Súčasťou výstavy je príbeh Herberta Bauma a jeho skupiny odporcov nacizmu. Proti propagande Tretej ríše sa pritom postavili, keď sa zdalo, že Adolf Hitler má naozaj šancu podmaniť si Európu. Skupina Židov vedená Baumom sa rozhodla zasiahnuť, keď Nemci sprístupnili v Berlíne výstavu nazvanú Sovietsky raj. Samozrejme, že označenie bolo myslené sarkasticky.
Židia, slobodomurári, boľševici, plutokracia
Exponáty Sovietskeho raja v marci 1942 zamierili z Viedne do protektorátnej Prahy. Nemci dovliekli veci, ktoré zhabali po vpáde do Sovietskeho zväzu. Dokonca si dali námahu preniesť časť jednej dediny, aby ukázali chudobné pomery na vidieku.
Návštevníkom vymývali mozgy napríklad aj nápismi a karikatúrami, ktoré mali dokazovať, že hlavne Židia sa stali tvorcami Leninovej a Stalinovej komunistickej propagandy. Nejaký nemecký umelec vytvoril dielo, ktoré zobrazovalo symboly úhlavných nepriateľov. Na podstavci sa vynímali židovská Dávidova hviezda, komunistický kosák s kladivom, hady s nápisom slobodomurári, boľševizmus, svetovláda Židov. Aby toho nebolo málo, pribudli dve vlajky: americká a britská. Pod nimi slovo plutokracia (vláda bohatej vrstvy).
Mimochodom, historik Konstantin Gerbejev, ktorý žije v Prahe, upozornil na to, že nemeckí okupanti s výstavou medzi domácimi návštevníkmi neuspeli a, naopak, jej časť do nich vliala nádej. „Čechoslováci ignorovali zobrazenie úbohých životných podmienok, ale nadchla ich sovietska vojenská technika," povedal dávnejšie pre stanicu Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda. Nemci predstavili to, čo zhabali Červenej armáde. Od zničenej ľahkej techniky cez delostrelecké zbrane až po nepoškodený a fungujúci tank. „Táto úžasná pevnosť na kolesách s pásmi vyvolala v Prahe senzáciu – dala mnohým Čechoslovákom nádej, že nacisti by mohli byť porazení," tvrdí Gerbejev.
V Berlíne prišlo až 1,3 milióna zvedavcov
V máji 1942 Nemci presunuli výstavu z Prahy do svojho hlavného mesta. Expozíciu, ktorá mala za cieľ ohlupovať ľudí tvrdením, že Židia spolu s komunistami zničili vo východnej Európe najlepšie hodnoty, si v Berlíne prezrelo 1,3 milióna návštevníkov.
Výstava nahnevala Baumovu skupinu. Keď jej členovia mali istotu, že ich nikto nevidí, vylepovali v uliciach Berlína malé plagáty: „Stála expozícia, nacistický raj, gestapo klame, ako dlho ešte?"
Nezostali len pri plagátikoch. Dohodli sa, že zasiahnu priamo v areáli výstavy…
Baum vlastne pokračoval v tom, čo robil už dlhé roky. Keď sa Hitler v januári 1933 dostal k moci, vyučený elektrikár, ktorý mal vtedy mal 20 rokov, už brojil proti ideológii rasistického národného socializmu. S členmi skupiny, ktorú tvorili väčšinou mladí Židia, zhotovoval a roznášal protinacistické letáky a ďalšie tlačoviny.
Pamätník nemeckého odporu na svojej webovej stránke napísal o Baumovi, že spolu s viacerými členmi skupiny dávali pätinu platu na odboj. „Židia nemohli vlastniť písacie stroje, preto nežidovské členky ako napríklad Irene Walterová a Suzanne Wesseová potajomky písali texty na svojom pracovisku," uviedol pamätník o zložitých podmienkach židovských odbojárov.
Podpaľači na výstave
Sprísňovanie zákonov namierených proti Židom neumožnilo Baumovi, aby mohol študovať na vysokej škole elektroinžinierstvo. Po vypuknutí vojny ho nasadili do fabriky, ktorá vyrábala pre potreby štátu. „Začal tam robiť v roku 1940. Do svojej skupiny zverboval ďalších Židov z továrne," napísal denník Guardian s tým, že počet odbojárov sa rozrástol približne na 100.
Časť členov Baumovej skupiny si vyhliadla expozíciu za terč 18. mája 1942. Chceli zničiť všetko, čo by mohlo zhorieť. Vzali si sebou po domácky vyrobené zápalné zmesi.
Zlikvidovať výstavu podľa ich predstáv sa im však nepodarilo. Oheň spôsobil len malé škody a už druhý deň sa brána expozície otvorila pre návštevníkov. Naopak, úspešné bolo gestapo. Veľkú časť členov skupiny zatklo už o niekoľko dní. Bauma s jeho manželkou Mariannou, ktorá sa tiež zapojila do odboja, zadržalo 22. mája.
Nemci oboch zabili (podobne ako postupne ostatných zatknutých). Po vynesení rozsudku smrti Marianne Baumovej sťali hlavu na gilotíne. Popravu vykonali 18. augusta. O jej manželovi gestapo vyhlásilo, že sa 11. júna obesil v policajnej cele. Bola to však pravda?
Písomné svedectvo odhalilo skutočnosť
Eric Brothers napísal v roku 2012 knihu o Baumovi a o protinacistickom odboji jeho skupiny. Autorovi sa podarilo nájsť v archíve písomné svedectvo nežidovského nemeckého antifašistu Williho Webera, ktorého v Berlíne zatkli 6. júna (päť dní pred Baumovou smrťou). Mal šťastie, že vojnu prežil, a tak v roku 1969 mohol poskytnúť písomnú výpoveď súdu, ktorý sa začínal zaoberať obžalobou Otta Bovensiepena. Ten bol v roku 1942 šéfom berlínskeho gestapa.
Weber opísal, čo sa s Baumom stalo: „Neodišiel zo sveta tak, že by spáchal samovraždu. Gestapáci ho zbičovali na smrť.“ Zároveň upozornil, že na mučení a bití väzňov do ich posledného vydýchnutia sa priamo podieľal Bovensiepen.
Od januára 1944 bol Bovensiepen šéfom nemeckej polície v okupovanom Dánsku. Po skončení vojny ho tam zatkli a postavili pred súd. V septembri 1948 ho odsúdili na trest smrti, ale v marci 1950 mu ho zmenili na doživotie. Napokon už v decembri 1953 Bovensiepena pustili z väzenia a vyhostili do západného Nemecka, kde ho tamojšie úrady dlhé roky nechali pokojne žiť.
Bovensiepen si našiel veľmi dobre platenú prácu – robil riaditeľa jednej poisťovne. Až v roku 1963 ho prokuratúra v západnom Berlíne obžalovala z toho, že bol zodpovedný za deportáciu 50-tisíc berlínskych Židov. Proces s Bovensiepenom sa začal v decembri 1969. Keď v septembri 1970 dostal infarkt, nedalo sa v pojednávaní pokračovať. Zomrel nepotrestaný vo februári 1979 vo veku 73 rokov.
Foto: WIENER HOLOCAUST LIBRARY IN LONDON
Židovský odbojár Herbert Baum
- Narodil sa 10. februára 1912. Pochádzal z poľského mesta Mosina, rodičia sa s ním neskôr presťahovali do Berlína.
- Mal silno ľavicové zmýšľanie. V roku 1931 sa stal členom politickej organizácie Liga mladých nemeckých komunistov.
- Do protinacistickej činnosti sa zapojila aj jeho žena. S Mariannou Cohnovou, so svojou budúcou manželkou, sa zoznámil, keď obaja mali ešte len 14 rokov.
- V roku 1940 ho nasadili na nútené práce do fabriky slúžiacej potrebám štátu. O rok neskôr sa mu s viacerými Židmi podarilo utiecť z továrne a začlenili sa do podzemného odboja v Berlíne.
Zdroj: Wikipedia