Stalin predvídal rozpad svojej ríše
Sovietsky zväz sa môže rozpadnúť už koncom 20. storočia v dôsledku vyčíňania nacionalizmu, upozorňoval pred svojou smrťou v roku 1953 diktátor Josif Stalin. S podobnými obavami sa zdôveroval v úzkom kruhu najbližších spolupracovníkov, ale diplomat Oleg Trojanovskij (1919 – 2003) ho o tom počul hovoriť aj pri prijatí odborárskej delegácie z Británie. Pracoval vtedy ako pomocník ministra zahraničných vecí Viačeslava Molotova, neskôr bol veľvyslancom v Japonsku, v OSN a za vládnutia Michaila Gorbačova v Číne. „V závere storočia sa hlavnou otázkou na svete stane nacionalizmus a sovietski ľudia budú musieť veľa prežiť, aby prekonali následky tohto škodlivého vplyvu," varoval Stalin.
Foto: SHUTTERSTOCK
Šéf Kremľa považoval Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) za svoje dieťa, hoci sa zrodilo ešte na sklonku Leninovho života. Projekt ZSSR však pripravoval Stalin ako ľudový komisár (minister) pre národnosti a po získaní absolútnej moci robil všetko možné, aby z tohto súštátia vytvoril nerozbitný monolit.
Mimochodom, s Leninom viedol Stalin krátko pred založením ZSSR ostré spory ohľadne interakcie Ruska a ďalších sovietskych republík. Kým Stalin bol za ich začlenenie do Ruska, naopak, Lenin presadzoval vytvorenie nového súštátia ako federácie formálne rovnoprávnych republík.
Lenin tiež presadil do dohody o založení ZSSR (prijatej 30. decembra 1922) zásadu o práve každého národa na sebaurčenie, a teda aj na vystúpenie zo zväzu. Táto zásada sa dostala do Ústavy ZSSR z roku 1924 a jednotlivé zväzové republiky sa na ňu odvolávali pri odchode zo Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Za vlády Stalina sa ústavné princípy hrubo porušovali. Diktátor tvrdo potláčal akékoľvek prejavy separatizmu a nacionalizmu v jednotlivých republikách. Zároveň trval na vytýčení vnútorných hraníc medzi republikami, aby v ich vzájomných vzťahoch nevznikali územné nároky. Podľa súčasného ruského historika a publicistu Jaroslava Šamova sa vďaka tomu bývalému ZSSR podarilo pri rozpade vyhnúť veľkému krviprelievaniu, ako to bolo v prípade bývalej Juhoslávie. Ale celkom sa to bez krvavých incidentov nezaobišlo: stačí spomenúť arménsko-azerbajdžanský konflikt o Náhorný Karabach.
Čítajte viac Operácia Barbarossa: Prečo Stalin neveril svojim špiónom