Husákových detí bolo ako smetí

Po vlaňajších lockdownoch mal byť tohtoročný Medzinárodný deň detí (MDD) aj oslavou rekordnej pôrodnosti. Ale baby boom sa očividne odkladá na neurčito, a tak obdobím s historicky najvyššími prírastkami novorodencov zostávajú paradoxne prvé roky tzv. normalizácie. Práve vtedy začali prichádzať na svet „Husákove deti“, dnešní už pomaly päťdesiatnici. Čo stálo za populačnou explóziou?

07.06.2021 06:00
MDD, Bratislava, oslava, deti, kočíky Foto:
Snímka z 1. júna 1958 z centra Bratislavy. Sprevádzal ju tento text: „Veselý džavot, smiech a spev ozýval sa z desaťtisícov detských hrdiel v tento deň. Oslavy MDD vyvrcholili sprievodom detí.“ V tých časoch ešte na Slovensku neprichádzalo na svet tak veľa novorodencov, ako ich bolo neskôr v sedemdesiatych rokoch.
debata (333)

Pojmom baby boom označili americkí demografi nárast novorodencov v prvých rokoch po druhej svetovej vojne. Všeobecne platí, že najviac detí sa rodí po vojnách a po veľkých hospodárskych krízach. Odborníci hovoria o kompenzačnej pôrodnosti, akoby išlo o nahrádzanie úbytku obyvateľstva a strát spôsobených pohromami.

Aj na Slovensku bolo možné tento jav pozorovať v prvom období po rokoch 1918 a 1945. Koncom štyridsiatych rokov vzrástla pôrodnosť už o 20 percent a priblížila sa k hranici 100-tisíc živo narodených detí ročne.

Ako si však vysvetliť skokový rast na začiatku sedemdesiatych rokov? Práve na toto obdobie pripadla tzv. sekundárna demografická vlna, keď sa do veku najvyššej plodnosti dostávali početne silnejšie ročníky narodené v prvých povojnových rokoch. Nájdu sa totiž publicisti, schopní pripísať celý baby boom spred 50 rokov predovšetkým na účet invázie cudzích vojsk do Československa v auguste 1968 a nasledujúcich búrlivých udalostí. Pod vplyvom traumatizujúcich zážitkov si vraj mnohí ľudia načasovali rodičovstvo radšej na neskôr, ako to býva v prípade vojny alebo iných katakliziem. Nuž a počnúc rokom 1971 baby boom aj „realizovali“…

Iným sa zase zdá, že vtedajší prudký populačný rast vyvolala až normalizačná politika. Podľa ich výkladu politický vývoj zahnal mnohých Čechov a Slovákov po nástupe Husákovho vedenia do ulity súkromia. Nuž a čo už tam mali iné robiť, ak nie množiť sa?

Ibaže máločo je také jednoduché, ako sa navonok javí, čo zaiste neznamená, že oba spomínané pohľady neobsahujú aj zrnká pravdy. Demografická veda však učí, že náhle zvýšenie pôrodnosti v čase mieru býva výsledkom dobrej populačnej klímy a správne cielenej populačnej politiky.

Čo je príznačné pre dobrú populačnú klímu? Hospodársky a sociálny vývoj je vtedy priaznivý i dlhodobo stabilný. Navyše opatrenia populačnej politiky sa ukazujú ako výhodné a postačujúce. Ľudia za týchto okolností nemajú obavy z budúcnosti a zakladajú si rodiny.

Vari pociťovali takúto istotu aj pred 50 rokmi?

Pomohli najmä dotácie a pôžičky

Je nespochybniteľným faktom, že od roku 1970 sa začali uskutočňovať viaceré opatrenia na zlepšenie populačného vývoja. Podľa zistení popredných českých a slovenských demografov (Milan Kučera, Josef Havelka, Pavol Tišliar, Branislav Šprocha) vedenie štátu nemalo ani veľmi na výber, ak nechcelo ešte viac prehĺbiť ekonomické a sociálne problémy.

Pokles počtu narodených detí zaznamenávali štatistiky v Československu už od polovice päťdesiatych rokov. V nasledujúcom desaťročí klesla úhrnná plodnosť prvýkrát v povojnovej histórii pod úroveň dve deti na jednu ženu.

Špičkám komunistického režimu muselo byť zrejmé, že obrat v nepriaznivej demografickej situácii nenastane bez zlepšenia podmienok pre rodiny. Opatrenia pripravili expertné skupiny koncom šesťdesiatych rokov a niektoré z nich sa uskutočnili už v ére Alexandra Dubčeka: napríklad predĺženie platenej i neplatenej materskej dovolenky. Ďalším krokom však zabránila vojenská intervencia a politická kríza.

Hlavné rozhodnutia v prospech populačného rastu prijímali ústredné orgány v rokoch 1970 – 1973, čiže počas vládnutia Gustáva Husáka. Išlo najmä o zavedenie materského príspevku, zvýšenie pôrodného a ďalšie výrazné zvýšenie rodinných prídavkov.

Najväčší účinok však mali mladomanželské pôžičky so štátnym príspevkom zavedené v roku 1973. Boli určené pre manželov vo veku do 30 rokov, ktorí mali dovedna nižší hrubý mesačný príjem ako 5-tisíc korún, a tiež samoživiteľkám. Pôžičky v maximálnej výške 30-tisíc korún mali slúžiť predovšetkým na zaobstaranie a zariadenie bytu.

„Rodinám, ktorým sa poskytla pôžička a ktorým sa potom narodí dieťa, prináleží – ak sa dožije jedného roku – štátny príspevok vo forme odpisu z pôžičky,“ písalo sa vo vládnom nariadení. Odpisy boli vo výške 2-tisíc korún na prvé dieťa a 4-tisíc na druhé a každé ďalšie. Doba splatnosti bola určená na 10 rokov, ale s narodením dieťaťa sa splatnosť pôžičky predlžovala o jeden rok.

„Mesačné splátky boli 300 korún, úroky okolo dvoch percent a po narodení druhého dieťaťa sa pôžička už ani neúročila,“ spomína pani Anna, dnes dôchodkyňa, vtedy učiteľka v základnej škole. „Z tej pôžičky sme si takmer kompletne zariadili dvojizbový byt, kúpili sme si nábytok do obývačky aj do spálne, koberec, tri lustre.“

kvetinárstvo, pracujúci dôchodcovia, penzistka, SZČO Čítajte aj Starnutie populácie zvýši tlak na verejné financie, tvrdia analytici

Podľa informácií, ktoré vtedy zazneli vo federálnom parlamente, len v roku 1973 poskytol štát pôžičky pre novomanželov vo výške 2,6 miliardy korún. Viac ako 60 percent z toho sa využilo na nákup nábytku, ktorého sa preto už v roku 1974 predalo takmer o štvrtinu viac ako v predchádzajú­com roku.

Štát už skôr zaviedol cenové zvýhodnenie detského oblečenia a obuvi. Keď ho v júli 1979 musel v dôsledku zhoršenej ekonomickej situácie zrušiť, vyvolalo to prejavy nevôle. Išlo zrejme o nemalé štátne dotácie, lebo po ich odstránení vzrástli ceny tohto tovaru až o 100 – 150 percent. „Niektoré časti detského oblečenia boli zrazu drahšie ako odevy pre dospelých,“ dodáva pani Anna.

Ale predtým, zhruba do tzv. druhého ropného šoku v roku 1979, štát štedro podporoval zlepšenie populačnej klímy. Odhaduje sa, že len v rokoch 1970 – 1974 vynaložil na to vyše 6 miliárd korún, do čoho sú zarátané aj zľavy na daniach, na nájomnom, dotovanie časti nákladov spojených s prevádzkou jaslí atď.

Zároveň rástla priemerná mzda v národnom hospodárstve: do roku 1975 sa zvýšila zhruba o 500 korún na 2 350 Kčs. Český historik Jan Rychlík vo svojej najnovšej knihe píše: „Životná úroveň obyvateľov socialistického Československa v období normalizácie skutočne vzrástla. Nominálne i reálne mzdy mali po celé 70. roky stúpajúcu tendenciu.“

Veľkým problémom však zostával nedostatok bytov dostupných pre obyčajných mladých ľudí. Pani Anna a jej manžel, začínajúci lekár, čakali na byt v poradovníku iba dva roky, ale mnohí iní záujemcovia najmä vo veľkých mestách nemali také šťastie. Začiatkom 70. rokov vládla na Slovensku bytová kríza a brzdila zakladanie rodín. Poviete si asi, že presne ako dnes. Čo s tým?

Východisko z bytovej krízy boli „králikárne“

Autor tohto textu sa v roku 1970 ako začínajúci novinár zaujímal o bytovú situáciu v bratislavskom obvode Vinohrady. Dnes je súčasťou mestskej časti Nové Mesto a žije tam vyše 38-tisíc obyvateľov. Vtedy ich bolo zhruba o tretinu menej.

Na Obvodnom národnom výbore Bratislava – Vinohrady evidovali pred 50 rokmi 1 556 žiadateľov o pridelenie bytu, z nich bolo 657 bez vlastného bytu, 531 žilo v preľudnených bytoch, 106 v hygienicky a zdravotne nevhodných atď. Takmer tretina žiadateľov čakala v poradovníku už dlhšie ako 10 rokov.

Na Slovensku sa vtedy každoročne narodilo okolo 100-tisíc detí.

Niektorých som navštívil. Pani Viteková čakala dokonca 18 rokov, ale práve dostala z bytového odboru oznámenie, že jej pridelili byt na rozostavanom sídlisku. „Teším sa na kúpeľňu a na ústredné kúrenie a že deti budú mať vlastnú izbu,“ povedala.

Zrejme sa tešila o čosi menej, keď si prvýkrát išla byt v novom paneláku obzrieť. Ocitla sa totiž uprostred staveniska, kde sa ešte „kvaltovalo“. Chýbali chodníky, okolie nebolo upravené, predajne, jasle a škôlky i kultúrne zariadenia sa črtali iba na papieri. Keď popršalo, bolo si treba obuť gumáky. A návšteve ponúknuť niečo na prezutie.

Podstatné bolo, že baby boom sprevádzal panelákový boom. Už v roku 1974 dokončili stavbári na Slovensku 48-tisíc bytov. V prevažnej väčšine štátnych a družstevných (v súčasnosti sa dokončí ročne okolo 18-tisíc bytov, z toho 99 percent v súkromnom sektore a väčšinou v rodinných domoch). Podľa docentky Márie Zúbkovej zo Stavebnej fakulty STU prebiehala vo vtedajšom období na Slovensku najintenzívnejšia bytová výstavba v celej Európe.

Najdlhšie trvala bytová kríza v Bratislave. Obrat nastal už v spomínanom roku 1974, keď sa rozbehla výstavba Petržalky – najväčšieho sídliska v strednej Európe. V ďalších rokoch sa v hlavnom meste odovzdávalo do užívania okolo 5-tisíc bytov ročne. (V súčasnosti to býva každoročne o polovicu menej napriek tomu, že Bratislava má o tretinu viac obyvateľov ako pred polstoročím.).

Prednosť pri prideľovaní mali mladé rodiny. O trojizbový byt sa však mohla uchádzať len rodina s dieťaťom alebo manželia čakajúci na narodenie dieťaťa. Platilo to aj pri družstevných bytoch, hoci ich užívatelia boli finančne zainteresovaní. Okrem vstupného poplatku zaplatili za byt okolo 30-tisíc korún, čo bola maximálna výška mladomanželskej pôžičky.

Ako upozornil už dávnejšie český sociológ Jiří Musil, v socialistickom štáte byty nemohli byť tovarom a v bytovom hospodárstve sa nedalo počítať so ziskom. Štát deklaroval rovnaký prístup k bývaniu pre všetkých, zároveň sa však snažil zamedziť vzniku nadmerných nerovností v úrovni bývania jednotlivých tried a sociálnych skupín.

Ľudia síce hundrali na nedorobky – „holobyty“ a „králikárne“, zároveň však boli radi streche nad hlavou…

Populačnú explóziu vystriedal útlm

Ešte jeden dôležitý faktor zohrával úlohu pri vtedajšom baby boome. V tom čase sa už zmenil názor na postavenie ženy v socialistickej spoločnosti. V podnetnej štúdii na to poukázala dvojica slovenských demografov Šprocha a Tišliar: „Kým prvé dve desaťročia sa niesli často v utopických predstavách o budúcej existencii rodiny a jej úlohe pri (ne)starostlivosti o deti, od druhej polovice 60. rokov pozorujeme úplnú zmenu a opätovnú renesanciu úplnej rodiny aj v oficiálnej komunistickej doktríne.“

Inými slovami: žena v socializme sa už mohla vyznamenať nielen na „pracovnom fronte“, ale aj ako matka a strážkyňa rodinného krbu.

Škola / Žiak / Žiaci / Čítajte viac Vzorná školská dochádzka rovná sa 100 eur na dieťa. Je toto cesta?

V Československu sa v roku 1974 narodilo 194 215 živých detí, najviac od druhej svetovej vojny. Podobne dopadol aj rok 1975. V Čechách sa potom začal pokles pôrodnosti a už sa nezastavil. Na Slovensku však trval baby boom takmer do konca 70. rokov, každoročne sa vtedy narodilo okolo 100-tisíc detí (takmer raz toľko ako v súčasnosti). A to pri vysokej miere zamestnanosti žien!

V roku 1974 sa tu zaznamenala najvyššia úhrnná plodnosť – 2,6. O rok neskôr sa ženám na Slovensku narodilo nielen najviac prvých detí (35 709), ale aj v poradí tretích detí (14 685). Zároveň klesal počet interrupcií, čo znamená, že na svet prichádzali aj predtým odmietané deti.

Otvorené hlavy však upozorňovali, že to nemôže trvať dlho. „Pôjde o najbližšie dva-tri roky,“ varoval koncom roku 1971 pražský lekár a poslanec Jaroslav Henzl. "Neskôr totiž aj oveľa vyššie náklady na propopulačné opatrenia budú málo platné, lebo nastúpia početne slabšie ročníky žien,“ objasnil. Nielen to. Ďalšie generácie žien začali brať tieto opatrenia ako samozrejmosť.

V 80. rokoch úhrnná plodnosť Sloveniek klesala, ale ako upozorňuje štatistik a demograf Milan Olexa, za jedno desaťročie maximálne o jednu desatinu. Koncom roku 1989 bolo na Slovensku detí skutočne ako smetí. Tie do veku 15 rokov tvorili viac ako štvrtinu obyvateľstva. Väčšina z nich sa narodila v období populačnej explózie.

Zásadný zlom vo vývoji nastal až po nežnej revolúcii. „Stačilo niekoľko rokov a ukazovateľ úhrnnej plodnosti klesol z 1,9 na 1,1,“ upozornil Olexa. „To nemá vo svete obdobu, s výnimkou Česka,“ dodal. Čo je zaujímavé, tento pokles sa nezastavil ani okolo roku 2000, keď svojich potomkov privádzali na svet už aj silné ročníky Husákových detí. Ale nový baby boom sa nekonal. „Všetky prognózy populačného vývoja sme mohli zahodiť, lebo v sčítaní z roku 2001 vyšli výrazne iné čísla,“ priznáva Olexa, ktorý bol sekčným šéfom v Slovenskom štatistickom úrade. Podiel detí a dospievajúcich v skladbe celej populácie klesol pod 19 percent.

V rovnakom roku 2001 zaznamenalo Slovensko prvý raz vo svojej novodobej histórii prirodzený úbytok obyvateľstva. Určitá zmena k lepšiemu nastala až o tri roky, keď sa začalo rodiť viac detí, ale potom nastala stagnácia. Podľa demografky Márie Potančokovej sa plodnosť slovenských žien narodených začiatkom 70. rokov ustálila na 1,8. To znamená, že mnohé z nich uprednostnili jednodetnosť či dokonca bezdetnosť.

Čína, populácia, demografia, Peking, Zakázané mesto Čítajte aj Čína má problémy s deťmi, nepribúda ich toľko, ako by chcela

Opatrenia na podporu pôrodnosti

1968 – zákon o predĺžení platenej materskej na 26 týždňov (osamelým a viacdetným matkám až na 35 týždňov). Dávka v materstve stanovená na 90 percent z priemernej čistej mzdy. Zároveň sa zvýšili prídavky na deti a bolo zrušené ich odstupňovanie podľa výšky zárobku.

1969 – predĺženie neplatenej materskej dovolenky na dva roky, pričom žene zostával nárok na prácu uvedenú v jej pracovnej zmluve. Súčasne sa zaviedli výhodné novomanželské pôžičky do výšky 7 200 korún, z ktorých sa po narodení každého dieťaťa odpočítala šestina.

1970 – začal sa vyplácať materský príspevok. Na čiastku 500 korún mesačne mali nárok všetky matky, ktoré sa starali aspoň o dve deti, pričom staršie muselo byť školopovinné a mladšie vo veku do jedného roku. Matkám s dvoma deťmi vo veku do jedného roku sa vyplácalo 800 korún a s tromi deťmi 1 200 korún mesačne. (Priemerná mzda v civilnom sektore národného hospodárstva sa pohybovala okolo 1 800 korún v hrubom mesačne.)

1971 – vládne nariadenie o jednorazovej podpore pri narodení dieťaťa, ktoré začalo platiť v roku 1972. Stanovili ju jednotne vo výške dvetisíc korún. Predtým išlo o príspevok tisíc korún, ale iba pre vybrané kategórie žien (poistené, družstevníčky a umelkyne).

1973 – ďalšie zvýšenie prídavkov na deti. Najviac sa zvýšili zhruba o 200 korún na tretie a štvrté dieťa (na tri deti to bolo po novom 880 a na štyri 1280 korún, kým na jedno 90 a na dve 430 korún mesačne).

1973 – začali sa vyplácať účelové mladomanželské pôžičky so štátnym príspevkom. Boli v maximálnej výške 30-tisíc korún na zaobstaranie a zariadenie bytu.

© Autorské práva vyhradené

333 debata chyba
Viac na túto tému: #pôrodnosť #baby boom #husákove deti #demografický vývoj