„Sú štyri argumenty, pre ktoré tvrdím, že neporušujeme nijaké etické princípy,“ reaguje Dr. Whalleyová na vyčítanú morbídnosť a protiprávnosť výstavy. „Všetky plastináty, ktoré vidíte, sú ľudia, ktorí ešte za svojho života súhlasili s tým, že ich telo môže byť takto použité. Plníme ich testament, čiže poslednú vôľu. Na výstave nedochádza k nijakej dehumanizácii, exponáty ilustrujú a vysvetľujú jednotlivé funkcie ľudského tela, nikto tu nedôstojne nepoužil nohu ako golfovú palicu či mechúr ako vázu na kvety. Exponáty sú anonymné, darcovia nie sú spoznateľní. Podľa našich skúseností z minulosti je a malo by byť na takýchto výstavách zdržanlivé aj správanie sa návštevníkov. Návštevníci si výstavu, aj tu, v diskrétnom prítmí od obchodov oddelených priestorov Nivy centra, prezerajú potichu, zhovárajú sa pošepky, nejde o nijaký hlučný jarmok.“
Aj keď sa o výstavu už zaujímajú príslušné úrady (napr. Regionálny úrad verejného zdravotníctva), verí, že ju nestopnú. „Toto nie je výstava tiel čínskych väzňov, aká už bola v Bratislave v roku 2017,“ hovorí manželka Günthera von Hagensa. To bola podľa nej kópia, napodobeniny, „fejkové plastináty“, kde nebola overená pravosť exponátov a ich pôvod. V skutočnosti už bola takáto výstava na Slovensku v roku 2012, neskôr v Inchebe v roku 2017, ale Angelina Whalleyová tvrdí, že konkrétne táto je originál a má tu premiéru. Jej cieľom je vzdelávať – nielen študentov medicíny, ale každého, kto sa chce viac dozvedieť o svojom tele.
Foto: Ivan Majerský
Okrem celotelových ľudských preparátov nazývaných plastináty možno v sklených vitrínach vidieť aj jednotlivé orgány, niektoré napadnuté chorobami: následkom leukémie zväčšenú slezinu, artrotické kĺby, vypreparované aterosklerotické cievy, abnormálne zväčšené zlyhávajúce srdce. Štandardne, tak ako na všetkých výstavách tohto druhu, nechýbajú ani pľúca fajčiara a nefajčiara. Medzi nimi je pohár plný dechtu a slová: „20 cigariet denne vyprodukuje až 150 ml dechtu ročne. To je približne toľko, koľko sa zmestí do tohto pohára.“ Možno to niekomu pomôže s cigaretami skončiť – alebo vôbec nezačať. Na takejto výstave v Brne v roku 2009 bol pri podobnej vitríne aj kôš určený na škatuľky s cigaretami.
Okrem celotelových ľudských preparátov nazývaných plastináty možno v sklených vitrínach vidieť aj jednotlivé orgány.
Vitríny s rozbalenými klbkami ciev a nervov, postavy stiahnuté z kože… Jedni tvrdia, že vystavovanie mŕtvych tiel je nemorálne, dokonca je porušením zákona o pohrebníctve, iným sa takáto „hodinka anatómie“ páči a považujú za svoje slobodné rozhodnutie, či výstavu tohto druhu navštívia, alebo nie. „Zanechala vo mne hlboké pocity, pred chvíľou som prestal piť a fajčiť,“ poznamenal na podobnej výstave pred rokmi istý Slovák od Košíc. „…a nemôžete mi po skončení výstavy vrátiť tú škatuľku cameliek, čo som vhodil do nádobky?“
Foto: Ivan Majerský
Marek je študent 4. ročníka LF UK v odbore všeobecné lekárstvo v Bratislave, ktorý sa rozhodol robiť na výstave sprievodcu pre jednotlivé skupiny študentov zo stredných škôl či gymnázií. Verí, že sa medzi nimi nájdu aj adepti na štúdium medicíny. „Sú tu celé telá, nazvime to, zdravých ľudí, ale pre nás, medikov, sú zaujímavejšie časti tiel, kde možno hľadať známky patológií. Môžete vidieť, čo sa deje s telom, keď niekto napríklad fajčí, alebo pije, v jednej z vitrín je aj cirhotická pečeň.“ On aj jeho priateľka medička boli prekvapení, aký malý je v skutočnosti pankreas: „Na klasickej anatomickej pitve vidíme telá bezfarebné, formalín,v ktorom sú uložené z nich vytiahne farbu. Tu sú dofarbované a zafixované a vyzerá to lepšie a realistickejšie.“.Pravda je taká, že plastináty v skutočnosti vyzerajú, akoby boli vytlačené z 3D tlačiarne, dôvodom je fakt, že tekutina odčerpaná z tela je nahradená silikónovým kaučukom a ten neskôr stvrdne. Výsledkom je pogumované tkanivo konzervované až na úroveň buniek.
Výstava plastinovaných tiel a orgánov BODY WORLDS v Bratislave by mala trvať do 28. januára 2024.
Kto je Günther von Hagens?
Rozporné reakcie vyvolávajúci nemecký patológ Günther von Hagens, ktorého prezývajú aj „Doktor Smrť“ sa paradoxne narodil s priezviskom, ktoré ho vôbec nevystihuje. Chlapík, ktorý sa na verejnosti neobjaví bez svojho typického čierneho klobúka na hlave, sa pôvodne volá Liebchen, čo v nemčine znamená miláčik. Cítil to tak aj sám, preto si ho pri prvej príležitosti, keď sa oženil s Corneliou von Hagensovou, zmenil. Jeho druhá, súčasná žena, ktorá mu robí obchodnú manažérku, je práve lekárka Angelina Whalleyová, ktorá navštívila aj Bratislavu.
Foto: Ivan Majerský
Tento profesor patológie trpí hemofíliou, čo je ochorenie s rizikom nekontrolovaného krvácania už aj pri drobnej reznej rane. Keď mal šesť rokov, takmer zomrel, v nemocnici strávil jedenásť mesiacov a lekárska profesia v ňom zanechala hlboký dojem. Na verejnosti sa už veľmi neobjavuje, pretože podľa informácií od jeho manželky má už v súčasnosti aj pokročilú Parkinsonovu chorobu, pre ktorú má problém chodiť aj hovoriť. Metóda plastinácie, spôsobu uchovávania ľudských tiel, ktorú vynašiel a dal si patentovať v druhej polovici 70. rokov, mu však priniesla celosvetovú slávu a aj bohatstvo. Inštitút plastinácie v nemeckom Heidelbergu má vyše 20-tisíc registrovaných záujemcov o posmrtnú plastináciu (do decembra 2022), pričom drvivá väčšina sú Nemci. Jednou z podmienok akceptovania tohto darcovstva tela pre „vedecké účely“ je fakt, že záujemca musí zomrieť prirodzenou smrťou a ak je človek darcom orgánov, darcovstvo živých orgánov za účelom transplantácie má vždy prednosť.
Čítajte viac Vypreparovaní mŕtvi poučia i pohoršia