky z Baby Balance.

Plánujete tento rok nejaké vystúpenia?

Jasné, kalendár je takmer plný a tešíme sa. Vystúpime s IMT Smile na niekoľkých koncertoch. Okrem toho budem vystupovať aj ako dídžej na námestiach a veľkých pódiách či kluboch. Predtým som už robieval dídžeja v bratislavských kluboch, tak sa to pomaly dostáva aj do ďalších miest. Veľmi sa na to teším. V lete robíme hlavne tábory. Každý deň sa presúvam na iný, robím si s deťmi fotky. Venujem sa všetkým deťom.