Najväčšie vylodenie Spojencov Hitler prespal

Vyše 150-tisíc vojakov, asi 5-tisíc plavidiel a 10-tisíc lietadiel. S takou silou sa pred 75 rokmi začal spojenecký útok na západnom pobreží Francúzska, známy ako operácia Overlord. Vylodenie v Normandii 6. júna 1944 patrí medzi najvýznamnejšie udalosti druhej svetovej vojny.

08.06.2019 06:00
debata (20)
Vylodením v Normandii Spojenci splnili záväzok,... Foto: Reuters, Cpt Herman Wall/U.S. National Archives
normandia, omaha Vylodením v Normandii Spojenci splnili záväzok, že otvoria druhý front v západnej Európe. Kruté boje prebiehali najmä na pláži Omaha.

Predzvesťou krvavých bojov bola poézia. Večer pred dňom D či "najdlhším dňom“, ako sa táto invázia označuje, odvysielal britský rozhlas dohodnutý signál – druhý verš Jesennej piesne od Paula Verlaina. Slová o zranenom srdci boli síce určené francúzskemu odboju, ale ich význam pochopili aj Nemci z protišpionážneho oddelenia.

„Dešifrovali sme správu BBC z 5. júna o 21:15,“ varovalo nemecké velenie svoje útvary na francúzskom pobreží. "Podľa našich správ to znamená: Očakávajte inváziu do 48 hodín.“

Viaceré nemecké jednotky následne prešli do stavu pohotovosti, no k tým, ktorých sa to najviac týkalo, sa hlásenie nedostalo. Nemci totiž až do poslednej chvíle verili, že sa Spojenci vylodia na celkom inom mieste, čo bol z ich strany zásadný strategický omyl.

Kamufláž pre Nemcov

Otvorenie druhého frontu v západnej Európe bolo len otázkou času. Sovietsky vodca Josif Stalin na svojich spojencov opakovane naliehal, aby neotáľali. To, že s inváziou začnú, mu britská a americká vláda sľúbili už v roku 1942.

Prvý pokus o vylodenie pri mestečku Dieppe na severe Francúzska v auguste 1942 sa však skončil katastrofou. Z viac ako 6-tisíc prevažne kanadských vojakov vyše tisíc padlo a približne 2 300 zajali. Spojencom bolo jasné, že ak majú podobnú operáciu zopakovať, musia sa lepšie pripraviť.

Súčasťou plánu bolo oklamať protivníka, aby si myslel, že sa invázia uskutoční v úžine Pas-de-Calais, blízko belgických hraníc. Z vojenského hľadiska to vyzeralo logicky – Lamanšský prieliv je v tých miestach najužší, takže by ho lode a lietadlá z Veľkej Británie rýchlo prekonali. Zároveň tadiaľ viedla najkratšia cesta do strategicky dôležitej oblasti Porúria, kde bol sústredený nemecký priemysel.

Americké jednotky pristávajú na pláži Omaha,... Foto: Reuters
normandia, omaha Americké jednotky pristávajú na pláži Omaha, kde sa po ťažkých stratách podarilo vytvoriť potrebné predmostie.

V skutočnosti si však Spojenci pre vylodenie vybrali južnejšiu oblasť Normandie, zhruba na úrovni mesta Caen, neďaleko zálivu, kde do Atlantického oceána ústí rieka Seina. Tamojšie pláže boli na to ideálne a nablízku boli aj dva prístavy, ktoré potrebovali na prísun ďalších posíl. Ako však nemecké velenie presvedčiť, že útok chystajú inde?

Spojenci na to využili propagandu, zastieracie manévre i dômyselné špionážne hry. Berlínu podsúvali falošné informácie, dokonca vytvorili akúsi "armádu prízrakov“. Kým pravé vojsko zhromažďovali v južnom Anglicku, na východe Škótska vzbudzovali dojem, že tam táborí štvrť milióna vojakov pripravených na inváziu v severnej časti Európy.

Tieto jednotky pritom neexistovali, bolo to len dobre zinscenované divadlo – nafukovacie tanky a atrapy z dreva, imitácie lietadiel a kanónov, prázdne stany, kanistry a debny bez munície… Aby však tábor pri prípadnom skúmaní z nemeckého prieskumného lietadla predsa len nevyzeral príliš staticky, pohybovali sa tu i desiatky vojakov a z pecí stúpal dym, ako keby sa tam kúrilo a varilo pre obrovskú armádu. Polia v okolí zase v noci rozrýval tank, aby bolo vidieť stopy po pásoch.

Bola to dokonalá kamufláž a Nemci naleteli, hoci mali isté pochybnosti. Hlavne keď Spojenci pravidelne bombardovali iné oblasti okrem Normandie, aby sa zdalo, že si pripravujú pôdu pre útok. Podozrievavý bol najmä Adolf Hitler, ktorý tušil, že ide o podvod.

"To, ako nám Angličania celú vec predkladajú, mi pripadá ako divadlo… Nemôžem sa zbaviť dojmu, že s nami nehrajú čistú hru,“ vyhlásil už začiatkom apríla.

Obranu pobrežia mal na starosti skúsený poľný maršal Erwin Rommel, ktorého si nemecké velenie vážilo pre jeho úspechy v Afrike. On, tak ako i veliteľ nemeckých vojsk na západe, poľný maršal Gerd von Rundstedt, boli na rozdiel od führera presvedčení, že k invázii dôjde severnejšie. Tomu prispôsobili aj opatrenia – bunkrov, diel a zátarás bolo v Normandii oveľa menej a obranné práce sa tam zanedbali.

Dôležitosť vojenskej operácie si však uvedomovali. "Ak sa nám nepodarí udržať spojencov na mori, alebo ak ich v priebehu prvých 48 hodín nedokážeme zahnať naspäť, ich invázia sa podarí,“ odhadoval Rommel, ktorý sa sťažoval najmä na nedostatočné vyzbrojenie.

Nemcom tam chýbali tanky, lode aj ponorky, ich letectvo bolo ochromené. Zo 180 stíhačiek vo Francúzsku bolo schopných boja 160 a ešte aj z nich 124 odvelili domov, aby chránili nemecké mestá pred náletmi – a to len dva dni pred inváziou.

Dobré či zlé počasie?

Aby sa neopakovala pohroma z Dieppe, príprava Spojencov bola dôkladná. Ich prieskumné lietadlá už od apríla 1944 mapovali celú oblasť atlantického pobrežia, odkiaľ priniesli vyše tritisíc fotografií. Aby Nemcom nevyzradili, o ktoré územie sa zaujímajú, nalietavali na celé západné pobrežie od Dánska až po Francúzsko.

Vylodenie, prispôsobené podmienkam, si aj prakticky vyskúšali. Terén v grófstve Devon na juhozápade Anglicka upravili tak, aby čo najviac pripomínal Normandiu. Cvičenie pomohlo, aj keď sa nezaobišlo bez obetí – pri nešťastnej paľbe na vlastné jednotky a pri útoku nemeckých lodí zahynulo vyše tisíc mužov.

Posily americkej armády pochodujú do kopca... Foto: Reuters, U.S. National Archives
normandia, omaha Posily americkej armády pochodujú do kopca okolo nemeckého bunkra s výhľadom na pláž Omaha v blízkosti Colleville sur Mer.

Významnú úlohu pri celej operácii zohrala predpoveď počasia. Od 3. júna zúrila na mori silná búrka, čo však obe strany vyhodnotili odlišne. Najvyšší spojenecký veliteľ Dwight D. Eisenhower vylodenie pôvodne plánoval na pondelok 5. júna a nepriaznivé poveternostné podmienky ho akurát donútili odložiť to o jeden deň.

Hlavný meteorológ nemeckého letectva v Paríži naproti tomu sebavedome vyhlásil, že pri takom počasí v najbližších dňoch nijaká invázia nehrozí, čo všetkých uchlácholilo. Z mora stiahli hliadky a viacerí velitelia si zobrali voľno.

Rommel odletel do Berlína, aby sa stretol s Hitlerom a oslávil ženine narodeniny, odcestovaní boli aj ďalší vysokí dôstojníci. Tak sa stalo, že invázia zastihla Nemcov nepripravených. Konvoje tisícok plavidiel, ktoré sa k nim po rozbúrenom mori blížili z Anglicka, ani nepostrehli.

Ako prvé dorazili k pobrežiu v noci pred útokom malé britské lode, aby tam nepozorovane vylovili plávajúce míny. Krátko po polnoci 6. júna začali potom Spojenci nad územím zhadzovať 18-tisíc výsadkárov. Do tejto akcie sa zapojilo 2 400 lietadiel a 850 klzákov. Úlohou týchto vojakov bolo obsadiť vybrané strategické miesta ako cesty, mosty či križovatky, zlikvidovať delostrelecké batérie a pomáhať pri vylodení. Niektorým sa to podarilo, iní zlyhali.

O 1.11 h dorazila prvá správa o výsadkoch na nemecké veliteľstvo. Tam síce vyhlásili poplach, ale dôstojníci zostali bezradní. Nevedeli sa zhodnúť, či ide o začiatok invázie, alebo len o "záležitosť miestneho významu“. Neboli si ani istí, či výsadkári v Normandii nemajú iba odlákať pozornosť od skutočnej invázie na inom mieste. Túto ich domnienku potvrdzovali chaotické zvesti o tom, že nepriateľ na padákoch zhadzuje i slamené panáky.

Keď však hlásení o nepriateľských aktivitách pribúdalo, Rundstedt nariadil, aby sa dve silné pancierové divízie, ktoré čakali v zálohe neďaleko Paríža, vydali k pobrežiu. Keby došlo k vylodeniu, mohli by zasiahnuť už v priebehu dňa. Obe divízie však patrili priamo pod Hitlerov hlavný stan a bez jeho súhlasu s nimi nebolo možné počítať. Náčelník operačného štábu v Berlíne Alfred Jodl preto rozhodol, aby sa divízie vrátili nazad, kým o tom nerozhodne führer.

Ten však začiatok invázie pokojne prespal. Do postele šiel ako zvyčajne neskoro v noci, a keď okolo piatej ráno jeho pobočníka prebudili s nejasnou správou, že sa vo Francúzsku voľačo deje, nechcel Hitlera kvôli tomu rušiť.

Mŕtvi a tí, čo zomrú

Po piatej hodine ráno prevzalo iniciatívu námorné delostrelectvo a spojenecké bombardéry – pobrežie Normandie zasypali mohutné výbuchy. O 6.30 h sa začala samotná invázia.

Spojenci ju naplánovali tak, aby k vylodeniu prišlo počas končiaceho sa odlivu. Vojakom to umožnilo obzrieť si nástrahy na pobreží, zatiaľ čo nastupujúci príliv zase malým lodiam pomohol dostať sa čo najbližšie k brehu.

Ten Spojenci rozdelili na päť častí – Američania útočili prví na plážach s kódovým označením Omaha a Utah, Briti a Kanaďania o hodinu neskôr na úsekoch Juno, Sword a Gold.

Vojaci boli nesmierne napätí, mnohým bolo nevoľno a trápila ich morská choroba. Keďže s výstrojom neraz vážili až 140 kíl, boli nemotorní a viacerí sa utopili, už keď z lodí zliezali na transportné člny. Vylodenie na pláži nebolo o nič lepšie. Najprv skočili do pomerne hlbokej vody, cez ktorú sa s vypätím všetkých síl museli prebrodiť na breh.

Francúzsky veterán z prvej svetovej vojny... Foto: Reuters, Library and Archives Canada
normandia, omaha Francúzsky veterán z prvej svetovej vojny zdraví vojakov južného Saskatchewanského pluku 20. júla 1944.

Priebeh útoku na jednotlivých úsekoch sa veľmi líšil. Väčšinou šlo všetko hladko. Napríklad na pláži Utah Američania nenarazili takmer na žiadny odpor. Nestratili ani 200 mužov a rýchlo prenikli až do vnútrozemia. Naopak, na úseku Gold kosila vojakov silná nepriateľská paľba.

Najťažšie to však mali americké jednotky na pláži Omaha, kde sa rozpútalo peklo. Viaceré člny potopil už príboj alebo ich roztrhali míny. Veľa mužov sa utopilo, a tí, čo dosiahli pláž, boli ľahkým terčom pre obrancov na útesoch.

Útok tam malo podporiť 29 obojživelných tankov, ktoré spustili na vodu niekoľko kilometrov pred pobrežím. Plátenné krídla, čo ich mali udržať nad vodou, však rozbúrené vlny polámali a tanky zaliala voda. 27 z nich sa potopilo i s posádkami. Oddiely na brehu mali až 90-percentné straty.

„Počul som chlapcov kričať a plakať: "Trafili ma. Ó, bože! Zdravotník!“ A keď umierali, volali mamu,“ zaspomínal si neskôr jeden z vojakov Joseph Argenzio. Potom sa objavil ich veliteľ, plukovník George Taylor, ktorý ich povzbudil dosť zvláštnymi slovami: "Sú len dva druhy mužov na tejto pláži – tí, čo sú mŕtvi, a tí, ktorí zomrú. Tak odtiaľto, doparoma, vypadnime!“

Popoludní sa Američanom napokon podarilo zaistiť na Omahe malý úsek pláže v šírke asi desať kilometrov. Stálo to však život takmer 3 000 vojakov.

Zatiaľ čo v Normandii Spojenci žali prvé úspechy, Hitler zostal uzavretý vo svojom svete ilúzií. Vstal asi o 11. h, a keď okolo poludnia zavítal na vojenskú poradu, neskrýval dobrú náladu. "Tie správy nemohli byť lepšie! Kým boli v Anglicku, nemohli sme sa k nim dostať. Teraz ich konečne máme tam, kde ich môžeme poraziť,“ radoval sa.

Tešil sa však predčasne. Nemcom sa nepodarilo zatlačiť Spojencov späť do mora. Vylodenie splnilo cieľ. O šesť dní neskôr sa päť dobytých predmostí na pobreží spojilo do súvislého celku širokého 80 a hlbokého 20–30 kilometrov. Vďaka provizórnym umelým prístavom tam prichádzali ďalšie obrnené vozidlá, delostrelectvo a vojaci. Do 12. júna mali spojenecké armády v Normandii už asi 327-tisíc mužov a 54-tisíc vozidiel.

Po dvoch týždňoch bojov Američania 26. júna dobyli mesto Cherbourg a 9. júla Briti s Kanaďanmi konečne po dlhom obliehaní porazili dve nemecké obrnené divízie a obsadili Caen. Ťaženie proti Nemecku zo západu sa mohlo začať.

Vyčísliť straty operácie Overlord nie je ľahké, pretože na plážach vládol chaos. Mnohí vojaci boli nezvestní a veľa ich zraneniam podľahlo až neskôr. Približné údaje však hovoria, že v prvý deň invázie zomrelo asi 3 000 Američanov, takmer 5 700 ich zostalo nezvestných a 13-tisíc zranených. Briti prišli o 2 500 až 3 000 mužov, ktorí boli mŕtvi, zranení alebo nezvestní. Kanaďanov zahynulo vyše 330 a Nemcov štyri- až 9-tisíc.

Pomoc československých letcov

K úspechu Spojencov v Normandii prispeli aj československé jednotky, hoci sa priamo na vylodení nepodieľali. Ako pred piatimi rokmi odznelo v diskusii Českej televízie, na samotných plážach sa zrejme ocitli len traja československí vojaci.

Pri ochrane útočiacich vojsk a prenikaní do francúzskeho vnútrozemia však pomáhali československí letci. Koncom roku 1944 ich na Západe slúžilo vyše 1 400.

V auguste sa do pozemných bojov vo Francúzsku zapojila i samostatná československá obrnená brigáda. Tá sa až do mája 1945 zúčastnila na obliehaní francúzskeho prístavu Dunkerque, ktorý Nemci ovládali až do konečnej kapitulácie.

V čase, keď sa skončila druhá svetová vojna, mala československá samostatná brigáda 324 dôstojníkov a 5 352 vojakov. Ďalších takmer 2 500 mužov zostalo v jej záložných jednotkách vo Veľkej Británii.

Celkovo na západnom fronte po boku Spojencov bojovalo 9 300 českoslo­venských vojakov, z ktorých Slováci tvorili asi 20 percent.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #Adolf Hitler #druhá svetová vojna #Normandia #vylodenie spojeneckých vojsk #Deň D #operácia Overlord