Kunětická hora patrí k najvyhľadávanejším cieľom Pardubického kraja. Jedných láka ako miesto, kde nakrúcali obľúbený seriál Arabela – práve tu bývali rozprávkové strašidlá Mekota, Blekota a Chechota spolu s čarodejníkom druhej kategórie Rumburakom.
Rodiny s deťmi ocenia Perníkovú chalúpku čiže zážitkové Múzeum perníku, v ktorom Ježibaba pečie pred návštevníkmi perníčky. Pozor, istejšie je rezervovať si termín, aby boli v pôvodne loveckom zámočku z roku 1882 voľné miesta. Deti i dospelí sa tu dozvedia viac o pernikárskom remesle aj histórii zámočku a samozrejme, nakoniec perníčky aj ochutnajú.
Nuž a do tretice by návštevu Kunětickej hory nemali vynechať milovníci architektúry, pretože stredoveký hrad, kde sídlili husiti a neskôr v 15. storočí páni z Pernštejna, po prvej svetovej vojne zachraňovali podľa projektu slovenského architekta Dušana Jurkoviča. O hrade vie mimoriadne pútavo rozprávať miestny kastelán Miloš Jiroušek.
Od husitov po Švédov
Ten popisuje, ako bol kopec, ktorý je uprostred roviny široko-ďaleko jediný, osídlený už od doby kamennej. Našli tu hrob germánskeho bojovníka, sídlili tu Kelti, ktorí si vyrábali žarnovy na obilie. Keď v júni 1420 orebiti vyplienili blízky opatovický kláštor, získal rozsiahle cirkevné územie vrátane Kunětickej hory husitský hajtman Diviš Bořek. Ten za dva roky vystaval na Kunětickej hore hrad, ktorý slúžil ako vojenské aj správne centrum celého panstva.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Neskôr hrad vlastnil kráľ Jiří z Poděbrad a jeho synovia a od roku 1491 sa kunětické panstvo stalo majetkom moravského veľmoža Viléma z Pernštejna. Pernštejnovci hrad mohutne prestavali, patril k najlepšie opevneným v českom kráľovstve a výšku hory vďaka vežiam takmer zdvojnásobil. Potom sa však Pernštejnovci stiahli do Pardubíc, kde budovali svoj belostný zámok, zadlžovali sa, až predali aj pardubické panstvo. V roku 1645, ku koncu tridsaťročnej vojny, však hrad po márnom dobývaní obliehali Švédi. Hoci mal hrad na vtedajšiu dobu stále moderné opevnenie, 28 mužov za jeho bránami nedokázalo Švédom čeliť.
Švédi hrad dobyli, vypálili a zostala z neho zrúcanina. Skaza postupovala lámaním kameňa na západnej strane svahu, čo viedlo v roku 1884 k zrúteniu časti hradu. "Hrozilo, že zmizne nielen hrad, ale aj celý kopec Kunětická hora,“ šokuje kastelán. O dva roky neskôr prišiel ešte aj ničivý požiar hospodárskych budov v podhradí.
Čítajte viac Legendárna Jurkovičova útulňa na Pustevnách vstala po strašnom požiari z popola
Záchranca Jurkovič
Našťastie, za čias národného obrodenia pardubický Múzejný spolok kúpil hrad od prevádzkovateľa kameňolomu – peniaze určené na múzeum použili na kúpu hradu. Za jednu z prvých rekonštrukcií hradných zrúcanín môžeme vďačiť práve Dušanovi Jurkovičovi, ktorý mal za sebou už niekoľko úprav historických objektov. Kastelán pripomína, že Jurkovič ako riaditeľ Pamiatkového úradu na Slovensku mal kontakty a ponuku prijal aj s architektom Janom Paclom. Vtedy sa razila teória, aby sa pamiatky konzervovali v stave, v akom boli, no Múzejný spolok chcel dať stavbu dokopy a obnoviť aj zrútené stropy.
Foto: Pravda, Katarína Sedláková
Z Jurkovičovho plánu sa v 20. rokoch 20. storočia realizovala len časť, vznikla napríklad výletná reštaurácia v západnej časti hradného areálu a salóniky. V roku 1953 prebral Kunětickú horu štát a na prelome 70. a 80. rokov sa hrad ocitol v havarijnom stave, takže bol uzavretý pre verejnosť.
Až v roku 2018 sa začala nová rekonštrukcia podľa Jurkoviča – za tri roky stavebne obnovili západnú časť hradu – neprístupný Jurkovičov palác očistili od necitlivých zásahov zo 70. rokov, opravili fragment vonkajšieho schodiska a do obvodového muriva zo stredoveku vložili oceľovú konštrukciu. Práve tu vznikla moderná expozícia zameraná na Dušana Jurkoviča a jeho architektonické počiny vo východných Čechách.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Obnovili tiež 6. bránu a prvorepublikovú drevenú verandu. Riešenie vychádza zo zachovanej historickej dokumentácie, ktorá nadväzovala na projekt architekta Dušana Jurkoviča. Zrekonštruované boli aj historické Jurkovičove interiéry, teda Zelený a Červený salónik, a tak dnes v plnej kráse možno obdivovať drevené obloženie stien, kazetové stropy či repliky pôvodných lustrov a schodiskovú halu.