Na úvod trocha štatistiky: na Slovensku je okolo 400-tisíc ľudí závislých od alkoholu a ďalších 6-tisíc ich ročne pribudne. Priemerný Slovák vo veku nad 15 rokov vypije ročne 11, 4 litra čistého alkoholu. Majstri sveta v tejto disciplíne sú Bielorusi. My sme vo svete na 9. priečke, pred nami sú napríklad Česi aj Rusi, za nami v tesnom závese Íri a Nemci. V úmrtnosti spôsobenej alkoholom však Slovensko vedie svetové rebríčky spolu s Maďarskom, Rumunskom a pobaltskými krajinami.
Ako sa s týmito trendami vyrovnal doterajší priebeh pandémie koronavírusu? Podľa zistení výskumníkov z londýnskej univerzity King's College sa nepotvrdili predpoklady, že ľudia pre nedostatok spoločenských príležitosti budú konzumovať menej liehovín.
"Ľudia, ktorí sú v izolácii dlhší čas, vykazujú symptómy posttraumatického stresu,“ uvádza sa v štúdii, spracovanej na základe výsledkov tohto výskumu. "Alkohol im má pomôcť zahnať nudu a osamelosť, zvládať úzkosť či depresiu.“
Z výskumu ďalej vyplynulo, že ohrozenejšie sú krajiny, kde už aj pred pandémiou bola vyššia spotreba liehovín, vrátane Slovenska.
Čítajte viac Aj veľmi mierne pitie alkoholu je škodlivé pre mozog, tvrdia britskí vedci
U nás sa navyše už na začiatku pandémie rozšírili zvesti – podporené niektorými politikmi – o tom, že ochorenie na COVID-19 je len taká "chrípôčka“ (Igor Matovič). Prečo ju teda neliečiť ako silnejšie prechladnutie, povedzme vareným vínom alebo čajom s rumom?
Najďalej zašiel Marian Kotleba, ktorý v októbri minulého roka na sociálnej sieti tvrdil, že zdravie mu po ochorení na kovid zachránil "bromhexin s vodkou“ (bromhexin pomáha pri vykašliavaní). Šéf ľudovej strany prekonal aj bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Ten odporúčal občanom chrániť sa pred koronavírusom vodkou a "baňou“ (ruskou saunou).
Nuž a alkohol ako "účinný liek“ na rôzne nákazy, to je veľmi stará pesnička, dokonca mýtus. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) nie náhodou v jednom zo svojich prvých vyhlásení k pandémii koronavírusu v apríli minulého roku oznámila: "Konzumácia alkoholu neničí vírus, ale naopak, pravdepodobne zvýši zdravotné riziká, ak sa osoba infikuje.“
Úrad verejného zdravotníctva SR vzápätí vo vlastnom vyhlásení pripomenul základnú poučku zo zdravovedy: "Konzumácia alkoholu oslabuje imunitný systém a tým sa znižuje schopnosť vyrovnať sa s infekčným ochorením.“
Ale bolo to ako hádzať hrach na stenu…
Čítajte viac Slovák nad 14 rokov spotrebuje ročne priemerne 11,1 l čistého alkoholu
Alkoholizmus ako národná katastrofa
Kto prvý objavil "blahodarné“ účinky alkoholu na prakticky všetky infekčné ochorenia? Ťažko povedať, dosť na tom, že už v stredoveku sa omamný mok používal pri prevencii a liečbe pľúcneho moru, "čiernej smrti“, ako ho nazývali. Ale aj ako spôsob úniku pred krutou realitou.
Giovanni Boccaccio vo svojom znamenitom diele Dekameron rozlišuje štyri skupiny ľudí podľa toho, ako sa správali počas pandémie veľkého moru v polovici 14. storočia. Jedna z nich sa oddávala alkoholu a radovánkam. Jej príslušníci si užívali a vysmievali sa svetu. Ba tvrdili, že je to najlepší spôsob ako predchádzať strašnému ochoreniu.
Nemecký historik Norbert Ohle v knihe Smrť a umieranie v stredoveku píše, že tomuto hýrivému spôsobu života prepadla nielen časť meštianstva, ale aj duchovenstva: "Pohrdli zákonmi slušnosti a v nádeji, že tak uniknú smrti, oddávali sa prostopašníctvu a necudnostiam. Preto po odznení pandémie sa ľudia začali vzďaľovať cirkvi, vyčítali jej, že v kritickej chvíli rezignovala na služby verejnosti.“
Napriek tomu útek z veľkých miest, kde boli ohniská nákazy, na vidiek sa vtedy ukázal ako najúčinnejší spôsob prevencie pred pľúcnym morom. Veď stredoveká medicína nepoznala pôvodcu nákazy, ani nevedela efektívne liečiť ochorenie. Druhou podmienkou bol striedmy spôsob života. Jesť aj piť, ale s mierou. Boccaccio v tejto súvislosti píše o skupine mladých žien a mužov, ktorí si v sprievode služobníctva útekom z Florencie na vidiek zachránili život.
Také niečo si však mohli dovoliť len zámožnejší ľudia, chudobní mešťania jednoducho nemali kam odísť. To platilo aj o dedinčanoch. Medzi utečencami z miest sa pritom nachádzalo dosť nakazených, ktorí potom šírili epidémiu na vidieku.
Morové epidémie sa striedali s cholerovými. V našich končinách zostala v pamäti národa najmä tá z roku 1831. Medicína bola vtedy ešte bezradná, lekári odporúčali podávať postihnutým bizmutový prášok (ktorý môže byť v istých dávkach toxický) a, samozrejme, liehoviny.
Foto: Andrej Barát, Pravda
O niečo neskôr, v roku 1847, počas epidémie brušného týfusu, sa už aj v podunajskej monarchii začali na podobných nešťastiach priživovať obchodníci so svojou reklamou. Istý Franz Tärmer propagoval napríklad "týfusové víno“(!), ktoré malo pomôcť najmä pri rekonvalescencii.
V nepredstaviteľne chudobných regiónoch Horného Uhorska, ako boli Kysuce, Orava alebo Horný Zemplín, si však museli vystačiť s doma vyrobeným destilátom, čiže lavórovicou alebo samohonkou.
Treba povedať, že alkoholizmus na území dnešného Slovenska v tom čase už nadobudol rozmery národnej katastrofy. Štúrovci sa pokúšali proti nemu bojovať zakladaním spolkov triezvosti, ale bez väčšieho úspechu. Ivan Hálek, ktorý ako čerstvý absolvent pražskej medicíny nastúpil na rozhraní storočí lekársku prax v Čadci, napísal o vplyve alkoholu na potomstvo Kysučanov tieto trpké slová:
"Jeho otravný dych ovieva detskú kolísku, vlastne účinkuje ešte prv, už v manželskom objatí. Veľké percento idiotov a slabomyseľných pochodí z počatia vo chvíli alkoholového opojenia.“
Doktora Hálka na kopaniciach zarazilo, že rodičia uspávajú malé deti niekoľkými kvapkami lavórovice. Spisovateľ Jozef Gregor Tajovský napísal v roku 1910 o tom smutno-smiešnu poviedku. V jej pointe sa dočítame, že muži i ženy dávali alkohol aj svojim deťom, aby ich odvykali posmievať sa rodičom, keď sú opití…
Podľa dobových štatistík sa školopovinného veku nedožilo každé štvrté, v niektorých regiónoch dokonca každé tretie dieťa. Jednou z najčastejších príčin predčasnej smrti boli liehové nápoje.
Prečo to všetko približujeme? Chceme ukázať, že v roku 1918, keď prepukla pandémia španielskej chrípky, čímsi taká podobná terajšej korone, bol alkohol u nás už dávno považovaný nieže za liek, ale priam za zázračný všeliek.
Keď vírus nešetril alkoholikov
Herald Salfellner, ktorý pred štyrmi rokmi vydal doteraz najdôkladnejšiu výskumnú prácu o prejavoch a dôsledkoch španielskej chrípky v stredoeurópskom priestore, zaradil Uhorsko medzi najviac postihnuté krajiny.
Zopakoval sa starý príbeh s predchádzajúcimi pandémiami. Nič sa nevedelo o pôvodcovi nákazy, ani o jej liečení, nebola známa vakcína, účinné lieky, najmä na vidieku chýbali lekári, nemocnice s izoláciou, osveta, základné hygienické návyky a sanitárne zariadenia. Navyše všetko bolo umocnené prebiehajúcou svetovou vojnou.
V takomto prostredí sa šírili rôzny fámy, ktorým nevzdelané vrstvy obyvateľstva ľahko uverili. Napríklad, ľudia na juhu boli presvedčení, že sa vyliečia zvýšenou konzumáciou minerálky (vtedy letela najmä luhačovická) alebo vína. V severnejších okresoch sa to isté roznieslo o "pálenom“.
Vo veľkých mestách a v majetnejších vrstvách mali prednosť fajnové liehoviny: rum, grog, koňak a podobne. Významnú úlohu pritom zohrával marketing, reklama, národné osobitosti (chute). Napríklad pražský veľkoobchod Černý zasielal pri minimálnom odbere 60 litrov vermut v súdkoch ako "prostriedok proti chrípke“.
Ďalšia pražská firma Kohn ponúkala proti "španielke“ pre zmenu kontušovku a slivovicu v denne upravovaných cenách, ktoré s blížiacim sa koncom vojny nepretržite rástli.
Čítajte aj Na Veľkonočný pondelok bolo najmenej zásahov pre alkohol za posledné roky
"Stúpenci tejto chrípkovej terapie poukazovali na to, že etanol, respektíve lieh posilňuje dýchanie a činnosť srdca, zrýchľuje tep, rozširuje kožné cievy, čo vyvoláva u nemocných pocit tepla,“ vysvetľuje Salfellner.
S týmto názorom nesúhlasili najmä vojenskí lekári, ktorí priamo na fronte pozorovali, že nová choroba si nevyberá a rovnako zabíja alkoholikov ako striedmo pijúcich vojakov či abstinentov.
Mimochodom, vojaci rakúsko-uhorskej armády mali čo piť. Denná norma predstavovala jeden deciliter destilátu, takmer pol litra vína a trištvrte litra piva na osobu. Aspoň podľa platných noriem.
V odborných diskusiách na sklonku vojny zazneli hlasy, že áno, alkoholické nápoje majú aj mierne antiseptické a antibakteriálne účinky, ale pri liečbe "španielky“ ich nemožno použiť v takom množstve, aby zničili infekčné zárodky. Lebo skôr zahynie ľudský organizmus, a to – na otravu alkoholom.
Konkrétne "malé množstvá alkoholu sú neúčinné, zatiaľ čo veľké objemy nevyhnutne znižujú silu srdca pri boji so zápalom pľúc, čo je najčastejšia komplikácia“.
Napriek tomu sa destilátmi liečili nielen vojaci na fronte, ale aj civilisti v zázemí. V nitrianskom Štátnom archíve sa nachádza dokument, z ktorého sa dozvedáme: "V polovici decembra 1918 uvoľnili úrady s ohľadom na pustošiacu španielsku chorobu zásoby liehu tak, aby v Tekovskej župe pre obyvateľstvo pripadol na každú hlavu domácnosti jeden liter liehu a na každého člena rodiny po dva deci navyše.“
Možno sa potom čudovať, že "španielka“ mala viac obetí, ako bolo všetkých padlých v bojoch Veľkej vojny?
Domáca droga číslo 1
Odvtedy uplynulo vyše sto rokov. Míľovými krokmi napredovala medicína, rozvíjalo sa zdravotníctvo, rapídne vzrástla vzdelanostná i kultúrna úroveň obyvateľstva. Všeličo sa zmenilo, alkohol však zostáva na Slovensku drogou č. 1. Jedinou legálnou, dodajme.
Čo je horšie, výskumy signalizujú, že čo sa týka skladby konzumentov liehovín, obnovuje sa akoby stav spred storočia. Neustále v nej pribúda žien a detí. Medzi žiakmi základných škôl pozorovať dokonca nadmernú konzumáciu alkoholických nápojov.
Lockdown, karanténa, práca a učenie na diaľku, zatvorené reštaurácie tento trend paradoxne posilnili. Veď čo je pre mnohých onen posttraumatický stres? Len ďalší dôvod, príležitosť alebo zámienka na pitie aj prípadné opitie sa. Krčmy sa po uvoľnení reštrikcií otvorili a čo vidíme? Sú poloprázdne a nezriedka zívajú prázdnotou.
"Chlapi sa odučili piť v šenku, dajú si pivo aj tvrdé radšej doma, ak to tak pôjde ďalej, zatvorím natrvalo ešte pred treťou vlnou,“ posťažoval sa známy hostinský.
Čítajte viac Paradox pandémie? Deti majú menej úrazov, ubudlo aj otráv alkoholom
Home office ako rozbláznená party
Každý tretí Američan pracujúci počas pandémie z domu sa v pracovnom čase oddával alkoholu. U nás sa podobné výskumy zatiaľ nekonajú, ale je veľmi pravdepodobné, že by prišli s podobnými výsledkami. Ak nie horšími…
Vplyvný americký futurológ a sociológ Alvin Toffler pred 40 rokmi v knihe Tretia vlna odhadoval, že v roku 2000 bude v USA pracovať na diaľku zo svojich "elektronických príbytkov“ okolo 15 percent zamestnancov. V skutočnosti ich bolo päťkrát menej, rozšírenie internetu však spôsobilo rýchly vzrast podielu tohto druhu práce.
Úplný zlom však nastal po nástupe pandémie koronavírusu. Už v priebehu prvých týždňoch hromadnej karantény pribudlo v Spojených štátoch 16 miliónov takto pracujúcich. A čoskoro ich celkový počet dosiahol starý Tofflerov odhad. Na Slovensku podľa údajov Eurostatu vlani pracovalo pravidelne z domu 5,7 % osôb a takmer 6 % občas, čo bolo hlboko pod priemerom Európskej únie.
Americký futurológ už pred štyrmi desaťročiami zauvažoval, čo urobí takáto práca v domácnosti s rodinami a s manželskými vzťahmi. "Nanútená blízkosť ešte nezaručuje šťastie,“ pripustil. Ani vo sne ho však nenapadlo, že toľkí zamestnanci si home office pomýlia s nejakou veselou party.
Podľa údajov na webe Alcohol.org sa až 36 % opýtaných mužov a 26 % žien priznalo, že počas pracovného času doma pijú. V kolektíve by si to nikdy nedovolili, dodávali viacerí z nich. Výskum sa konal už tohto roku na vzorke 3-tisíc osôb.
Mnohé americké firmy preto menia stratégiu vo vzťahu k práci na diaľku. Školia manažérov, ako sa dá zistiť – okrem poklesu pracovného výkonu – či zamestnanec doma nepije – napr. podľa nezreteľnej reči, častejšiemu vyhýbaniu sa účasti na videokonferenciách alebo odmietaniu funkcie videa. Nevylučujú ani náhodné kontroly v domácnostiach podozrivých zamestnancov.
Expert na ľudské zdroje Tim Stein z American Addiction Centers však odporúča začať miernejšími metódami dohľadu, napríklad by personalisti mali žiadať takýchto zamestnancov, aby častejšie zasielali nadriadeným správy o plnení zadaných úloh.
Už vlani v lete začali v USA rásť počty pracujúcich z domu, ktorí museli vyhľadať poradne pre alkoholikov alebo príslušné liečebne. O tom, že ide o problém aktuálny aj na Slovensku, poukázal nedávno v svojom blogu klinický psychológ Marián Huštaty.