Strategické omyly
V skutočnosti však japonské víťazstvo nebolo až také významné, ako sa zdalo. Flotilu, ktorá útočila na Pearl Harbor, riadil totiž admirál Čúiči Nagumo. A tomu chýbali schopnosti a odvaha jeho nadriadeného Jamamota.
Dôsledkom bolo, že pôvodný zámer Japoncov nevyšiel. Hlavným cieľom bolo zničiť najväčšiu americkú zbraň – lietadlové lode, no žiadna z nich sa v čase útoku v prístave nenachádzala. Hoci sa to Japonci dozvedeli už šesť hodín vopred, akciu neodvolali.
Čítajte aj Naozaj ukončili vojnu atómové bomby?
Sústredili sa na bojové lode, lenže aj keď ich potopili, skončili na dne plytkého prístavu, odkiaľ ich Američania neskôr vytiahli a opravili. Z 21 zničených lodí sa tak osemnásť už v priebehu pár mesiacov vrátilo do služby.
Ďalšiu veľkú chybu útočníci spravili, keď pri nálete vynechali palivové cisterny. Bolo v nich vyše 650 miliónov litrov paliva, čo americkej flotile vystačilo až na desať mesiacov.
Spomenuté zlyhania viedli k tomu, že Japonci z útoku nevyťažili, čo mohli. Američanom trvalo len pol roka, aby opäť získali stratenú prevahu v Tichomorí a stali sa pre cisársku armádu viac ako rovnocenným súperom.
Vedeli Američania o útoku?
O napadnutí Pearl Harboru sa dodnes šíria konšpiračné teórie. Podľa nich americká vláda o japonskom pláne vedela, ale nič nepodnikla, lebo potrebovala zámienku na vstup do vojny.
Také špekulácie podporujú i zistenia, že pohyb japonskej flotily cez oceán Američanom v skutočnosti neunikol. Dokonca o ňom včas informovali, ale hlásenia sa údajne zakaždým niekam „stratili“.
Pred útokom navyše varoval tiež americký veľvyslanec v Tokiu a Američania dešifrovali aj správu zaslanú na japonskú ambasádu vo Washingtone, z ktorej sa ohrozenie dalo predpokladať. Preto vraj v prístave nezostali ani lietadlové lode. Velitelia ich všetky vyslali na more.
Tak či onak, Spojeným štátom útok poskytol dôvod, aby sa zapojili do vojny. A krajiny protihitlerovskej koalície získali mocného spojenca.