Čo dnes o nej vie bežný občan Slovenska? Takmer nič. Za socializmu sa v školách učilo, že sa narodila v roku 1857, bola nemeckou sociálnou demokratkou, neskôr komunistkou, že ako prvá prišla s myšlienkou oslavovať MDŽ, že sa osobne poznala s Leninom a že zomrela v roku 1933 v Moskve, kde je aj pochovaná pri múroch Kremľa. To bolo asi všetko.
A čo sa môžeme dozvedieť, ak by sme chceli? Napríklad aj to, že nacisti o nej rozširovali, že bola židovka o čom vraj svedčí i to, že navrhla organizovať MDŽ 8. marca, na židovský sviatok Purim. Nič z toho nie je pravda. Zetkinová, rodená Eissnerová, mala nemeckých rodičov protestantov (matku s francúzskymi koreňmi), na kodanskej konferencii v roku 1910 nenavrhovala pre ženský sviatok žiaden presný termín a Purim je predsa pohyblivý sviatok. Napriek tomu dezinformácie naďalej kolujú na viacerých konšpiračných weboch.
Známy bol jej výrok: „Keď muži zabíjajú, je na nás ženách, aby sme bojovali za záchranu života."
Pravda je len to, že prvým životným partnerom vtedy 21-ročnej nemeckej študentky v Paríži bol ruský emigrant židovského pôvodu Osip Zetkin. Mali spolu dvoch synov a prijala jeho meno, hoci sa nikdy za neho nevydala. Nežili spolu dlho, lebo Zetkin zomrel na tuberkulózu vo veku 38 rokov.
Neskôr sa Zetkinová vydala za nemeckého maliara Georga F. Zundela, ktorý bol o 18 rokov mladší. Ich manželstvo vydržalo takmer 14 rokov. Na začiatku vzťahu oboch zblížili najmä socialistické myšlienky. Zundela za účasť v študentských protestoch dokonca vylúčili z výtvarnej akadémie. Rozišli sa po tom, čo Zundel opustil vo svojej tvorbe realistický štýl a začal sa v nej venovať náboženským motívom.
Zetkinová bola redaktorka socialistických novín a na začiatku prvej svetovej vojny zastávala pacifistické postoje. Známy bol jej výrok: „Keď muži zabíjajú, je na nás ženách, aby sme bojovali za záchranu života."
Po boľševickej revolúcii v Rusku sa zblížila s Leninom a priatelila sa s nemeckou revolucionárkou Rosou Luxemburgovou. Tá svojho času navrhla pre obe spoločný epitaf: „Tu ležia poslední dvaja muži nemeckej sociálnej demokracie." Luxemburgovú však zavraždili už začiatkom roku 1919.
Zetkinová potom vstúpila do Nemeckej komunistickej strany a pôsobila za ňu v parlamente až do roku 1932. Ako najstaršia odchádzajúca poslankyňa vtedy predsedala na prvom zasadnutí novozvoleného Reichstagu. Pri tejto príležitosti vyhlásila: „Požiadavkou chvíle je jednotný front všetkých pracujúcich proti fašizmu." Až potom odovzdala slovo – podľa protokolu – Hermannovi Göringovi, predstaviteľovi nacistickej strany, ktorá získala vo voľbách najviac hlasov.
Po prevzatí moci v Nemecku nacistami Zetkinová odišla v roku 1933 do moskovského exilu, kde čoskoro zomrela. V Berlíne má dodnes pamätník a ľavicová parlamentná strana Die Linke (takmer s 10 percentami mandátov v Bundestagu) každoročne udeľuje Cenu Clary Zetkinovej za vynikajúce úspechy žien v spoločnosti a politike.