Nachádza sa v Kežmarku, vedľa dreveného Artikulárneho kostola na Hviezdoslavovej ulici. Historická budova evanjelického lýcea, ktorá sama je od roku 1981 Národnou kultúrnou pamiatkou. Najväčšie bohatstvo však obsahuje vnútri na dvoch poschodiach. 150-tisíc zväzkov kníh, a to nie hocijakých. Lyceálna knižnica v Kežmarku je jednou z najväčších historických školských knižníc v strednej Európe a viaceré tieto knihy už existovali v čase, keď sa po prériách amerického kontinentu ešte preháňali bizóny a Indiáni.
Jediný príjem má knižnica od zvedavých návštevníkov a turistov. Sú otvorení v pracovných dňoch od ôsmej ráno do štvrtej popoludní a ak budete mať šťastie, sprevádzať vás bude historik a evanjelický farár Roman Porubän. „Ani národnej knižnici sa nepodarilo zozbierať zbierku, aká je tu. Okrem spomínaných máme aj tlače zo 17. storočia do roku 1945. Ak nám aj chce niekto niečo darovať, zbierame knihy len do tohto obdobia, aby knižnica nestratila svoj historický rámec.“ Publikácie sú najmä v latinčine, druhým najčastejšie zastúpeným jazykom je nemčina, potom maďarčina a štvrtým jazykom je slovenčina.
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Noty mali podobu štvorčekov a už vtedy poznali 3 D
„Tu sa pozeráte na Kroniku mesta Kolín,“ ukáže na knižku uloženú v praobyčajnej sklenenej vitríne. Tá kniha je z roku 1437, keď ešte Kolumbus ani nevstúpil na americkú pôdu! Ale to nie je všetko, 31 zväzkov z tejto kroniky mali v samotnom nemeckom Kolíne, pred rokmi sa im však zrútil centrálny archív a väčšina kníh sa nenávratne poškodila. O to vzácnejší je práve tento originál uložený tu, v Kežmarku. Majú tu hudobniny, mnohé z nich absolútne neprebádané, „Nikto dnes nechce študovať a bádať, neprebádaných dokumentov tu máme na kilometre. Dnes sa dizertačné práce odpisujú,“ vzdychne si Roman Porubän. „Slovenských bádateľov a doktorandov je ako šafranu. To už skôr príde niekto z Nemecka, dostane grant na štúdium a neskôr len pošle svoju prácu, kde sú zdrojom naše literárne pramene. A pozrite sa sem, tu je úplne iný typ notového zápisu, aký poznáme my. Štvorriadková notová línia a noty vyzerajú ako štvorčeky, nie ako guľôčky.“
Alebo historický svadobný poriadok mesta Augsburg (dnes nemecké univerzitné mesto – pozn. aut.). Píše sa v ňom, ako zorganizovať svadbu, ako vyzerá celá ceremónia, ako si má ženích pýtať nevestu, priebeh cirkevného obradu, kto pri kom má na hostine sedieť, dokonca tanečný poriadok – kto kedy smel tancovať s nevestou.
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Majú tu prvé vydanie knihy Jan Hus vytlačenej v Prahe v tzv. Melantrichovej tlačiarni. Toto dielo vyšlo po Husovej smrti v roku 1564, jeden výtlačok má Česká národní knihovna, jeden je v Londýne a tretí má Kežmarok.
V knihe s jazyk lámajúcim názvom (skúste vysloviť trikrát za sebou) Horologriografia z roku 1618 sa dočítate, akým spôsobom zostrojiť slnečné hodiny. „Tu sa dozviete postup, že vám stačí vaša ruka a jedna palička, a ak viete, kde ste a v akej nadmorskej výške sa nachádzate, zistíte presný čas s presnosťou na niekoľko minút,“ vysvetľuje evanjelický farár.
Alebo v študentskej práci z roku 1617 uvidíte, že ľudia 3 D poznali a vedeli nakresliť už dávno, len vtedy sa tomu hovorilo perspektíva.
Dnes deti nevedia, čo sú to pamätníčky, pod sklom uvidíte aj ukážku pamätníčkov z obdobia 1747 až 1750. Ozaj, máte vy ten svoj so spomienkami na priateľov z detstva? Dnešné fotografie a čety na sociálnych sieťach veru podobné spomienky do budúcnosti neuchovajú.
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Dlhoprstý sfalšoval vzácnu knihu o alchýmii
Upratovačka, sprievodca turistov aj ten, ktorý sa venuje prípadným výskumníkom, je v Lyceálnej knižnici jedna a tá istá osoba. „Štát, čo je rok dlhý, neprispeje jediným centom. Vie sa len pochváliť, keď treba. Nedávno tu bol Gábor Grendel, podpredseda parlamentu, vypočul si nás, myslíte, že sa opýtal, ako nám môže pomôcť? Je to majetok cirkvi, nech sa cirkev stará. Ale ak chceme s tým majetkom niečo urobiť, dozvieme sa, že je to predsa národné kultúrne dedičstvo. Píšeme žiadosti o granty, aj na nové regály sme už jednu písali, grant nám neschválili. To, kde teraz stojíte, je vlastne náš depozit. Nemali by sme sem púšťať ľudí, ale príjem zo vstupného je náš jediný. Sklá, ktoré vidíte opreté o spodné police, sú tu na to, aby nám knihy z políc nevyťahovali turisti a aby nepoškodili knižné väzby.“
Foto: Jana Pifflová Španková
O krádežiach ani nehovoriac. Tento rok v januári bol na päť rokov podmienečne odsúdený zlodej, ktorý ukradol vzácnu knihu zo 16. storočia o alchýmii – Libavius Andreas Alchymia „Prišli sme na to úplnou náhodou,“ vysvetľuje farár a zanietený historik. Pracovníčka knižnice, keď prichádza do kontaktu s knihami, spisuje si do jedného zošita, ktoré z nich sú už vhodné na reštaurovanie. Aspoň na toto dostávame peniaze z jednej nemeckej nadácie. Odcudzená kniha bola v poradí a po piatich rokoch od zápisu prišla na rad. Vybrali sme ju z police a poslali do reštaurátorského ateliéru do Martina.
Odrazu mi volá reštaurátor, že to, čo sme mu poslali, nie je originál, ale faksimília, síce slušne urobená, ale predsa len kópia. Bol som v šoku, veď kniha roky neopustila múry tohto lýcea! Podali sme hneď trestné oznámenie na neznámeho páchateľa a začalo sa pátrať. A prišli sme na to, že páchateľ tu bol dvakrát na štúdiu knihy ako bádateľ. Nesmel ju, logicky, odniesť a v študovni sa vždy niekto od nás nachádza. Pri prvej návšteve si ju odfotil a neskôr s ním spolupracovala aj jeho manželka a deti, na zem vyliali džús, naša pracovníčka išla po vedro s vodou a handru, a za ten čas knihu vymenili za falzifikát. V knihe vymenili celý jeden blok, ale pôvodnú väzbu ponechali, takže voľným okom sa nedalo nič spoznať.
Hodnota tej knihy je nevyčísliteľná, na čiernom trhu niečo také vydražíte za veľké peniaze. V SR to nie je predateľné, ale skončila by možno v súkromnej zbierke niekde v zahraničí. Je zaujímavá svojím obsahom – alchýmia, stredovek, inkvizícia – málo kníh sa zachovalo z tohto obdobia a každý po tej téme baží. „Keby nebolo naplánovaného reštaurovania, ani by sme na to neprišli. Ale Božia ruka zasiahla,“ vraví farár. Napokon sa zistilo, že páchateľ kradol aj inde. A najväčší šok bol ten, že išlo o farára z Levíc. Cirkev s vášnivým dlhoprstým zberateľom už medzitým rozviazala pracovný pomer a zbavili ho kňazstva.
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Mimoriadne vzácna kniha je už naspäť na svojom mieste. Výnimočná je aj tým, že má chybný rok vydania. Obsahuje napríklad zaujímavé recepty a nechýbajú v nej ani záhadné kódy. Zlodeji sa ospravedlnili a na účet farnosti poukázali 1 700 eur, keďže je potrebná opätovná reštaurácia knihy.
Keď Roman Porubän navštevuje iné knižnice s takýmto unikátnym knižničným fondom, musí mu byť smutno. Už len taký Strahovský kláštor a Strahovská knihovna v ňom. Dajte si do vyhľadávača fotografie, kto ste tam neboli. „Na každom rohu majú pracovníka, pritom zaplatíte vstupné, ale všetko si musíte naštudovať sami. Kvalitou služieb nám ani po členky nesiahajú. Ich však bieda ani topánka netlačí. Nás áno,“ dodá smutne.