Na tie časy to bol odvážny čin. Západné Nemecko bolo už síce slobodné, ale stále prudérne. Vládne opraty v ňom už trinásť rokov držali kresťanskí demokrati, morálku strážila mravnostná polícia a homosexualita bola trestná. Beate Uhseová sa však nebála búrať tabu.
Prvý sexshop otvorila v pondelok 17. decembra 1962. Dátum nevybrala náhodou. „Vo firme sme celé mesiace diskutovali o mojich plánoch. Všetci boli proti,“ opísala v pamätiach. Jej kolegovia sa totiž obávali, že by pobúrení obyvatelia mohli obchodu porozbíjať výklady. „Otvorím vtedy, keď sú ľudia pokojní – krátko pred Vianocami,“ rozhodla Uhseová.
Chcela z toho spraviť spoločenskú udalosť, a tak pozvala viacerých hostí – zástupcov mesta, priemyslu, obchodnej komory či susedov. Vítaní boli aj novinári, ale dorazil iba jeden, ktorý bol z obchodu nadšený. Chválil jeho vybavenie, moderný štýl aj priestory.
Ako informoval, prevádzka pozostávala z troch oddelení – z kníhkupectva, ktoré ponúkalo asi dvesto titulov náučnej literatúry, z obchodu „s hygienickými potrebami“ a poradne „na osobné rozhovory so skúsenými spolupracovníkmi“. Pokiaľ išlo o tovar, novinár vyzdvihol, že ho ponúkajú diskrétne, takže zákazník si len vyberie, zaplatí a nemusí nič vysvetľovať.
Od lietania k erotike
Ako je možné, že prvý sexshop založila práve žena? Beate Uhseová bola skrátka priekopníčka. Veľkým vzorom pre ňu bola jej matka, jedna z prvých lekárok v Nemecku, ktorá musela tvrdo bojovať, aby ju kolegovia brali ako rovnocennú.
Foto: Holandský národný archív
Beate vynikala v športe, získala obstojné vzdelanie, ale ju lákalo lietanie. Nemala ani osemnásť, keď s ním začala. Stala sa z nej letecká akrobatka a kaskadérka, neskôr skúšobná pilotka.
Počas druhej svetovej vojny bola jednou z piatich žien, ktoré vstúpili do nemeckej Luftwaffe. Dotiahla to až na hodnosť kapitánky, a hoci jej úlohou bolo stíhačky len prepravovať, občas sa nevyhla ani vzdušným súbojom.
Po vojne, v ktorej zahynul jej muž, sa so synom usadila na severe Nemecka. K podnikaniu ju priviedla náhoda. Na statku, kde pracovala, pribúdalo prípadov nechceného tehotenstva, a tak sa začala zaujímať o antikoncepciu. Najprv brala peniaze za poradenstvo, potom už cez donáškovú službu obchodovala s prezervatívmi, náučnou literatúrou o sexe či afrodiziakami.
Čítajte viac Sexshop odolal sťažnostiam mníšok. A skončil
V roku 1951 sa znova vydala a vo Flensburgu založila firmu Beate Uhse – prvý legálny podnik s erotikou v Nemecku. O šesť rokov neskôr si jej tovar objednávalo už zhruba osem miliónov zákazníkov, vlastnila fabriku na spodnú bielizeň aj laboratórium, aby mohla vyvíjať lieky na posilnenie potencie.
V roku 1960 pribudlo i vlastné vydavateľstvo. Tovar pritom stále označovala ako veci „manželskej hygieny“.
Ako neskôr priznala, spočiatku netušila, že sa jej bude tak dariť. Túžbu po erotike pripisovala ťažkej povojnovej dobe a nazdávala sa, že časom opadne. Stal sa však opak.
Rýchli zhltnú pomalých
Keď Uhseová otvárala obchod, vedela, že riskuje. Mala to o to ťažšie, že sa pri jeho zariaďovaní nemohla ničím inšpirovať, lebo na svete ešte nič podobné nebolo. „V Kodani existovali len špinavé predajne pornočasopisov,“ porovnala.
Obavy sa však nenaplnili. V obchode nezaznamenali nijaké vandalské činy ani verejné protesty. Zisky síce neboli veľké, no na začiatok uspokojivé. A tak Uhseová otvorila sexshop aj v Hamburgu a ďalších mestách.
Ako podnikateľka sa nikdy nebránila novým nápadom, so záujmom sledovala, aký manažment, reklamu, organizáciu aj vedenie uprednostňujú iné spoločnosti. Páčil sa jej najmä americký koncept obchodných reťazcov s množstvom pobočiek, čo ju priviedlo k tomu, aby tak rozširovala i svoju sieť sexshopov. Pod značkou Beate Uhse sa im darilo doma aj za hranicami.
„Nie veľkí zožerú malých, ale rýchli pomalých,“ bolo jej heslo. Ako to funguje, predviedla po páde Berlínskeho múru, keď sa otvorili možnosti v Nemeckej demokratickej republike. Predaj erotických časopisov, striptíz aj sexshopy tam režim dovtedy zakazoval. V štáte robotníkov a roľníkov sa to pokladalo za dekadentné výstrelky kapitalizmu.
Uhseovej firma tam preto už v novembri 1989 rozdala 25-tisíc katalógov s erotickým tovarom, vďaka čomu získala tisíce objednávok. V nasledujúcom roku začala vo východnom Nemecku zakladať prvé sexshopy. Čoskoro mala spoločnosť už asi 270 obchodov v 12 krajinách. Človek v nich podľa reklamy „našiel všetko, čo robí lásku ešte krajšou“.
S mužmi proti ženám?
Podnikanie Uhseovej dlho prosperovalo, aj keď sa nezaobišlo bez problémov. Často čelila súdnym žalobám, ohováraniu aj kritike. Najväčšia prišla, keď v roku 1975 západní Nemci zlegalizovali pornografiu, takže sexshopy mohli ponúkať aj pornografické filmy.
Pre feministky bolo nepochopiteľné, prečo žena podporuje pornopriemysel, ktorý si zo žien spravil tovar. Podľa nich to dokazovalo, že jej nejde o ženskú rovnoprávnosť, iba o peniaze. „Nie som Ježiš, ale podnikateľ,“ odbila ich Uhseová.
Čítajte viac Zo skokanskej veže k pornofilmu. Šokujúca dráma o športovkyni
Až do vysokého veku zostala čulá. Mala už 75 rokov, keď si na Maldivách spravila potápačský kurz. Zomrela v júli 2001 na zápal pľúc. Úpadok svojej firmy tak už nezažila.
Po rozmachu internetu záujem o sexshopy upadal, v roku 2017 podnik skrachoval. Podarilo sa ho síce zachrániť, ale jeho zlaté časy sa už nevrátili.
Beate Uhseová zostáva i po smrti kontroverznou osobou. Keď nemecký časopis Emma pred troma rokmi hodnotil jej odkaz, usúdil, že sa vždy emancipovala na úkor žien, no stále držala s mužmi – najprv vo vojne, potom v sexe.